Medzi Bukurešťou a Kyjevom
Sedemnásty november je deň tradičných rituálov. Politici kladú kvety k pamätníku na Národnej triede a od rána do večera sa koná množstvo ďalších podujatí – demonštrácie, koncerty, diskusie. Niekedy je výročie pokojnejšie, inokedy ho viac ovplyvňuje napätá domáca situácia.
V posledných rokoch najmä pre odpor voči Andrejovi Babišovi, ktorý v minulosti kládol vence na Národnej triede v skorých ranných hodinách, aby sa vyhol buzerácii. Tento rok prišiel pomerne neskoro, až okolo ôsmej hodiny, a okrem novinárov ho čakal aj muž prezlečený za opicu s trsom banánov. K žiadnemu incidentu však nedošlo.
Tohtoročné výročie bolo prvým postcovidovým a ovplyvnila ho aj atmosféra ruskej invázie na Ukrajine a ekonomická a najmä energetická kríza, ktorú ruská agresia ešte viac prehĺbila. Nežnú revolúciu z novembra 1989 možno označiť za oneskorenú revolúciu. „Budeme vzdorovať vetru, dažďu, len v Bukurešti,“skandovalo sa vtedy v Prahe. Vo väčšine sovietskych satelitov už zmeny pokročili oveľa ďalej. Berlínsky múr sa zrútil 9. novembra.
V Poľsku sa už v júni 1989 konali voľby, hoci len čiastočne slobodné, a obrovský úspech hnutia Solidarita v komplikovanom volebnom systéme nakoniec priviedol poľskú opozíciu priamo do vlády. Koncom augusta 1989 sa poľským premiérom stal líder Solidarity Tadeusz Mazowiecki. A 17. augusta 1989 poľský parlament odsúdil sovietsku inváziu z augusta 1968, zatiaľ čo miestna polícia bez väčších problémov potlačila nie príliš veľkú pražskú demonštráciu pri príležitosti tohto výročia.
Oneskorená revolúcia
V Maďarsku, ktoré 16. augusta 1989 dokonca oficiálne odsúdilo sovietsku inváziu, bolo v tom čase tiež jasné, že na jar 1990 sa budú konať úplne slobodné parlamentné voľby. A 26. novembra 1989, v čase veľkej demonštrácie na Letnej, sa tam konalo referendum o priamej voľbe prezidenta, ktoré neuspelo len desatinou percenta hlasov. Maďarská liberálna opozícia uspela, pretože favoritom prípadnej priamej voľby prezidenta bol reformátor, ale komunista Imre Pozsgay.
A Viktor Orbán bol v tom čase jedným z lídrov maďarských liberálov. Orbánova postava naznačuje, že čas niekedy dokáže s rôznymi ľuďmi zázraky. Veď kto mohol v novembri 1989 vedieť, ako dopadne vtedy mimoriadne populárny inžinier Miloš Zeman, ktorý už v tom čase školil intelektuálov z Občianskeho fóra, ako robiť praktickú politiku a ako komunikovať s davom?
Namiesto fráz o slobode a demokracii použil tvrdé čísla, podľa ktorých sme v mnohých dôležitých ukazovateľoch zaostali dokonca aj za Nepálom. Zemanove revolučné štatistické hry boli demagogické, ale keďže išli po krku komunistickému režimu, vyvolali všeobecný potlesk. To, že ich autor bude jedného dňa sedieť na Pražskom hrade, sa dalo asi
Hneď v decembri 1989 sa začali organizovať humanitárne zbierky a výpravy
s pomocou do Rumunska, ktoré nemalo toľko šťastia ako my.
predvídať. No to, že je v podstate pravicovým populistom a služobníkom Kremľa, vyžaduje mimoriadnu schopnosť predvídať, akú nikdy nemal ani prvý a zatiaľ jediný priamo zvolený prezident Českej republiky. V Rumunsku sa komunizmus začal rúcať po Československu v decembri. V porovnaní s tým bol výnimočne krvavý.
Už v decembri 1989 sa však u nás začali humanitárne zbierky a často sa organizovali dobrodružné výpravy, ktoré vozili pomoc do krajiny, ktorá nemala také šťastie ako my – zbavovala sa horšej verzie komunistickej totality, a to nie bez obetí.
Podľa dobovej agentúrnej správy z 26. decembra 1989 „lietadlo Zboru národnej bezpečnosti prepravilo do Bukurešti humanitárnu pomoc Občianskeho fóra: šesť ton zdravotníckeho materiálu, tonu prikrývok, tri tony konzervovaných potravín a jeden a pol tony sušeného mlieka. Do Rumunska odleteli zástupcovia Občianskeho fóra a Nezávislého tlačového centra Jaroslav Kořán, Jan Urban, Michael Žantovský, Jáchym Topol, Jan Brabec, Jaroslav Unger a Šimon Pánek.“Posledný menovaný zostal pri tejto činnosti natrvalo.
Za slobodu sa platí krvou
K výročiu možno pristupovať dvoma spôsobmi. Buď sa dá o ňom snívať, no hrozí, že spomínanie sa zmení na gýč. Alebo prakticky propagovať odkaz pripomínanej udalosti v aktuálnom súčasnom kontexte. Teraz teda hlavne na pomoc Ukrajine, ktorá bojuje s ruskou agresiou.
Ukrajina pre nás znamená veľa. Predovšetkým dôrazne upozorňuje, že za slobodu sa často platí krvou a že nikdy nie je daná raz a navždy. Našťastie, Česká republika je jednou z krajín, ktoré Ukrajincom pomáhajú najviac – na štátnej úrovni prostredníctvom aktivít občianskej spoločnosti. Napríklad podporou verejných zbierok na sanitky, generátory a systémy protivzdušnej obrany. Lebo to, že v Chersonskej oblasti sa teraz bojuje o Prahu, určite nie je prázdnou frázou.