Produkcia vajec nebezpečne klesá
Potravinová sebestačnosť u nás slabne. Pred pár rokmi sme dosahovali dobré výsledky aspoň v produkcii vajec, ale aj to sa zmenilo.
Na
Slovensku máme vlastné potraviny len vo výške 40 percent. Sebestační by sme mali byť len v oblasti pšenice a možno mlieka. V ostatných oblastiach sme nesebestační. Na problémy aj v oblasti produkcie vajec upozorňuje najnovšie aj Tomáš Kohút, generálny riaditeľ skupiny Sanagro.
Potravinová bezpečnosť
Podľa posledného indexu, ktorý hovorí o potravinovej bezpečnosti a ktorý spracúva Economist Intelligence Unit, skončilo Slovensko spomedzi krajín Európskej únie ako druhé najhoršie – obsadili sme 40. priečku z viac ako stovky krajín. Na prvých troch priečkach sa umiestnili Fínsko, Írsko a Holandsko. Horší výsledok z krajín Únie malo len Bulharsko (44. priečka), o stupeň lepšie bolo na tom Maďarsko (36. priečka).
Podľa údajov dopadlo Slovensko, ako väčšina krajín v Európe, dobre v kategórii finančnej prístupnosti. Dobré celkové skóre sme mali aj v kvalite a bezpečnosti. Prepadli sme sa však v dostupnosti (dosiahli sme 51,7 bodu zo 100 bodov, a teda sme v tejto kategórii skončili na 77. mieste). Za najväčšiu slabinu Slovenska bola považovaná nielen vysoká volatilita poľnohospodárskej produkcie, ale aj slabá miera politických záväzkov v oblasti potravinovej bezpečnosti a prístupu k potravinám. Čo sa s tým dá robiť? Podľa Kohúta treba dotiahnuť spoločnú poľnohospodársku politiku. Jej nové pravidlá by mali platiť už v novom roku, avšak európske krajiny o nej ešte stále diskutujú. Reforma poľnohospodárstva je totiž hlavným cieľom stratégie Z farmy na stôl, pri ktorej je dôležitým zdrojom financovania práve spoločná poľnohospodárska politika.
„Peniaze z nej sú síce spoločné – európske, no najdôležitejšie rozhodnutia, na čo budú použité v rámci krajín, určujú národné vlády – aká časť pôjde na priame platby farmárom, aká na opatrenia súvisiace s ochranou klímy, na akú podporu si siahnu malí či bio farmári. Zatiaľ sa ukazuje, že podmienky budú na Slovensku nastavené radikálne a najprísnejšie v porovnaní s ostatnými krajinami. Zbytočne,“upozorňuje Kohút, podľa ktorého zostanú na Slovensku znevýhodnení okrem iných napríklad bio farmári.
Vajcia zo zahraničia
Donedávna sme boli na Slovensku sebestační aspoň v produkcii vajec. Aj o toto sme však ako krajina prišli a vajcia už musíme dovážať zo zahraničia. „Ešte pred dvoma-troma rokmi bolo Slovensko viac-menej sebestačné v produkcii vajec, vlani bola na Slovensku najhoršia produkcia za posledných tridsať rokov. Je predpoklad, že sa táto situácia bude zhoršovať. Podľa analytikov najviac vajec dovážame z Českej republiky, zo Španielska a z Poľska,“hovorí Kohút.
Aktuálne je Slovensko v produkcii vajec sebestačné na úrovni 83 percent. Podľa Únie hydinárov Slovenska sa na pultoch obchodov nachádza 73 percent vajec zo Slovenska. „Desať percent našich vajec sa teda muselo vyviezť do zahraničia,“podotkne Kohút s tým, že pokles súvisí s rastom nákladov na chov nosníc, ako aj s prichádzajúcim zákazom predaja vajec z klietkového chovu. Práve ten u nás do veľkej miery dominoval – až 77 percent zo všetkých vajec u nás stále pochádza z klietkového chovu. Mnoho producentov vajec, ktorí doposiaľ prevádzkovali klietkový chov, však nemá dostatok finančných prostriedkov na vybudovanie voľného výbehu či vybudovanie podmienok na podstielkový chov.
„Takáto zmena technológie chovu si vyžaduje veľmi vysokú investíciu. Prechod z klietkového na iný typ chovu si vyžaduje investície v desiatkach až stovkách tisícov eur v závislosti od veľkosti chovu,“hovorí Kohút, ktorý predpokladá, že počet producentov klesne a zároveň sa cena vajec zvýši. „Tu však treba podotknúť aj jeden dôležitý fakt, okrem vyššej ceny sa rapídne zvýši kvalita života sliepok.“
Nariadenie o ukončení klietkového chovu vychádza z nariadenia Európskej únie, na ktoré reagovali viaceré zahraničné obchodné reťazce na Slovensku. Zaviazali sa, že od roku 2025 nebudú predávať spotrebiteľom vajcia z klietkových chovov. „Slovenským chovateľom sliepok by pomohla podpora štátu, pretože pre producentov vajec, respektíve chovateľov hydiny nie je nastavená žiadna podpora. Tiež by pomohlo výraznejšie zníženie administratívneho zaťaženia v prípade rozbehu nových chovov sliepok a urýchlenie schvaľovacích procesov.“
Ambiciózne projekty
Skupina Sanagro rozbehla chov sliepok vo voľnom výbehu už pred dvoma rokmi, pilotne na svojej farme RD Samuela Jurkoviča v Sobotišti, kde začínali pri 200 kusoch hydiny. Tu ide o produkciu vajec v konvenčnej výrobe, teda nie bio. „Aktuálne finalizujeme aj ďalší voľný chov v senickej oblasti, v ktorom sa bude nachádzať až 37-tisíc nosníc s produkciou 12 miliónov vajec ročne. Tento chov, ak pôjde všetko, ako má, chceme dať do prevádzky v druhej polovici budúceho roka,“hovorí Kohút.
V regióne Hlohovec, kde má Sanagro farmu Food Farm, plánujú spustiť ďalší chov sliepok vo voľnom výbehu. Doň by mali umiestniť ďalších maximálne 40-tisíc sliepok.
„Na margo úspechu sme sa rozhodli tento rok na jar vybudovať aj bio farmu na našej najväčšej eko farme – Bos-por Agro v Húškach. Ide o najväčšiu farmu na produkciu bio vajec vo voľnom výbehu na Slovensku,“dodáva Kohút. Ročne majú v pláne vyprodukovať až 600-tisíc bio vajec vo voľnom výbehu pod značkou Pipidu a dodať ich slovenským zákazníkom. Aktuálne sa na farme nachádza dvetisíc sliepok. „Našou ambíciou je v najbližšom období zvýšiť počet nosníc v bio chove o ďalších dvetisíc kusov.“
Do spustenia chovu sliepok by mala skupina Sanagro investovať okolo päť miliónov eur. „Nacenenia však boli robené ešte pred zdražením stavebných materiálov. Čiže konečné investície môžu byť ešte vyššie,“podotkne Kohút s tým, že vlastnia trinásť fariem na západnom a strednom Slovensku. Chov sliepok vo voľnom výbehu realizujú v regióne Senica a pripravujú ho aj v Hlohovci. Bio chov majú rovnako v senickom regióne.
Eko chovy sa riadia prísnymi pravidlami pre ekologickú poľnohospodársku výrobu. Bio vajcia obsahujú trikrát viac vitamínu D ako bežné vajcia, keďže sliepky sú vo voľnom výbehu vystavované slnečnému žiareniu. Obsahujú aj trikrát viac omega-3 mastných kyselín a dvojnásobok vitamínu E.