Napriek kríze na trhu investujeme ďalej. Vidíme v tom zmysel

Tfinančný riaditeľ poľnohospodárskej skupiny Sanagro Peter Žipaj v rozhovore pre HN vysvetľuje, ako farmy ovplyvnila súčasná kríza a ako k jej riešeniu pristúpila samotná skupina.

Aké kroky Sanagro urobilo na boj proti aktuálnym hrozbám, akými sú vysoké ceny energií, inflácia, zdražovanie hnojív či vojna na Ukrajine?

Sme závislí od cien na trhu. K špekuláciám na trhu ohľadom cien sa staviame konzervatívne a pri plánovaní kontrahujeme značnú časť našej produkcie vopred, aby sme pri EBITDA mali nejakú „istotu“. Na istú časť produkcie, ktorá je v menšime, následne padá isté riziko, ktoré sme však schopní akceptovať. Pri výnosoch zo živočíšnej výroby, napríklad pri mlieku, sa snažíme prerokovávať ceny aj na mesačnej báze. Na začiatku tohto roka cena mlieka nekorelovala s cenami vstupov, ako sú krmivá. V druhej polovici roka to už začalo byť flexibilnejšie.

Ako to oplyvnilo Sanagro?

Ceny energií a vojna na Ukrajine prispela k rastu našich predajných cien, ale aj nákladov. K najvýznamnejším nákladom v dnešnej dobe pristupujeme opatrne. Cenu elektriny sme zafixovali do konca roka 2023 za priaznivú cenu. Najmä hnojivá, ale aj iné dôležité priame nákladové položky, ak je vhodná situácia, nakupujeme vopred. Zaoberáme sa do budúcna aj nad využívaním burzových nástrojov tzv. "futures". Napríklad pri hnojivách, kde vieme že najväčšou výrobnou položkou je plyn, tak sa budeme snažiť nakupovať na krátke budúce pozície, ktoré by nás v prípade výrazného nárastu cien plynu ochránili pred nežiadúcimi a neočakávanými zvýšenými nákladmi. Snažíme sa mať podchytené hlavné riziká trhu z pohľadu vstupov, a zároveň mať fixnuté výstupy. Tak dokážeme mať zabezpečenú rozumnú mieru zisku.

Je podľa vás možné, že nadpriemerne vysoké ceny elektriny môžu niektorých chovateľov dobytka doviesť do krachu?

Ak by som mal byť pragmatický a odpovedať všeobecne za trh, tak by som odpovedal, že áno. Závisí to však od ceny elektriny a predajnej ceny mlieka. Za Sanagro môžem povedať, že nás ceny elektriny v živočíšnej výrobe ohrozujú, no určite nie existenčne. Z pohľadu nákladov sa skôr pozeráme na ceny krmiva, ktoré nakupujeme. Ich nárast sme evidovali už na konci minulého roka a tento stav pretrval aj do tohto roka.

Darí sa vám aj v týchto časoch investovať, alebo radšej počkáte na to, kým sa situácia upokojí a ceny sa znormalizujú?

Z pohľadu bežného investovania sme naše prevádzkové investície, najmä tie, ktoré sa týkajú obnovy strojov a mechaniky, zásadne nemenili. Práve naopak, zamerali sme sa na rozvojové investície, ktoré by nám mali priniesť tzv. novú EBITDU. Výraznejšie sme sa pustili do pestovania zeleniny v senickom regióne, otvorili sme chov bio vajec na našej najväčšej ekofarme Bos-por Agro v Húškach. Zároveň zvažujeme výraznú renováciu maštalí. Tá by mala viesť k vyššej dojivosti kráv.

Ako pomôže renovácia maštalí k vyššej dojivosti? Resp. čím by mali byť maštale iné?

Do nových maštalí plánujeme investovať približne šesť miliónov eur, pričom dnešné štyri mliečne farmy máme v pláne skoncentrovať na dve. V nových chovoch bude nová dojáreň s odpadovým hospodárstvom, ktoré je šetrné k životné prostrediu a bude sa v nich nachádzať približne tisícka kráv s geneticky špičkovým pôvodom. Počet kráv nenavýšime, no dojivosť dokážeme zvýšiť lepšou genetikou chovov a lepšími podmienkami. Nové maštale napríklad lepšie ochránia zvieratá pred horúčavami.

Pokračujete aj v investíciách v oblasti produkcie vajec z voľného výbehu, ktorú Sanagro oznámilo ešte v minulom roku?

Áno. Popri rozbehu produkcie bio vajec aktuálne v senickom regióne finišujeme s vybudovaním voľného výbehu pre 37-tisíc nosníc, čo znamená ročnú produkciu 12 miliónov vajec. Tento chov chceme otvoriť začiatkom budúceho roka. Okrem toho máme rozplánovaný aj druhý veľkochov nosníc vo voľnom výbehu. Našou ambíciou je stať sa najväčším producentom vajec na Slovensku. Vidíme v tom zmysel a pridanú hodnotu pre skupinu.

Otázka potravinovej sebestačnosti Slovenska sa počas pandémie stala jednou z top tém. Vnímate, že naše poľnohospodárstvo má na to vytvorené podmienky?

Nie, nevnímame. V slovenských obchodoch dominujú stále vo väčšej miere zahraničné výrobky. Našu bio produkciu v rastlinnej výrobe sme nútení predávať do zahraničia, pretože na Slovensku nie sme schopní nájsť odbyt. Navyše lokálna legislatíva má vysoké kritériá na kvalitu potravín. Podpora zo strany štátu v podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky nie je dostatočne účinná voči okolitým štátom. Tá aktuálna na roky 2023-2027 dokonca ešte nie je finálne schválená, a to už máme jesenný osev, ktorého sa to určite dotkne, „v zemi“.

Prečo sa potom Sanagro začalo v posledných rokoch viac zameriavať na produkciu pre konečnú spotrebu? Dlhodobo ste boli známy skôr ako prvovýrobca.

U nás v skupine nikdy nie je nuda o nápady a realizáciu. Áno, odklon od prvovýroby je značný. Vidíme v tom príležitosť, ktorú máme podloženú analýzami. Sme portfóliovou spoločnosťou private equity fondu Sandberg Capital, ktorého súčasťou je tím analytikov. Máme teda veľmi dobré podklady na rozhodovanie. Púšťame sa do projektov, v ktorých vidíme potenciál zisku, avšak rovnako aj rozvoj regiónov.

Dlhodobo na Slovensku existuje diskusia o nízkej produktivite práce v agrosektore, ktorá má prameniť zo zlej organizácie práce a nesprávnych investičných rozhodnutiach. Aký je váš názor?

Nepoznám detail v iných poľnohospodárskych skupinách ohľadom efektivity a organizácie práce. Vnímam to však tak, že všetko je o ľuďoch. Ak máte dobrých ľudí, máte vyhraté. V poľnohospodárstve aj dnes prevláda duch a premisa, že ide o nízko zárobkový sektor. To nie je pravda. Osobne sa držím toho, že kvalitný zamestnanec vám zarobí omnoho viac, ako sú náklady spoločnosti na jeho prácu. Nebáť sa búrať mýty aj v ohodnotení ľudí v agro sektore je cesta. Tento princíp sme aplikovali na jednej z našich fariem a malo to výrazne pozitívny efekt.

V Sanagre ako finančný riaditeľ pôsobíte dva roky. Ako sa zmenili výsledky skupiny medziročne?

EBITDA skupiny rastie z roka na rok. Rastieme organicky, aj akvizične. Rok 2022 ešte nie je na konci, no výrazne nás postihlo sucho, takže budeme musieť počítať so škodami. No aj napriek tomu sa posledné tri roky javia ako rekordné.

Mám to šťastie, že skupinu nie je treba riadiť krízovo, nie sme v červených číslach, produkujeme prijateľný zisk a nastavený cash flow. To nám dovoľuje pracovať najmä na rozvojových projektoch a rozvíjaní zamestnancov. Ja som primárne zodpovedný za servisné centrum Sanagra, ktoré máme v Trnave, odkiaľ obsluhujeme našich 11 fariem na západnom a strednom Slovensku a podporujeme ich v každodennom biznise. Tam sa totiž generuje hodnota. Našou úlohou je, aby boli všetky farmy na jednej lodi.

Čo to znamená?

Zavádzame rôzne nástroje na systematizáciu a automatizáciu, aby to nám aj farmám zefektívnilo prácu. Mám za to, že všetko, čo má repetitívny algoritmus môže robiť stroj.

Čomu pripisujete rekordné výsledky za posledné tri roky?

Je to zmes viacerých faktorov. Ľudia vo vedení fariem, manažment skupiny, fixovanie vstupov a výstupov, situácia na trhu, práca s dátami, ktorá na farmách nie je úplne bežná.

Skúste to trochu priblížiť.

Naši regionálni riaditelia dokážu značne ovplyvňovať priame náklady fariem v prípade nepriaznivých predpovedí. Snažíme sa ich taktiež do veľkej miery podporovať dátami a rôznymi modelmi, ktoré sú založené na dátach. Veríme totiž, že keď spojíme dáta s intuíciou spojenou so skúsenosťami našich regionálnych riaditeľov, vzniká ideálna kombinácia riadenia. A zatiaľ nám to vychádza.

Čísla skupiny ale zároveň pozitívne ovplyvnili aj navýšené predajné ceny a fakt, že sme dokázali fixnúť cenu vstupov, čím sme výrazne ušetrili na nákladoch voči vtedajším trhovým cenám.

Prečo ste po rokoch strávených na vysokých manažérskych pozíciách v oblasti zabezpečovania služieb pre firmy presedlali na agrosektor? Čím vás zaujal?

Nebol pre mňa rozhodujúci tak sektor, ako ľudia okolo Sanagra.

Sám na sebe som badal akési „korporátne“vyhorenie. Hľadal som zlatý stred medzi korporátnym nastavením a lokálnou firmou, ktorá ale nie je až tak „lokálna“z pohľadu procesov. So CEO Sanagra Tomášom Kohútom som sa poznal a vedel som, že budeme pracovne veľmi „ladiť“.