Kto zaplatí účet
Ch udobná vláda, bohatý občan. A nezadlžovať budúce generácie. To boli heslá našich vlád, či si hovorili pravicové, alebo ľavicové. Slovensko sa hrdilo ambíciou nevyberať od občanov a firiem vysoké dane a čím skôr dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. A popritom, ak pánboh dá, vytvárať prostredie na dobrý život, podnikanie a radostné očakávanie penzie. Naše príjmy v rokoch 1998 až 2019 dosahovali priemerne 38 percent HDP s pomerne vysokou štandardnou odchýlkou. Stabilný priemer eurozóny bol 45 percent a susedného Rakúska 49 percent. Príjmy úspešného Slovinska dosahovali stabilných 44 percent. V Česku 40 percent a v Estónsku 38 percent, v oboch prípadoch so silným kolísaním. Cieľ mať málo peňazí v štátnej kase sa nám teda darilo plniť v porovnaní s inými štátmi pozoruhodne dobre.
Naše výdavky v rokoch 1998 až 2019 boli na úrovni 42 percent HDP s vysokou štandardnou odchýlkou. Priemer eurozóny bol stabilných 48 percent a Rakúska 51 percent. Slovinsko míňalo 48 percent, Česko 42 percent a Estónsko 38 percent s odchýlkou vyššou než pri príjmoch, aj keď relatívne nižšou, ako malo Slovensko. Cieľ nízkych verejných výdavkov sa nám teda tiež darilo plniť. Deficit našich verejných výdavkov v rokoch 1998 až 2019 bol priemerne štyri percentá HDP; veľa, zato stabilne. Priemer eurozóny a Rakúska bol dve percentá. Slovinsko vyrábalo tri percentá, rovnako ako Česko, kým Estónsko nulu. Slovensko od roku 1998 nemalo vyrovnaný rozpočet, a ak by sme chceli časový rad (nezmyselne) rozdeliť na obdobia jednotlivých vlád, tak najviac sme sa priblížili nule za vlády koalície Smer – SNS – Most-híd v rokoch 2017 až 2019.
Cieľ negenerovať dlhy pre budúce generácie sa nám však nepodarilo splniť ani raz. Situácia sa od roku 2020 výrazne zmenila: v roku 2021 sa vládne príjmy zvýšili na 41 percent a výdavky na 46 percent HDP. Podľa jesennej predpovede Európskej komisie sa vládny deficit v roku 2023 zvýši na šesť percent a pod tri percentá sa tak skoro nedostane.
Budúca vláda musí zodpovedať otázku, kto naše dlhy zaplatí. Schudobnená stredná vrstva nie. Bohatí sú zase príliš mocní a zvykli si na nízke dane. Vláda sa nemôže spoliehať na hospodársky rast, jednoduché naštartovanie automobilového odvetvia či výnosy z minulých verejných investícií. Naopak. Dúfajme, že silné strany chystajú daňovú reformu, ktorá využije priestor, vyrovná celkovú daňovú záťaž príjmových skupín presunom na bohatšie a pritom zlepší podmienky pre biznis. A výdavkovú reformu. Bude na to potrebovať aj skutočných odborníkov, aj odvahu.
Vláda sa nemôže spoliehať na hospodársky rast či výnosy z minulých verejných investícií.