Bezpečnostná rovnováha vo východnom Pacifiku sa zmenila

Japonský veľvyslanec na Slovensku Makoto Nakagawa pre HN.

Veľké obavy v nás vyvoláva nielen Čína, ale aj Severná Kórea.

USA sľubujú, že ak Čína zaútočí na Taiwan, prídu mu na pomoc. Je to reálne?

Spojené štáty vychádzajú z legálneho rámca, na základe ktorého sa stavajú k záležitostiam Taiwanu. Tento rámec sa nazýva zákon o vzťahoch s Taiwanom a bol ustanovený už v roku 1979. USA majú nepochybne silný záujem o Taiwan – nielen v ekonomickom, ale aj politickom zmysle. To je zároveň dôvod, prečo majú veľký podiel na pomoci adresovanej tomuto ostrovu, a to vrátane dodávok vojenského vybavenia.

To sa Pekingu veľmi nepáči...

Samozrejme, každý hádam rozumie tomu, že to Peking veľmi frustruje. Avšak súčasne treba dodať, že tradičným postojom USA je politika jednej Číny. Tú napokon presadzuje i Japonsko. Otázka

teraz znie, aká bude reakcia zo strany Washingtonu, ak by sa na Taiwane stalo niečo nesprávne. V tomto bode Američania dodržiavajú taktiku nazývanú ako strategická nejednoznačnosť.

Americké médiá špekulujú, že prezident Joe Biden sa od tohto prístupu pomaly vzďaľuje...

Ja si, naopak, myslím, že tento prístup tam stále pretrváva, a to aj po augustovej návšteve šéfky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej v Tchaj-peji. Hoci z úst Joea Bidena sme mnohokrát počuli, že ak by bol na Taiwan vedený útok, tak by USA poslali svoje jednotky na jeho ochranu. Americký prezident to povedal veľa ráz. Je možné, že to je jeho osobný postoj, ale ja sa na to nepozerám ako na oficiálny konsenzus vo Washingtone. Pripomínam však, že som japonský veľvyslanec tu v Bratislave a nie je v mojej kompetencii vyjadrovať sa k tomu, aký je postoj americkej vlády.

Prezradíte aspoň svoj osobný názor?

Z môjho čisto súkromného pohľadu budú USA stále udržiavať strategickú nejednoznačnosť v tom, ako narábať s geopolitickou situáciou na Taiwane. Ale vo všeobecnosti si myslím, že v rámci americkej stratégie odstrašovania USA funguje tento postoj naozaj dobre. Aspoň ja to takto vnímam.

USA udržiavajú separátne vzťahy s Japonskom, Taiwanom či Južnou Kóreou. Ak by povedzme Čína napadla Taiwan a Američania by mu prišli na pomoc, viete si predstaviť, že by sa Japonsko zapojilo do tohto konfliktu?

Je mi to veľmi ľúto, ale musím opäť zdôrazniť, že ja ako japonský diplomat nemôžem poskytnúť odpoveď na takúto čisto hypotetickú otázku. Zároveň chcem podotknúť jedna vec – sám určite veľmi dobre viete, že USA, Japonsko a Južná Kórea uskutočnili na prelome septembra a októbra spoločné vojenské cvičenia. Zo strany japonskej armády sa na nich zúčastnili vzdušné sily, jednotky protivzdušnej obrany aj námorníctvo. Japonské

sily sebaobrany sa pripojili k týmto manévrom v rámci úsilia urobiť všetko pre to, aby sme boli pripravení, ak by sa stalo niečo naozaj zlé.

Zohráva v tomto smere spolupráca s hlavnými bezpečnostnými partnermi vašej krajiny významnú úlohu?

Určite áno. Sám ste predtým spomenuli, že legálny rámec japonskej národnej obrany je založený na bilaterálnej dohode s USA. Ak však chceme zvyšovať svoje vojenské kapacity, potrebujeme navzájom spolupracovať s našimi partnermi. Preto aj robíme spoločný výcvik. Myslím si, že je to veľmi dôležitá súčasť našich príprav na nové druhy hrozieb.

Máte obavy z rastúcej vojenskej sily Číny?

Áno, zvyšovanie vojenskej prítomnosti Čínskej ľudovej republiky v regióne, špeciálne jej námorníctva, je pre nás zdrojom čoraz väčších starostí, ktoré začínajú dosahovať neprijateľnú úroveň. Počuli sme vysvetlenia, že budovanie čínskej námornej prítomnosti je reakciou na zvyšujúcu sa prítomnosť Spojených štátov v oblasti. V každom prípade je nepochybné, že bezpečnostná rovnováha najmä vo východnej časti Pacifiku sa v uplynulých dvoch dekádach úplne zmenila. Takže my teraz musíme premýšľať nad tým, aké ďalšie kroky treba spraviť, aby sme boli čo najlepšie pripravení na novú situáciu. Navyše k tomu treba pripočítať hrozbu, ktorú predstavuje Severná Kórea. Tá tiež počas uplynulého obdobia podnikala veľmi znepokojujúce kroky.

Pchjongjang hrozí jadrovými zbraňami...

Áno, a je celkom možné, že je v budovaní svojich jadrových kapacít úspešný. Pravidelne odpaľuje balistické strely a zvyšuje schopnosť stavať a prepravovať rakety s veľmi dlhým doletom, ktoré môžu byť vybavené jadrovými hlavicami. V nás to prinajmenšom vyvoláva obrovské obavy. Aj keď je teda celé základné bezpečnostné usporiadanie v regióne založené na bilaterálnych zmluvách medzi jednotlivými krajinami a USA, spoločné akcie a kolektívne operácie sú vzhľadom na aktuálnu geopolitickú situáciu skutočne nevyhnutné. I preto vynakladáme každodenné úsilie, aby sme tlačili nahor svoje vojenské kapacity v oblasti.