Konflikt núti Rusov meniť exporty
Niektoré krajiny sa od Putina po vypuknutí vojny na Ukrajine politicky dištancujú, biznis s Moskvou im však napriek tomu prudko rastie.
Bratislava – Politicky sa síce od ruského prezidenta Vladimira Putina od februárového vypuknutia konfliktu na Ukrajine dištancujú. Niektorí dokonca pomáhajú ukrajinskej armáde priamo na bojisku. To im však nebráni v tom, aby využili stupňovanie západných sankcií proti Moskve na prudké zvyšovanie obchodu s Ruskom.
Kráľom takéhoto umného manévrovania medzi politikou a biznisom je Turecko, ktoré od začiatku vojny zvýšilo objem vzájomného obchodu s Moskvou takmer o 200 percent. Nezaostáva ani Kazachstan, ktorý síce prijal viacero politických reforiem, aby sa vymanil spod vplyvu hegemóna nárokujúceho si na vplyv v celom postsovietskom priestore, ale biznis s ním rozvíja. A samostatnou kapitolou sú India, Čína či Brazília, ktoré majú záujem o bohaté zdroje ruských surovín.
V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, akými prostriedkami Turecko využíva súčasnú situáciu pre vlastný biznis, ako Kazachstan buduje ekonomické väzby s Moskvou aj čo Rusko chystá s exportom ropy.
1. Využíva Erdogan situáciu v prospech obchodu?
Len ťažko sa dá pochybovať o tom, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je zdatným stratégom na geopolitickej šachovnici. Známe sú jeho snahy a ambície stať sa kľúčovým vojenským i politickým aktérom najmä v regióne Blízkeho východu. Hoci spočiatku sa zdalo, že s Putinom by mohli ťahať za jeden povraz, postupne sa ich cesty začali rozchádzať a v aktuálnom vojnovom konflikte sa Erdogan otvorene postavil na stranu Ukrajiny. Na bojisku jej výrazne pomáhajú okrem iného turecké bezpilotné lietadlá Bayraktar, ktoré vo veľkom ničia ruskú bojovú techniku i vojakov. Jedným z dôvodov takejto podpory je historická blízkosť a etnická spriaznenosť Turkov s Tatármi – pôvodnými obyvateľmi ukrajinského polostrova Krym anektovaného Ruskom. Práve krymskí Tatári sú považovaní za hlavnú obeť perzekúcií po anexii, čo Ankara ostro kritizuje.
Napriek tomu biznis medzi Ruskom a Tureckom tento rok doslova prekvitá. „Od začiatku invázie na Ukrajinu sa jeho objem zvýšil o 198 percent. Ide o druhý najvyšší rast, hneď po Indii,“uviedol prednedávnom americký denník New York Times. Celkový objem by sa v súčasnosti mal podľa odhadov pohybovať okolo úrovne 6,2 miliardy dolárov.
Noviny vo svojej štúdii založenej na analýze dát online platformy Observatory of Economic Complexity dokonca uvádzajú, že importy do Turecka z Ruska stúpli o 213 percent. Aj v tomto rebríčku suverénne vedie India – so 430 percentami. Tá sa však – na rozdiel od Turecka – nesnaží na medzinárodnom fóre formálne podporovať Ukrajinu.
Strategické schopnosti Erdogana má dokazovať aj nedávna dohoda, ktorú uzavrel s Putinom v otázke odblokovania čiernomorských prístavov pre ukrajinské lode s obilím. Americký thin tank Carnegie Endowment for International Peace tvrdí, že ruský súhlas s opätovným odblokovaním prístavov poukazuje na rastúci vplyv Turecka, ktoré sa po odmietnutí pripojiť sa k západným protimoskovským sankciám stalo jedinou zostávajúcou bránou pre ruské spoločnosti do Európy. „Len pár dní po tom, ako Rusko odstúpilo od pôvodnej dohody o odblokovaní prístavov, Erdogan oznámil, že obilie môže byť exportované prostredníctvom Turecka aj bez priameho zapojenia Ruska. A osobne to zatelefonoval Putinovi. Následne Moskva urobila náhlu otočku a vrátila sa k dohode,“píše vo svojej štúdii think tank sídliaci vo Washingtone.
2. Ako Kazachstan rozširuje biznis s Ruskom?
Biznis od politiky striktne oddeľuje aj Kazachstan – rozlohou najväčšia zo stredoázijských republík. Od januárových násilných nepokojov, ktoré mu pomohli zvládnuť vojenské jednotky Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti na čele s Ruskom, schválil celý rad demokratických reforiem s cieľom odpútať sa od dominantného vplyvu Moskvy a usadiť sa pevne uprostred mocenských siločiar všetkých relevantných hráčov – okrem Ruska aj Číny, Európskej únie či USA.
A hoci Astana a jej najvyšší lídri viackrát kritizovali Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine – hlavné kazašské aerolinky dokonca zastavili lety do Ruska aj prelety cez jeho územie –, biznis medzi oboma krajinami naberá na obrátkach. Kazašský líder Kassym-žomart Tokajev, ktorého len pred niekoľkými dňami zvolili v prezidentských voľbách na sedemročné funkčné obdobie, navštívil v pondelok Putina priamo v Moskve. Rokovali spolu najmä o biznise. Podľa šéfa Kremľa sa Moskva aktuálne snaží preorientovať svoje exporty a importy na nové trhy. A posilnenie úlohy exportného partnera čaká aj od Astany. „V minulom roku vzrástla obchodná výmena medzi Ruskom a Kazachstanom takmer o 35 percent. Spoločne sme realizovali viac ako 30 veľkých investičných projektov vo všetkých kľúčových sektoroch ekonomiky,“povedal Putin. Ten spolu s Tokajevom vystúpil prostredníctvom videokonferencie na fóre o medziregionálnej spolupráci, ktoré sa konalo v ruskom meste Orenburg neďaleko hraníc s Kazachstanom.
Putin pripomenul, že Rusko zostáva jedným z najväčších investorov v rámci kazašskej ekonomiky. Objem jeho hlavných investícií v tejto krajine s veľkým zastúpením ruského obyvateľstva dosahuje takmer 17 miliárd dolárov. A 76 z celkového počtu 89 regiónov Ruskej federácie má s kazašskými partnermi nadviazané priame ekonomické a obchodné vzťahy. „Celkový objem našej obchodnej výmeny dosiahol minulý rok nový rekord na úrovni 24,5 miliardy dolárov. Dodávky z Kazachstanu do ruských regiónov stúpli 2,5-násobne. Aj to dokazuje, že sme schopní budovať obojstranne výhodné ekonomické vzťahy,“citovala Tokajeva turecká agentúra Anatólia.
3. Vznikne trojstranná únia zemného plynu?
Sankcie, ktoré Európska únia a Spojené štáty vyostrili po vypuknutí konfliktu aj v oblasti energetiky, nútia Rusko meniť exporty ropy a zemného plynu. Práve z nich v uplynulých rokoch tiekli podstatné časti príjmu do ruskej štátnej pokladnice. A ak chce Moskva byť schopná aj naďalej financovať svoje vojenské ťaženie na Ukrajine, musí sa obzerať po nových trhoch.
Tejto témy sa týkala aj pondelňajšia diskusia Putina s Tokajevom. Výsledkom by podľa predstáv oboch zúčastnených lídrov mala byť takzvaná tripartitná únia zemného plynu – jej členom má byť okrem Ruska a Kazachstanu i Uzbekistan, s 35 miliónmi obyvateľov najľudnatejšia krajina spomedzi všetkých stredoázijských republík. „Jednou z úloh tejto únie bude koordinácia transportu ruského zemného plynu cez územie Kazachstanu a Uzbekistanu,“citoval portál Almayadeen.net Tokajevovho hovorcu Ruslana Želdibaja.
Naopak, zmena orientácie ruského exportu či celkovo vojna na Ukrajine by sa našich vývozcov zásadným spôsobom dotknúť nemala. Tí sa od týchto trhov začali odvracať už v posledných ôsmich rokoch, keď sa sankčná vojna začala. „Podiel Ruska a Bieloruska na našom exporte tvoril doslova len pár percent. Pre tieto výrobky momentálne hľadáme nové trhy, na ktoré by sme ich vyvážali a kde by sa mohli uplatniť,“uviedol v rozhovore pre HN Jaroslav Mervart, generálny riaditeľ skupiny Chemosvit.
Slovenským vývozcom, ktorí sa snažia nájsť nové trhy či možnosti uplatnenia, sa pokúša pomáhať i štát. Ministerstvo zahraničných vecí spustilo už vlani veľkú podporu firiem prostredníctvom siete ekonomických diplomatov. A pomocnú ruku podáva aj Eximbanka. „Ponúkame priestor aj pre podniky, ktoré o nás doteraz nevedeli a potrebujú podporiť svoj export prostredníctvom jednotlivých nástrojov financovania,“pripomenula v rozhovore pre HN Zuzana Kalivodová, generálna riaditeľka Eximbanky.