Podniky doplácajú na pomalú pomoc
Neskoro prijaté riešenia znižujú podnikateľom konkurencieschopnosť, a to najmä v porovnaní s inými štátmi Európskej únie, tvrdí v rozhovore pre HN predseda SOPK Peter Mihók.
Vo februári tohto roka ste povedali, že firmy, ktoré prežili tieto náročné pandemické roky, to zvládli práve preto, že sa správali slušne a eticky. Platia tieto vaše slová aj dnes?
Každý, kto chce prežiť, sa musí v prvom rade správať slušne, a to najmä voči svojim zamestnancom. Ak totiž stratím ich, stratím svoju odbornú pracovnú silu, je to začiatok môjho konca. Slušne sa musím správať aj voči svojim obchodným partnerom, či už ide o dodávateľov alebo partnerov. A do tretice sa musím slušne správať aj voči bankám. Tie ma totiž v opačnom prípade veľmi rýchlo stopnú. To, čo platí v bežnom živote, má podľa mňa fungovať aj v podnikaní. Na slušnosti sa nemá prerábať, na slušnosti sa má zarobiť. Vďakabohu, slovenská podnikateľská spoločnosť dospela k tomu, že slušnosť je pridaná hodnota každej firmy.
Ako môže čestnosť v podnikaní pôsobiť na jeho efektivitu? Existuje medzi týmito dvomi faktormi nejaká korelácia?
Podľa matematického vzorca by sme to vypočítali asi len ťažko. Čestnosť však vytvára pozitívnu atmosféru v každej firme. A len čo sa mi to podarí, tak mi to automaticky pomôže k pozitívnym výsledkom. Najhoršie je prepadnúť zlej nálade, vzdávať sa hneď vopred alebo nadávať na celý svet. Nič z toho mi nepomôže, skôr ma to poškodí.
Do života nám vstúpila vojna na Ukrajine a extrémne vysoké ceny, najmä energií. Ako sa tieto faktory podpíšu či už pod ochotu zapojiť sa do súťaže, respektíve pod kvalitu zúčastnených podnikov?
Toto je faktor, s ktorým sme na začiatku roka nepočítali. O roku 2022 sme skôr uvažovali ako o postpandemickom, keď by sa mal svet vrátiť do štandardnej situácie. Bohužiaľ, nedošlo k tomu, a tak ľudia, ako ani firmy nemali čas si vydýchnuť si. Dosah na súťaž bude podľa predbežného hodnotenia podaných prihlášok len minimálny. Mali by sme byť aspoň na úrovni minulého roka. Na druhej strane vnímame, že výziev a povinností, ktoré naše spoločnosti majú, je veľmi veľa. Môžu si povedať, že si niektoré z nich nechajú na budúcnosť a teraz sa skôr sústredia na biznis a na to, aby prežili. Napriek tomu už teraz máme prihlásené firmy, ktoré sa hlásili už aj v minulosti, no aj úplne nové spoločnosti, ktoré súťaž oslovila. Definitívne však budeme vedieť na túto otázku odpovedať až po uzávierke. Zaujímavé bude aj porovnanie s obdobím pred pandémiou. Kvalitu podaných prihlášok zatiaľ posúdiť nevieme, na to si musí sadnúť komisia.
Združenie európskych obchodných a priemyselných komôr Eurochambres vydalo ekonomický výhľad pre Európu na rok 2023. Vyplývajú z neho dve výzvy: udržať európsky priemysel a samotnú Európu konkurencieschopnou. S týmito závermi súhlasí aj Slovenská obchodná a priemyselná komora. Na čo by si teda mali dať naši podnikatelia ešte pozor?
Okrem všetkého, o čom sme sa už rozprávali, sa budú musieť pripraviť aj na zmenené podmienky financovania zo strany bánk. Miera rizika jednoducho výrazne stúpla a stúpa ďalej. Na pomyselnej šachovnici roka 2023, ktorý pred nami stojí, je veľa neznámych. Špeciálne slovenskí podnikatelia trpia oneskorenými reakciami našej vlády pri prijímaní riešení, ktoré majú pomôcť. Tým výrazne padá ich konkurencieschopnosť, a to najmä v porovnaní s inými štátmi Európskej únie. Aj toto je teda jedna z ďalších výziev. Ďalším problémom je plánovanie, ktoré je pre mnohé firmy prakticky nemožné. Ak si totiž neviete nastaviť taký dôležitý faktor, ako sú ceny energií, situácia začína byť neprehľadná. Je to pomaly ako veštenie z gule, čo nie každý vie. Na prieskume, ktorý robili Eurochambres, sme sa priamo zúčastnili a poukazovali sme na výrazný problém straty východných trhov. Stratili sme tri významné krajiny: Ukrajinu, kde je vojna, Rusko, ktoré je pod režimom sankcií, ale aj Bielorusko. Mnohé firmy, nielen domáce, ale aj zahraničné, ktoré u nás boli aj kvôli týmto trhom, sa dostali do problémov Tie sa však v plnej paráde ukážu až v budúcom roku.
Hrozí tu riziko, že by niektoré zahraničné investície, ktoré sem prišli práve kvôli geografickej polohe Slovenska, krajinu definitívne opustili?
Nedá sa to vylúčiť. Mnohé z nich budú musieť prehodnocovať ďalší vývoj či efektivitu ich investície. Máme tu už aj príklady podnikov, ktoré prepúšťajú, obmedzujú výrobu či export. Pokiaľ by sa situácia pod vplyvom vonkajších čí vnútorných faktorov ďalej len zhoršovala, vylúčiť sa to skutočne nedá.
Dá sa odhadnúť, čo by to znamenalo pre ekonomiku, ktorá už beztak smeruje do recesie, ak by takéto firmy Slovensko definitívne opustili?
Áno, ekonomika jednoznačne smeruje do recesie, to si musíme povedať otvorene. Aj nemecká ekonomika hovorí, že je na prahu prepadu. A ak si uvedomíme našu veľkú previazanosť s Nemeckom, tak je to otázka niekoľkých mesiacov. Recesia je navyše spojená s infláciou, čo otvára otázku stagflácie, a to je z hľadiska zdravia ekonomiky veľmi zlá kombinácia. Dôležitým faktorom v našom podnikateľskom prostredí je aj výrazný nárast nedôvery. Mali by sme preto – nemám síce overený recept – otočiť negatívnu náladu k svetielku nádeje na konci tunela. Keď sa však dnes prechádzam po regiónoch Slovenska, mnohí zamestnávatelia skôr uvažujú nad obmedzovaním ich výroby, dokonca i nad jej úplným zastavením.
Spomínali ste oneskorené reakcie našej vlády. Ak by ste mali možnosť poradiť jej, čo by mala urobiť, aby negatívnu náladu otočila?
Na toto je pomerne jednoduchý návod. Dnes už väčšina vlád členských štátov prijala také alebo onaké opatrenia. Nemusíme teda vymýšľať niečo, čo už niekto vymyslel, a prijať také opatrenia, ktoré prijali v Česku, Rakúsku či Nemecku. Samozrejme, nemôžeme operovať s takými balíkmi peňazí, aké majú najmä veľké krajiny – na to nemáme. Na druhej strane je naša ekonomika výrazne menšia a balíky tak môžu byť menšie. Vláda tiež absolútne zabúda na to, že pomoc má prichádzať včas. Priznám sa, že pri pravidelných stretnutiach s predsedom vlády mu pripomínam, že prehrávame boj s časom. A aj toto je možno jedna z príčin zlej nálady. Podnikateľ povie, pozrite sa, čo už urobili Česi alebo Rakúšania a u nás sa nerobí nič. A to je najhoršie. U nás v komore zvykneme hovoriť, že pán „Sato“sem nepríde. A platí to aj teraz. Tiež nie je veľmi správne to, že stále čakáme na Európsku komisiu, respektíve Európsku radu. Máme koniec novembra. Ak neprijala nič doteraz, do konca roka na to už nebude mať kapacitu. Opatrenia dokonca prijala už aj Česká republika ako predsedajúca krajina. Navyše, medzi jednotlivými krajinami, ako napríklad medzi Nemeckom a Francúzskom, je veľké napätie, Španielsko si ide absolútne svojou nezávislou cestou, pretože má inú štruktúru energetických zdrojov, a Taliansko je dnes úplne nevypočítateľné. Je tu teda nejaká nádej, že Rada do konca roka prijme nejaké riešenie? Som presvedčený, že nie. Aj preto by sme mali ísť svojou vlastnou cestou.
Na základe všetkých negatív, o ktorých sa rozprávame, a zároveň im navzdory, dá sa v novembri 2022 odhadnúť, ako bude vyzerať naša ekonomika v roku 2023?
Absolútne istá je jedna vec. Musíme sa pripraviť na to, že budúci rok bude ťažký. Tento fakt nikto nespochybňuje a ani spochybniť nemôže. V jeho prvej polovici sa plnohodnotne prejavia všetky negatívne faktory vrátane zlej nálady podnikateľov. Z môjho pohľadu je najhoršie začať s politikou kapitulácie. A toto sa snažíme vysvetľovať aj našim členom. Cesta naspäť by bola v takom prípade už príliš zložitá. Len čo by sme napríklad zaznamenali výrazný pokles priemyselnej výroby, pričom je priemysel u nás jedným z najväčších zamestnávateľov, už by sme sa do hry nikdy nevrátili. Dôležité je tiež udržať si ľudí – zamestnanosť. V Európe je totiž nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Všetci naši konkurenti by tú našu po prípadnom prepúšťaní nasávali. Západná Európa sa v tomto smere po predchádzajúcich krízach poučila.
Veľká cena Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory sa udeľuje už 20. raz. Ako sa za toto obdobie zmenilo vnímanie etiky medzi podnikateľmi?
Myslím si, že veľmi výrazne. Keď to porovnám so začiatkom, určite. Povedzme si to otvorene. Zmena vlastníckych vzťahov je vždy aj obdobím „klondiku“, a to v každej krajine, nielen na Slovensku. Tam, kde do procesu vstupuje veľa individuálnych, špekulatívnych alebo politických záujmov, na povrch vždy vypláva veľa špiny. Toto obdobie máme, chvalabohu, už za sebou. Firmy si totiž uvedomili, že oklamať môžem raz. Druhýkrát mi už partner tú šancu nedá. V tomto smere urobila veľa zmena legislatívneho prostredia v súvislosti so vstupom do OECD alebo Európskej únie. V tejto oblasti sme štandardizovali podmienky pre firmy s okolitým svetom. Pomohlo nám tiež to, že sem prišlo veľa podnikov z cudziny, ktoré boli na tieto podmienky už zvyknuté. Dnes preto rozdiely medzi našimi a zahraničnými spoločnosťami už takmer nevidieť. Navyše, drvivá časť našich firiem sú subdodávatelia pre veľké konglomeráty. Život nás teda naučil, že to ide a že je to aj efektívne.
To, čo platí v bežnom živote, má podľa mňa fungovať aj v podnikaní. Na slušnosti sa nemá prerábať,
na slušnosti sa má zarobiť. Vďakabohu,
slovenská podnikateľská
spoločnosť dospela k tomu, že ide o pridanú hodnotu každej
firmy.
Predstavenstvo Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory zmenilo otázky na prihláške, na ktoré musia firmy odpovedať, ak sa chcú zapojiť do súťaže o cenu. Prečo, aký bol na to dôvod?
Po minulom ročníku sme sa rozprávali o tom, že prihlášky by mali byť menej byrokratické. Aby sme firmy nezaťažovali otázkami, ktoré sa už dnes dajú vďaka digitalizácii zistiť aj iným spôsobom. Povedali sme si tiež, že sa chceme sústrediť na jednu vec a podľa toho sme prispôsobili aj otázky. Dokáže byť firma úspešná pri zachovávaní princípov etiky? Takto sme preto nastavili otázky a všetko ostatné sme považovali za balast, navyše si to vieme zistiť. Bola to všeobecná požiadavka po vyhodnotení minulého ročníka. Dali sme si na to pol roka, konzultovali sme to aj s firmami na úrovni regiónov či na úrovni jednotlivých sekcií komory a dospeli sme k novému štandardu dotazníka, ktorý je určite jednoduchší a kratší ako ten predchádzajúci. Musím zdôrazniť, že nám dosť pomohla digitalizácia. Mnohé údaje si vieme zistiť za zeleným stolom, nemusíme s nimi nikoho „otravovať“.
Budú teda výsledky súťaže počas jubilejného 20. ročníka presnejšie?
Uvidíme. Správnosť každého rozhodnutia overí až život. Podľa zatiaľ podaných prihlášok a komentárov k nim však podnikatelia toto rozhodnutie hodnotia pozitíve. Vychádzali sme aj z toho, že v tejto situácii, ktorá bola najprv pandemická, teraz je krízová, majú firmy majú všetkého vyše hlavy. Netrápme ich teda navyše ani my.