Problém s vodou ohrozuje krajinu
Enormné sucho, ktoré tradične trápi poľnohospodárov počas letných mesiacov, núti expertov riešiť ochranu vodných zdrojov.
Bratislava – Tohtoročné hydrologické sucho na Slovensku ukázalo, ako intenzívne a komplexne je potrebné riešiť ochranu vodných zdrojov. Od samotných prameňov cez poľnohospodársku pôdu, hospodárske lesy až po zastavané územia. Nezisková organizácia Kvapka Rajeckej doliny, ktorej založenie iniciovala spoločnosť Kofola, sa snaží prepájať odborníkov, úradníkov, štátne a neziskové organizácie, ale aj lokálnych podnikateľov a jednotlivcov. Spoločnými silami chce v Rajeckej doline realizovať sériu vodozádržných opatrení, ktoré prispejú k prirodzenému kolobehu vody v krajine, zmiernia suchá a pomôžu aj ochladeniu krajiny.
Stratené milióny
Spoločnosť Kofola Československo už v minulosti dokázala, že dokáže spájať ľudí pre dobrú vec. Po tom, čo spolu s miestnymi starostami získala certifikáciu časti Rajeckej doliny ako BIO lokality pre voľný zber bylín, sa vlani rozhodla upriamiť pozornosť na zadržiavanie vody v krajine. Založila neziskovú organizáciu Kvapka Rajeckej doliny, ktorá má realizáciu vodozádržných opatrení ako jedno zo svojich hlavných poslaní. V spolupráci so špecialistom na revitalizáciu krajiny a obnovovanie prirodzených funkcií vodných tokov Miroslavom Kubínom začala už začiatkom roka mapovať mikropovodia v Rajeckej doline a monitorovať takzvané približovacie cesty, ťažkou technikou utlačené cesty, ktorými sa zváža drevo z lesa.
„Po zhutnenej pôde, aká sa vyskytuje na približovacích cestách, odtečie nenávratne 80 percent vody. Ak si to máme predstaviť v číslach, tak jeden kubický meter zhutnenej pôdy pojme len 60 litrov, ale jeden kubický meter kvalitnej pôdy až 400 litrov vody. Za jeden rok tak z jedného hektára nekvalitnej zhutnenej pôdy odtečie až 1,6 milióna litrov vody, ktorá preto neostáva v kolobehu vody v krajine,“vysvetľuje problematiku Miroslav Kubín, špecialista na zadržiavanie vody v krajine.
Orgány už začali konať
Podľa odborníkov zhutnená pôda na približovacích cestách nielenže neumožňuje vode v dostatočnom množstve vsakovať do podložia, ale jej masívny povrchový odtok spôsobuje aj silnú eróziu cennej lesnej pôdy. „Vytypovali sme preto najkritickejšie miesta, kde voda zbytočne odteká z krajiny. Práve ich obnovou totiž zaistíme zadržanie vody v krajine a zároveň skvalitnenie pôdy, čo povedie k prosperite celého regiónu,“vysvetľuje Jan Husák, koordinátor Kvapky Rajeckej doliny. Riešenie problému poškodenej krajiny je jednoduché a ťažké zároveň. Čo bolo ťažkou technikou, napríklad strojmi používanými pri ťažbe dreva, zničené, to je možné rovnako aj napraviť. „Bager zhutnenú pôdu nakyprí systémom jama-hrádza-jama a umožní vode vsakovať do geologického podložia. Navyše, toto opatrenie je bezúdržbové. Časom síce nastane zarovnanie nerovností terénu, ale voda vsakuje do pôdy aj naďalej,“hovorí Kubín.
Autorom tejto inovatívnej metódy je Štefan Vaľo, predseda OZ Voda je život. „Keď som zistil, že naše činnosti – ťažba guľatiny a budovanie lesných približovacích ciest – sú príčinou nedostatku vody v rieke Uh, začal som hľadať spôsoby, ako udržať vodu v krajine.“Najskôr narušil približne desať kilometrov približovacích lesných ciest v Ťahanovciach, v Repejove a Oľke a voda tam mala možnosť zase vsakovať do pôdy. „Dnes po desiatich až 12 rokoch pri pohľade na tie miesta nezistíme, kde bola v minulosti lesná cesta a kde bol pôvodný les, všade je vďaka vode zdravý les,“uzatvára Vaľo.
Vzor pre ostatné regióny
Problematiku neriadeného odtoku vody z krajiny a pretrvávajúceho sucha v letných obdobiach, ktoré na to nadväzuje, si uvedomujú aj odborne príslušné autority, ako sú Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Lesy SR, Slovenský vodohospodársky podnik, zástupcovia národných parkov, ale aj okresné úrady. Tí všetci uvítali možnosť zúčastniť sa na novembrovom odbornom workshope priamo v lesnom teréne v Rajeckej doline. Na vlastné oči mohli vidieť realizáciu inovatívnej metódy zadržiavania vody v krajine.
„Množstvo jednotlivých realizácií na Slovensku bude závislé od viacerých faktorov – nielen od spolupráce s úradmi, majiteľmi pôdy, ale aj od finančnej podpory zo strany štátu či z európskych dotácií. Klimatická zmena rýchlo postupuje a dôsledky sú čoraz viditeľnejšie. Preto je v tejto veci nutná súčinnosť štátneho, súkromného aj neziskového sektora,“vysvetľuje Husák.
Nezisková organizácia Kvapka Rajeckej doliny podľa neho bude v každom prípade pokračovať v monitoringu zvyšných mikropovodí a v roku 2023 aj v realizácii pilotných vodozádržných opatrení vo vybraných lokalitách. „Aj keď energetická kríza a s ňou spojené nárasty nákladov nás nútia šetriť, kde sa dá, do projektov ochrany vodných zdrojov chceme ako spoločnosť aj naďalej investovať v rovnakom objeme. Na začiatku sú to stovky tisíc eur,“sľubuje Jannis Samaras, generálny riaditeľ Skupiny Kofola. Naliehavosť riešenia sucha, ktoré sa týka celého Slovenska, dokladuje aj plán obnovy. V časti Zelená ekonomika ako jeden z kľúčových komponentov uvádza adaptáciu na zmenu klímy a zameriava sa na reformy ochrany prírody a hospodárenia s vodou v krajine. Rajecká dolina by sa mohla stať vzorom pre ostatné regióny, ktoré na Slovensku bojujú so suchom.
Po zhutnenej pôde, aká sa vyskytuje na približovacích cestách, odtečie 80 percent vody.
Miroslav Kubín, špecialista na zadržiavanie
vody v krajine