Brusel skomplikoval aj náš boj proti korupcii
Súdny dvor Európskej únie stopol nástroj, cez ktorý verejnosť videla, kto skutočne profituje z úzadia rôznych firiem. Zasiahne to aj Slovensko.
Bratislava – Aké je vlastnícke pozadie firiem? A dôveryhodnosť ich majiteľov? Prostredníctvom registrov mohli médiá, ale i verejnosť spoznať vlastníka alebo konečného užívateľa výhod. Ak napríklad firma obchodovala so štátom, bolo možné zistiť, kto za ňou reálne stojí. Transparentnosť vlastníctva firiem je pritom už roky dôležitou súčasťou protikorupčného boja. Aktuálne však hrozí, že táto informácia zostane nedostupná. Majú byť údaje o konečných užívateľoch výhod prístupné verejnosti? Touto otázkou sa zaoberal Súdny dvor Európskej únie, ktorý vyniesol dlhoočakávané rozhodnutie. Vyplýva z neho, že tieto údaje už nebudú transparentné. Podľa súdu pri verejnom prístupe k týmto dátam dochádza k neproporčnému zásahu do práva na súkromie a ochranu osobných údajov. Odborníci sa zhodujú, že rozhodnutie súdu predstavuje obmedzenie pre globálny boj proti korupcii a kleptokracii.
Prekážka pre spravodlivosť
Dotkne sa tiež mimovládnych organizácií a ich schopnosti vykonávať verejnú kontrolu. „Zároveň chcem povedať, že nie som zástancom neobmedzeného prístupu verejnosti k údajom o konečnom užívateľovi výhod. Myslím, že je potrebné veľmi citlivo vážiť verejný záujem voči právu na súkromie,“súhlasí s istým obmedzením právnička z Nadácie Zastavme korupciu Marianna Leontiev.
„Uvedené rozhodnutie má značný vplyv na slovenskú legislatívu, keďže aj naša krajina je povinná transponovať AML smernice, teda európsku legislatívu zameranú na boj s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu,“vysvetlí právnik Transparency International Slovensko Ján Ivančík. Slovensko má na kontrolu konečných užívateľov výhod viacero nástrojov.
Dva registre
V našich podmienkach je zabezpečované prostredníctvom dvoch registrov. A to registra právnických osôb, teda v skratke RPO, ktorý zahŕňa všetky firmy a registre partnerov verejného sektora, inak RPVS, kam sa zapisujú firmy obchodujúce so štátom.
„Toto rozhodnutie by sa malo dotknúť najmä zverejňovaných údajov o konečných užívateľoch výhod v Registri právnických osôb, ktorých sprístupnenie verejnosti by malo byť obmedzené,“myslí si právnička Marianna Leontiev. Povinnosť firiem uchovávať údaje o konečných užívateľoch výhod, ako aj tieto informácie registrovať, však zostáva naďalej zachovaná a sankcionovateľná. Prístup k týmto informáciám však nebude mať široká verejnosť, ale len verejné orgány a osoby s povinnosťou vykonávať due dilligence vzhľadom na riziko prania špinavých peňazí.
Leontiev sa domnieva, že zmena by sa nemusela týkať údajov v Registri partnerov verejného sektora. Teda firiem, ktoré obchodujú so štátom. „Čo je dobrá správa, lebo tento register je veľmi silným protikorupčným nástrojom, ktorý sa napriek svojim vysokým nákladom osvedčil,“hovorí Leontiev.
Budú neviditeľní?
Do spomínaného registra sa síce zapisujú koneční užívatelia výhod, ale nie na základe smernice. „Podstatou je, aby štát a aj verejnosť mali prístup k identite konkrétnych osôb, s ktorými obchoduje. V tomto smere vnímame zvýšený záujem štátu o transparentnosť skutočných vlastníkov, keďže do rovnice vstupujú verejné financie,“hovorí právnik Transparency. „Aj súd skonštatoval, že ak do popredia vystupuje použitie verejných prostriedkov alebo činnosti verejnej povahy, zvyšuje sa záujem o väčšiu transparentnosť,“dodáva Ivančík. „Veríme, že aktuálne rozhodnutie sa zákona o Registri partnerov verejného sektora negatívne nedotkne, hoci miera ohrozenia je citeľná,“podotkol.
Podľa jeho slov sa to týka aj avizovaných zmien v obchodnom registri, lebo na rok 2023 je plánované zverejnenie veľkej prestavby tohto registra. „Môže byť tak pre verejnosť nemožné dostať sa k údajom o konečných užívateľoch výhod, keďže súd rozhodol, že v tomto smere má ísť do popredia ochrana osobných údajov,“hovorí Ivančík. Poukázal tiež na zúženú možnosť vyhodnocovania cezhraničných dát, keďže v početných európskych krajinách je identifikácia konečných užívateľov výhod limitovaná na transpozíciu AML smerníc. Aj podľa ministra spravodlivosti Viliama Karasa rozhodnutie zníži možnosť verejnej kontroly. Výsledok podľa Karasovho rezortu bude závisieť aj od spôsobu implementácie tohto rozhodnutia.
Môže byť tak pre
verejnosť nemožné dostať sa k údajom o konečných užívateľoch výhod.
Ján Ivančík, právnik Transparency International Slovensko