Pridrahé energie povedú k recesii
Naše aktivity na Ukrajine aktuálne pokračujú v obmedzenom režime, po vojne tam chceme obnoviť plnú prevádzku, tvrdí pre HN Jaroslav Mervart, generálny riaditeľ skupiny Chemosvit.
Pavel Novotný
Chemosvit zamestnával v ukrajinskom Lucku pred ruskou inváziou asi 400 ľudí. Po vypuknutí vojny sa po trojdňovej odstávke firma vrátila k riadnej výrobe. Už koncom marca však boli z Lucku hlásené silné explózie. Aké aktivity tam máte dnes?
Naše aktivity na Ukrajine aktuálne pokračujú v obmedzenom režime, nesúvisí to však s úvodnými explóziami v prvých dňoch po začatí vojny, ktoré ste spomenuli. Samozrejme, najskôr tam vypukla panika, ale potom firma znova spustila svoj chod, keďže tie útoky boli vedené viac na vojenské než civilné ciele. V priebehu posledných týždňov sú však útoky cielené na infraštruktúru, najmä na transformátory či rozvodne. A tak začali prvýkrát od vypuknutia konfliktu vznikať objektívne problémy s dodávkami elektriny nielen pre naše fabriky, ale v podstate pre všetky výrobné závody na Ukrajine.
Čo bolo dôsledkom tejto situácie?
Vyústilo to do toho, že všetky firmy museli byť opäť na nejaký čas odstavené. Tento problém je veľmi vážny a týka sa celého územia Ukrajiny. Na základe toho, do akej miery a či vôbec je k dispozícii elektrická energia, spúšťajú niektoré firmy svoju prevádzku. Dá sa pritom predpokladať aj režim, že elektrina bude na prídel. V takom prípade by sme zrejme aj my dostali pridelené nejaké množstvo elektrickej energie. Následne by sme sa sami rozhodovali, ktoré z našich firiem dokážeme spustiť aj v takomto obmedzenom režime. Aj vzhľadom na uvedené sa u nás problém týka najmä energeticky vysoko náročných firiem. Ak by som to mal špecifikovať bližšie, hovorím napríklad o výrobe základných fólií.
Čím sa vaše spoločnosti v Lucku zaoberajú?
Máme tam štyri výrobné firmy a jednu, ktorá sa zaoberá správou majetku a distribúciou energií do areálu. Čo sa týka samotnej produkcie, jedna firma je zameraná na výrobu elektrofólií. Je to náš spoločný podnik s fínskym partnerom Rani Plast. Potom tam máme výrobu BOPP fólií, najmä potravinárskych fólií, ďalej je to potlač, laminácia a výroba vreciek. V praxi to znamená výrobu obalov na potraviny, keksy, čipsy, hygienické výrobky či rôzne ďalšie výrobky. Okrem toho sa v Lucku v spoločnosti Chemosvit Fibrochem Ukrajina zaoberáme aj spracovaním polypropylénových vlákien.
Ako máte podelenú výrobu medzi Luckom a Svitom?
Vo Svite máme komplexný výrobný reťazec, v Lucku vieme realizovať niektoré výrobné operácie. Ak je to z hľadiska obchodu, logistiky či nákladov výhodnejšie, tak ich realizujeme aj na Ukrajine. Vo všeobecnosti sú niektoré výrobné firmy viac prepojené s materskou firmou vo Svite, iné sú zas do veľkej miery samostatné – od marketingu, plánovania či výroby až po dodávku produktov zákazníkom.
Ak bude vojna pokračovať, preložíte výrobu niekam inam?
Do závodov na Ukrajine sme veľa investovali, a to zďaleka nielen do strojno-technologických zariadení, ale najmä do ľudí. Dnes sú títo pracovníci v obchode, príprave grafiky či v samotnej výrobe dobre pripravení a schopní efektívne realizovať aj veľmi náročné zákazky. Urobíme teda všetko pre to, aby sme dokázali túto výrobu zachovať. Bohužiaľ, musíme sa prispôsobovať aktuálnym obmedzeniam, ktoré sú tam zavedené. Je však pre nás veľmi dôležité, aby sa perspektíva podnikania a zároveň aj sociálna oblasť v tomto regióne dokázali zachovať. V tejto súvislosti by som chcel vyjadriť presvedčenie, že tento vojnový konflikt, ktorý sa nikdy nemal ani začať, sa čím skôr skončí.
Chemosvit získal na Exportnom fóre cenu pre top exportérov. Premiér Eduard Heger tam povedal, že obnova Ukrajiny môže byť príležitosťou i pre naše firmy. Vnímate to ako šancu aj vy?
Vedenie Chemosvitu už v 90. rokoch preukázalo veľkú odvahu, sebavedomie a cieľavedomosť, keď sa rozhodlo rozbehnúť podnikanie na Ukrajine. Cieľom bolo presadiť sa na východných trhoch a tiež vybudovať podobné prevádzky ako vo Svite s úmyslom lepšie, bezpečnejšie a stabilnejšie uspokojovať požiadavky našich zákazníkov, čo sú často veľké nadnárodné spoločnosti. Ak sa vojna skončí, sme pripravení v týchto našich aktivitách pokračovať, a teda prispieť aj k zámeru povojnovej obnovy Ukrajiny. Tomuto cieľu je podriadené naše úsilie od začiatku konfliktu.
Čo pre to robíte?
Snažíme sa pokračovať v prevádzke našich závodov a pomáhať našim zamestnancom aj ich rodinám – a to tak na Ukrajine, ako i vo Svite. Nedávno sme napríklad odsúhlasili investíciu do zmeny systému kúrenia v spoločnosti, ktorá sa zaoberá správou areálu. Aj vzhľadom na súčasné problémy sa toto rozhodnutie ukázalo ako správne. Niektoré aktivity však boli po začatí konfliktu predsa len pozastavené, čo sa týkalo povedzme inštalácie novej linky na výrobu fólií. Udialo sa to z dôvodu takzvanej elementárnej bezpečnosti, keď zahraniční technici z Ukrajiny odišli a nechceli sa tam vrátiť.
Keď sa vojna skončí, ste pripravení obnoviť aj tieto aktivity?
Už na tom pracujeme, práce na spomínanom projekte boli obnovené. Verím, že táto investícia – výrobná linka na potravinárske fólie – začne svoju produkciu už v prvej polovici budúceho roka. Ako som už spomínal, našou výhodou je vytvorená infraštruktúra, podnikateľské zázemie, dobrý manažment a tiež skúsení a lojálni pracovníci. A keď sa bavíme o výzvach, ktoré doteraz odzneli od predstaviteľov vlády, ak sa potvrdí možnosť zúčastniť sa na obnove Ukrajiny, určite by sme sa do nej zapojili.
Zasiahla vás vojna nielen na ukrajinskom trhu, ale aj v Rusku či Bielorusku?
Obmedzenia sú spojené najmä so sankciami, ktoré boli po začatí konfliktu zavedené zo strany Európskej únie. V tomto smere máme veľmi dobrú podporu zo Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu a takisto z Rady slovenských exportérov. Tieto organizácie nám poskytli a neustále poskytujú aktualizované informácie, ktoré suroviny alebo tovary sú z obchodu vylúčené, respektíve spadajú pod sankcie. Avšak aj mimo toho sa dá povedať, že väčšina obchodných aktivít s Ruskom a Bieloruskom sa utlmila. Rada exportérov nám navyše aktívne pomáhala pri riešení vážnych problémov v podnikaní či v starostlivosti o zamestnancov, ktoré vznikli krátko po vypuknutí konfliktu.
Aký bol podiel Ruska a Bieloruska na vašom exporte?
Neboli to veľké čísla, mohli by sme povedať, že to bolo do desať percent. Pre tieto výrobky momentálne hľadáme iné trhy, na ktoré by sme ich vyvážali a kde by sa mohli uplatniť. V skupine Chemosvit je väčšina výrobkov určená na export. V prípade Chemosvitu Folie a Chemosvitu Fibrochem je to viac ako 80 percent, v Terichem Tervakoski dokonca 100 percent. Naše výrobky, ktoré sme predávali do Ruska a Bieloruska, sa teda budeme snažiť uplatniť najmä na týchto súčasných trhoch a u existujúcich zákazníkov. Samozrejme, s pomocou ministerstva zahraničných vecí a tiež s aktívnou podporou Rady exportérov sa snažíme presadiť aj na netradičných trhoch a u nových zákazníkov v Ázii či v Afrike, ale aj na americkom kontinente.
Nepredpokladáte teda, že by ste s nájdením náhrady mali problémy?
Nie je to ľahké, pretože získanie nového zákazníka je vždy náročný proces, do ktorého musíte investovať veľa úsilia, času aj peňazí. Z tohto pohľadu je strata zabehnutých zákazníkov vždy problém. Čo sa týka spomínanej náhrady, intenzívne na tom pracujeme a do veľkej miery sme už boli úspešní. Niektoré produkty však nie je jednoduché ponúkať na iných kontinentoch. Preto hľadáme náhradných zákazníkov najmä v Európe.
Nedávno ste boli spíkrom na konferencii Visegrad 4 Business, kde boli zastúpené firmy z krajín Vyšehradskej štvorky. Sú pre vás naši priami susedia dôležití?
Už z toho, čo som uviedol predtým, vyplýva, že áno. Sú to nám veľmi blízke teritóriá, s ktorými zdieľame spoločné hodnoty i minulosť. Boli vystavené rovnakým výzvam ako my. Veľmi zaujímavý je poľský trh už len svojou veľkosťou. S Českou republikou sme stále viac ako susedia, dlhoročné obchodné, ale aj osobné kontakty sú naďalej otvorené a funkčné. Maďarský trh je pre nás tiež zaujímavý z hľadiska dodávok aj exportu. Podiel exportu do týchto krajín v skupine firiem Chemosvit dosahuje niekoľko desiatok percent. V4 je však pomerne otvorená skupina, ktorá spolupracuje aj s Rakúskom a do určitej miery i s Ukrajinou, čo tomuto spolku dáva ešte väčšiu dôležitosť a perspektívu.
A čo ostatné blízke štáty, ktoré s nami priamo nesusedia?
Najväčší podiel máme my i väčšina slovenských firiem v Nemecku. Kumulatívny obrat krajín V4 je síce väčší, avšak ako samostatný štát je Nemecko najväčšie. Sú tu i ďalšie krajiny ako Holandsko, Francúzsko či Taliansko. Chemosvit Fibrochem i Terichem Tervakoski vyvážajú tovar aj na americký kontinent či priamo do USA. Aj keď sú nám krajiny V4 o čosi bližšie, v skupine sa vždy snažíme ku všetkým zákazníkom pristupovať rovnako a poskytovať im špičkové produkty a servis. V Chemosvite robím už takmer 30 rokov a to, čo som sa sám naučil, teraz pomáham presadzovať v praxi. Zákazník je vždy na prvom mieste, je potrebné dobre poznať jeho požiadavky a promptne a profesionálne na ne reagovať. Vždy sme presadzovali záujem o dlhodobú, korektnú a vyváženú spoluprácu.
Exportérom by mali viac pomáhať ekonomickí diplomati zo slovenských zastupiteľstiev po celom svete. Začína fungovať táto spolupráca?
Ak by som to mal ilustrovať na konkrétnom príklade, tak by som určite spomenul našu dcérsku spoločnosť Chemosvit Fibrochem, ktorá vyrába viacero sofistikovaných high-end vlákien. Tie sú vyrobené na báze polypropylénu, ktorý je vysoko modifikovateľný, čo sa týka obsahu vlákna aj spôsobu, akým sa vlákno vyrába. Z neho sa vyrába aj funkčná bielizeň pre športovcov, pre klimaticky náročné profesie alebo na dnes veľmi populárne voľnočasové aktivity. Produkt vyrobený z nášho vlákna má viacero výhod – okrem iných aj tú, že po skončení životnosti je ľahko recyklovateľný, na čo sa dnes kladie veľký dôraz. Polypropylénové vlákno už dlhší čas vyrábame aj vo verzii so striebrom a zinkom, ale širšie sa produkty z tohto vlákna dokázali uplatniť až počas pandémie. A práve v tejto oblasti sme vo výraznejšej miere využili služby ekonomickej diplomacie.
Môžete byť konkrétnejší?
Spustili sme výrobu širšieho sortimentu produktov postavených na báze vlákna so striebrom a zinkom. Toto vlákno má silné antivírusové a antibakteriálne účinky. A tak je veľmi vhodné do zdravotníctva, respektíve do takzvaného medical segmentu. Najskôr sme začali vyrábať rúška, neskôr aj oblečenie pre sestričky a doktorov. Dnes už vyrábame komplexný sortiment, čo zahŕňa aj posteľnú bielizeň, rôzne zásteny, produkty pre domovy dôchodcov a podobne. Je totiž preukázané, že toto vlákno v krátkom čase po kontakte ničí všetky známe baktérie aj vírusy.
Pomohla vám tu diplomacia?
Áno, použili sme tu kontakty, ktoré máme na ministerstve zahraničných vecí. Mimoriadne aktívna pri kontaktovaní tejto formy pomoci a spolupráce je riaditeľka spoločnosti Chemosvit Fibrochem Alena Balogová. Výsledkom boli napríklad rokovania v Dubaji, v Chorvátsku či v ďalších krajinách – v bližších aj exotickejších. Ak hovoríme o pomoci ekonomických diplomatov, je tu veľmi dôležitá ich prax a skúsenosti. Avšak samostatne by som chcel dať dôraz aj na komunikáciu medzi podnikateľmi a ministerstvom zahraničných vecí. Je potrebné vedieť, že táto možnosť tu je, a treba ju aktívne využívať. Som presvedčený, že ak bude táto komunikácia fungovať a ministerstvo bude prijímať konkrétne dopyty a požiadavky, tak sa následne aj využívanie tejto služby zintenzívni, čo nepochybne prinesie svoje výsledky.
Ďalšou témou je nárast cien energií. Darí sa vám ho zvládať?
Ak si dobre spomínam, tak práve na konferencii V4 Business nám moderátorka Soňa Muzikárová položila zaujímavú otázku – ktoré témy považujete za také vážne, že vám to ani v noci nedá spať? V tejto súvislosti by som spomenul dve základné témy – vysokú infláciu a ceny energií, ktoré sú naozaj vážnou výzvou nielen pre celý priemysel.
Aké riešenie cien energií by bolo optimálne?
Seriózny prístup by mal spĺňať tri základné atribúty. Tým prvým je jednotné európske riešenie, teda návrh na zastropovanie rovnakých cien energií pre všetky členské štáty Európskej únie. To je zrejme už nereálne. Preto by slovenská vláda mala urobiť všetko pre to, aby podmienky u nás boli v oblasti nákladov na energie porovnateľné so štátmi okolo. Pretože ak hovoríme o serióznom nastavení podnikateľského prostredia, tak podmienky na trhu majú byť pre všetkých rovnaké.
A ďalšie atribúty?
Druhým je predvídateľnosť. To sa týka cien energií aj transparentného a predvídateľného podnikateľského prostredia všeobecne. Do tejto kategórie patrí aj požiadavka, aby ceny energií boli známe v dostatočnom časovom predstihu – aspoň niekoľko mesiacov vopred, pretože to pri dlhodobých kontraktoch naši zákazníci požadujú. Tretím atribútom je udržateľnosť – áno, to známe slovo „sustainability“. V tomto kontexte tento parameter hovorí o samotnej výške cien energií.
Situáciu na Ukrajine nám komplikujú najmä
problémy s dodávkami
elektriny.
Čo to v praxi znamená?
Ak bude zastropovaná cena energií veľmi vysoká, tak táto energetická inflácia spôsobí ďalší rast inflácie všeobecne a tým nekontrolovaný rast už beztak veľmi vysokých cien na trhu. Tento vývoj bude nepochybne viesť k recesii a poklesu dopytu. A následne bude celý trh, firmy aj štáty upadať, čo – ako z histórie vieme – môže mať nedozerné následky. Každý z týchto parametrov je dôležitý a zhoršenie čo len jedného z nich môže mať vážne dôsledky na ďalší vývoj.
Robí vláda v tomto smere niečo?
Minulý týždeň som bol na zdravotnom pobyte, takže som situáciu pozorne nesledoval, ale keď som sa vrátil, zistil som, že sa prakticky nič neudialo. Za aktívnej účasti zástupcov priemyselných zväzov sa síce viedli intenzívne rokovania, ale stále bez konkrétneho výsledku. Od kolegov zo Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu mám informácie o stave rokovaní aj o návrhoch opatrení, ktoré sú „na stole“. Verím, že čím skôr sa podarí dospieť k dohode. Z dostupných informácií ma zaujal aj prísľub, že sa zástupcovia priemyslu stretnú s premiérom Eduardom Hegerom. Ako my kresťania zvykneme hovoriť – nádej umiera posledná.
KTO JE JAROSLAV
MERVART
Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva skupiny Chemosvit je dlhoročným zamestnancom tohto závodu vo Svite. Na Exportnom fóre, organizovanom ministerstvom zahraničných vecí v Šamoríne, bol účastníkom panelovej diskusie. v rámci tohto podujatia bola dcérska spoločnosť Chemosvit Fibrochem ocenená zlatou plaketou ministra zahraničných vecí.