Pacienti viac zahltia nemocnice
To, čo sa momentálne deje, bude mať devastačný dosah na ambulantnú sféru, ktorá má už aj tak roky problémy, hovorí pre HN riaditeľ novopostavenej súkromnej Nemocnice Bory v Bratislave Ľuboš Lopatka.
Nina Janešíková
Celé Slovensko sa viac ako týždeň pozeralo na bezvýsledné rokovania lekárskych odborov s vládou. Čo ste pri pohľade na tú situáciu videli vy?
Veľmi to komentovať nechcem, lebo sa to Nemocnice Bory priamo netýka. Na odľahčenie poznamenávam, že na Boroch nikto výpoveď nedal. Samozrejme, hovorím to aj v kontexte skutočnosti, že sme v štádiu, keď do nemocnice ešte len naberáme ľudí. Ak však začnem hovoriť vážne, tak trucovanie časti slovenských lekárov sa týka najmä štátnych nemocníc a je len ďalším dôkazom úpadku slovenského zdravotníctva. Ak aj nakoniec odborári štát dotlačia, kam chcú, asi by nemali byť na seba veľmi hrdí. Navyše tvrdeniu odborárov, že to robia v záujme pacienta, uverí už len málokto.
Konflikt štát verzus Lekárske odborové združenie sa, samozrejme, nepriamo týka nás všetkých vrátane súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Slovenské zdravotníctvo je v hlbokej kríze, ale o nápravu by sa určite nemali snažiť odborári, ktorí nielenže nevedia, ale nenesú žiadnu zodpovednosť za dôsledky svojho konania. Navyše sa neriadia zásadou: „Viac pláce za viac práce“, ale propagujú nesprávny svetonázor: „Viac pláce za menej práce“.
Keď sa na to pozriete z nadhľadu ako manažér v zdravotníctve, bola ponuka štátu na začiatku pre lekárov adekvátna alebo mali hneď dať viac?
Na úvod treba poznamenať, že lekári, sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by mali byť zaplatení adekvátne. To isté však platí aj pre iné rezorty a iné profesie v kontexte možností, v akých sa Slovensko nachádza. Odmena zamestnanca sa musí odvíjať od množstva a kvality vykonanej práce, pričom o tom má vždy rozhodovať priamy nadriadený. V našom prípade je to riaditeľ nemocnice. Mzdová motivácia nie je turecký trh, a tak si nemyslím, že odmeňovanie založené na platových tabuľkách je správna cesta.
Tento model je pozostatkom spred roka 1989 a pretrval už len na pár miestach. Žiaľ, zdravotníctvo je toho smutným dôkazom. Mimochodom, takúto dobu som zažil a stále platí, že tento model odmeňovania je trestom pre ambicióznych a pracovitých a požehnaním pre tých druhých. Ďalej platí, že vek nie je zásluha, ale biologický stav, a tak odmeňovanie založené na „zostarnutí“nie je správna cesta, keďže nevyjadruje prínos lekára pre pacienta, nemocnicu či akcionára. Ostatné sektory, našťastie, fungujú bez tabuľkových platov.
Pokiaľ vytvoríme stav nerovnováhy v systéme odmeňovania, napríklad v kategórii lekár, prejaví sa to v celom systéme zdravotníctva. Výsledkom bude ešte väčšia nespokojnosť medzi zamestnancami, ale, žiaľ, aj medzi pacientmi a nastane presne opak toho, o čom sa nás snažia presvedčiť odborári.
Objavil sa nápad so stabilizačným alebo náborovým príspevkom, v ktorom chcela vláda dať lekárom jednorazovo 10- až 30-tisíc eur tisíc eur. Čo na to hovoríte?
Nepáči sa mi to, keďže ide o nesystémové riešenie. Vôbec netuším, či zástupcovia štátu rozlišujú rozdiel medzi spokojným a motivovaným zamestnancom – lekárom? Pravdepodobne nie. Inými slovami, ak si štát nevie získať srdcia zamestnancov, musí si kupovať ich ruky.
Povedali ste, že priamo sa vás tento spor netýka, ale nepriamo áno. Ako?
Pokiaľ príde k významnému posunu platov nemocničných lekárov, tak sa to týka prirodzene všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Navyše špecializovaná ambulantná starostlivosť bude ešte menej atraktívna v porovnaní s platovými pomermi nemocničných lekárov. To, čo sa momentálne deje, bude mať devastačný dosah na ambulantnú sféru, ktorá má už aj tak roky problémy. Tým bude čoraz viac pacientov zahlcovať nemocnice namiesto toho, aby boli doriešení v ambulanciách, ktoré sú aj teraz preťažené.
Vytrucovanie platovej asymetrie lekárov prirodzene vplýva aj na ostatných hráčov zdravotníckeho sektora, ako sú sestry, sanitári a ostatní pracovníci zdravotníctva s rizikom privolania domino efektu. Už pred rokmi som tvrdil, že lekárske odbory nie sú súčasťou riešenia slovenského zdravotníctva, ale súčasťou jeho problémov. Aktuálna situácia, žiaľ, moje obavy len potvrdzuje.
Dotkol sa vás tento spor aj tým, že by ste zaznamenali viac lekárov, ktorí sa zaujímajú o prácu v Nemocnici Bory?
Vôbec nie. Aj keď nepoznám všetky detaily, dovolím si vyjadriť osobný názor, že drvivá väčšina lekárov nepodala výpovede v snahe odísť, ale len s cieľom vydierať štát a získať tak výhody na úkor ostatných. Väčšina z tých, čo dali výpovede, nemá reálnu chuť odísť, čo je možno v časti prípadov aj škoda. Viacerí si zvykli neodrobiť celý pracovný čas, navyše časť z nich je v konflikte záujmov, keďže zvyšnú časť pracovného času venujú svojím súkromným ambulanciám.
Niektorí lekári z univerzitnej nemocnice však potvrdili, že od vás dostali pracovné ponuky. Môžete teda povedať, že nejde o tých špecialistov, ktorí dali výpovede v rámci vyjednávania so štátom?
Treba jasne povedať, že nemáme najmenšiu snahu vyberať ľudí zo štátnych nemocníc, tým viac, že na Bory nerobíme nábor, ale výber. V nemocnici budeme mať ľudí aj zo zahraničia, Slovákov vracajúcich sa zo sveta, Čechov a tiež pár lekárov a desiatky sestier z iných štátov. Tiež budeme mať čiastočne pokryté stavy zamestnancami z našej siete Svet zdravia, čiže mozaika bude vyskladaná z pomerne širokého spektra. V detaile ani neviem, koho kolegovia presne oslovili a koho nie. Je to proces, ktorý beží, má svoje pravidlá.
Treba si uvedomiť, že ak sa napríklad dieťa narodí na Boroch, tak táto potreba nevznikne napríklad na Kramároch alebo niekde inde. Keďže nemocnica Bory bude predovšetkým akútna nemocnica, riziko „vyrábania pacientov“je blízke nule. Ak dostane pacient kvalitnú zdravotnú starostlivosť v adekvátnom prostredí, nemá dôvod ísť do inej nemocnice. Inými slovami, ak zrazu nebude lekár v starej nemocnici, tak to pacient ani nespozoruje, lebo ho už nebude potrebovať.
Hovorilo sa totiž aj to, že ak špecialisti vašu ponuku prijmú a odídu z univerzitnej nemocnice, bude tam ohrozená zdravotná starostlivosť aj výučba medikov. Vnímate aj tento rozmer?
Nehodlám sa nechať vtiahnuť do takejto diskusie. S istotou však viem, že to, čomu momentálne čelia štátne nemocnice, či už z hľadiska rebélie Lekárskeho odborového združenia alebo aj iných skutočností, súvisí s dlhoročným neriešením problémov, zlými rozhodnutiami, prípadne je dôsledkom odkladania správnych rozhodnutí.
A v tomto kontexte je príchod Nemocnice Bory na trh extrémne žiadaný a potrebný. Všetci vidíme, ako vyzerá zdravotníctvo po viac ako tridsiatich rokoch jeho spolitizovania. Nemocnica Bory prichádza v čase extrémneho spoločenského dopytu po dostupnosti a vyššej kvalite zdravotnej starostlivosti a my máme ambíciu tento spoločenský dopyt uspokojiť.
Nemocnica sa začala plánovať ešte pred ôsmimi rokmi v dobe, keď ešte stav „skazy“slovenského zdravotníctva nemal súčasné rozmery, aj keď symptómy úpadku boli neprehliadnuteľné už vtedy. Dobrou správou je, že nová nemocnica je realitou, a nie plánom, že nemocnicu postavíme o štyri či päť rokov. Máme právoplatné kolaudačné rozhodnutie a sme v štádiu, keď si vybavujeme všetky potrebné povolenia na začatie prevádzky.
Narážate zrejme na plány štátu stavať nové nemocnice.
Ak by som aj predpokladal, že všetky sľuby, ktoré politici dali vo vzťahu k výstavbe ďalších nemocníc, budú pravdivé, čo si ako občan želám, ďalšia nemocnica tu môže byť najskôr o šesť či osem rokov. Na porovnanie, nám výstavba nemocnice na Boroch trvala štyri roky a príprava ďalšie štyri. Celý proces prirodzene prebehol bez vplyvu politikov a bez potreby verejného obstarávania a aj napriek tomu to trvalo až osem rokov.
Čo sa zo strany štátu zjavne podceňuje, je fáza prípravy. Postaviť nemocnicu je tá jednoduchšia úloha. Ťažšie je naplánovať ju a nadimenzovať tak, aby to celé dávalo zmysel a aby to nebola len nová nemocnica podľa starého konceptu či stará nemocnica v novej budove. Mám pocit, že tento aspekt sa veľmi podceňuje, keď sa hovorí len o výstavbe nemocnice a odborná diskusia sa zúžila na diskusiu o počte lôžok.
Pritiahnuť ste chceli aj lekárov zo zahraničia, niektorých ste už predstavili. Viete už, koľko ich príde z cudziny do vašej nemocnice?
Odhadom sa dá povedať, že to budú desiatky prípadov. Oveľa väčším problémom Slovenska sú však sestry, a to špeciálne v Bratislave. O nich sa rozpráva oveľa menej. Nedostatok lekárov z hľadiska počtu nie je v Bratislave témou. Témou by však malo byť, že títo lekári sú neoptimálne rozložení v rámci jednotlivých nemocníc a oddelení. Sú oddelenia, ktoré sú silne poddimenzované, a potom sú aj také, ktoré sú predimenzované a je na nich nezriedka viac lekárov ako lôžok. Toto je oblasť, ktorej by sa mali kompetentní venovať.
Ako ste na tom teda so zdravotnými sestrami a s ostatným personálom?
Tam sme na tom o niečo horšie ako s lekármi. Sestry sú senzitívnejšie na konkrétnu ponuku. Navyše žijeme v extrémne nestabilnom prostredí. Každý deň sa dozvedáme niečo nové, akým spôsobom sa budú upravovať platy lekárov, čo prirodzene automaticky vplýva aj na platy sestier. Tie sú opatrné a čakajú až na okamih, keď sa toto všetko vyjasní. Nehovoriac o zvýšenej inflácii, ktorá je realitou a prehlbuje pocit neistoty.
Mám tomu rozumieť tak, že sestry zatiaľ o prácu na Boroch až taký veľký záujem neprejavili?
Nie, tak to nechápte. Máme vyskladanú kostru kľúčových pozícií sestier a postupne do tejto mozaiky vkladáme ďalšie mená v závislosti od nábehu jednotlivých špecializácií.
Hovorilo sa, že ste mali lekárov lákať na osemtisícové platy. Toľko ste im ponúkli?
Viete, pracoval som v dobe, keď jednou z extrémne diskrétnych vecí bola osobná mzda zamestnanca a bolo to tak správne. Odtajnenie mzdy bolo dôvodom na ukončenie pracovného pomeru. Vo väčšine krajín je to tak aj doteraz. My sme na Slovensku túto zásadu pošliapali a tak nie div, že si občas povzdychnem, že nerozumiem pomerom, kde je verejný plat a tajné rodné číslo. Takže k platom mojich kolegov sa vyjadrovať určite nebudem. Ide o vzťah zamestnanca a zamestnávateľa, baviť sa môžeme nanajvýš o priemerných mzdách.
Vo všeobecnosti však poviem, že dobre platený lekár, ktorý je uznávaným odborníkom, veľa pracuje, je rešpektovaný komunitou, vyhľadávajú ho pacienti, tak takýto lekár je pre nemocnicu určite lacnejší ako lekár, ktorý je „zavesený“na platovom automate, robí málo, má nižšiu kvalitu práce a spolieha sa na to, čo vybaví Lekársky odborový zväz.
Platové ohodnotenie má byť nastavené tak, aby sa robiť viac a lepšie vyplácalo. Nie je hanba byť dobre zaplatený, hanbou je očakávať peniaze za status, kradnúť, ulievať sa, parazitovať na systéme a brať úplatky.
Ja sa na to pýtam aj preto, lebo zverejňovanie platov je povinné pri pracovných ponukách.
Áno, je to povinné a robíme to. Je to však nezmysel povýšený na zákon. Za svoj život som mal stovky, ak nie tisíce pohovorov a viackrát sa mi stalo, že prišiel človek, ktorý sa uchádzal o nižšiu pozíciu, ale bol taký výborný, že som mu nakoniec ponúkol pozíciu vyššiu za oveľa vyšší plat. Ak by to bolo teraz, takýto človek by sa na pohovor ani nedostal.
Vy však v ponukách na webovej stránke uvádzate, že „pre danú pozíciu je ponúkaná minimálna mzda násobok koeficientu náročnosti pozície podľa platnej legislatívy a priemernej mzdy v hospodárstve za predchádzajúce dva roky“. Nie je tam konkrétna suma.
Vidíte, a stačí to.
Nie je to obchádzanie zákona?
Nemyslím si to, ani neviem, že to tam píšeme, môj názor na túto tému ste už počuli.
Videli sme pri prehliadke nemocnice sálu, ktorá bude vybavená robotickým operačným prístrojom Da Vinci. Máte už ľudí, ktorí s ním dokážu pracovať?
Áno, máme dohodnutých ľudí, ktorí s ním dokážu pracovať. Možno na vysvetlenie, robotická chirurgia vznikla v snahe urobiť operačný zákrok na ľuďoch, ktorí sú na geograficky vzdialených miestach. Postupne sa rozšírila do bežného života a prináša veľa výhod, ako napr. vysokú presnosť, miniinvazívnosť, možnosť realizovať zákrok na ťažko prístupných miestach. Máme dohodu s ľuďmi so skúsenosťami v robotickej chirurgii, ktorí prídu do nemocnice a budú prakticky učiť kolegov s cieľom získať tento nový druh kompetencie.
Máte s personálom, s ktorým ste dohodnutí, už podpísané zmluvy? Nemôže sa stať, že vám pred otvorením nemocnice odskočia?
Čo sa týka robotickej chirurgie, áno, kontrakty už podpísané máme. Ak sa však pýtate všeobecne, stať sa môže všetko, ak však takáto zmenená situácie nastane, budeme to riešiť a určite aj vyriešime.
Nemáme najmenšiu snahu vyberať ľudí zo štátnych nemocníc, tým viac, že na Bory nerobíme nábor,
ale výber.
Tá otázka smerovala skôr k tomu, či máte podpísané aj zmluvy alebo je to skôr forma ústnej dohody.
Je to kombinácia viacerých možností. Nami dané ústne dohody si ctíme rovnako ako tie písomné. S väčšinou máme podpísané akceptačné listy a so zvyškom pracovné zmluvy.
Pred podpísaním kontraktu ste so súkromnými poisťovňami, čiže s Dôverou a Unionom. Všeobecná zdravotná poisťovňa zatiaľ čaká, kým budete mať povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ako si vysvetľujete toto váhanie?
Nehodlám to komentovať. To, čo a ako si vysvetľujem, nie je dôležité, snažím sa venovať faktom. A faktom je, že sme sa tak s vedením VŠZP dohodli, keďže to bola ich požiadavka. Keď sa staneme nemocnicou nielen názvom, aj získaním oprávnenia, zaklopeme na pomyselnú bránu VŠZP a budeme sa dožadovať zrealizovania daného prísľubu.
Hovorí sa, že sú politické tlaky na poisťovňu, aby s vami dohodu neuzavrela. Viete o nich?
Už som sa dávnejšie vyjadril, že to neviem potvrdiť ani vyvrátiť, ale špekulovať o tom určite nebudem. Myslím si, že nakoniec zvíťazí zdravý rozum a nebude tej sily, aby dlhodobo nevpustila ľudí do novej, modernej nemocnice s tvrdením, že ju nepotrebujeme, s dôvetkom nech idú do štátnych nemocníc, len preto, že sú štátne.