Stratená väčšina

Hoci Maroš Žilinka vzbudzuje nadmerným používaním paragrafu 363 negatívne emócie, zjavne nie je najzápornejším hrdinom prokuratúry. Aspoň podľa prieskumu verejnej mienky Focusu pre Markízu, keď mu dôveruje 45 a nedôveruje 47 percent populácie. Samozrejme, nie je v poriadku, ak vo vnímaní šéfa prokuratúry prevláda nedôvera. No Žilinkovou výhodou je benchmark. Danielovi Lipšicovi nedôveruje až 67 percent ľudí a dôveruje iba 29.

Dôvody sú komplexnejšie. No určite tam patrí Lipšicova politická minulosť i prehnané ambície, ktoré si ľudia pamätajú, aj preto ho sotva môžu vnímať ako nezávislého služobníka justície. Súčasná menšinová vláda získala pred dvoma rokmi silný mandát práve na očistu justície a namiesto dosiahnutia trestov za únos štátu dôveru trestuhodne premrhala. Igor Matovič svojimi zbytočnými verbálnymi útokmi prakticky na každého môže v časti populácie vyvolať dojem, že aj práca polície je iba pomstou. Napokon, preto sa Robert Fico vyhrabal z politického hrobu.

Žilinka svojimi rozhodnutiami síce rozdeľuje spoločnosť (45:47), ale koalícia (aj keby to láskavo Boris Kollár dovolil, čo, samozrejme, nedovolí), nemá v zálohe nikoho, kto by mohol byť dôveryhodnou tvárou boja proti korupcii. Možno aj preto, že pred dvoma rokmi na pozíciu špeciálneho prokurátora zvolila namiesto čestných prokurátorov ambiciózneho politika, ktorý asi veril, že na vlne úspešného protikorupčného boja zvýši svoju popularitu a možno aj naškrabká na palác. Schválne, či si ešte niekedy Lipšic spomenie, že strana, ktorú kedysi zakladal, sa volala Nová väčšina.