Zdraží arbitráž s rafinériou palivá?
Podľa nariadenia Únie by sa prostriedky mali použiť na investície do energetiky či na zabezpečenie finančnej stability.
Pri slovenskej vláde sa ťažko predikuje, čo s vybranými daňami spraví, hovorí analytik.
Martin Marko
Bratislava – Igor Matovič si počas svojej politickej dráhy pohneval nejedného politika. Pre lídra OĽANO sú tu však zjavne aj ďalší súperi, a to na poli biznisu. Ešte v roku 2017 Matovič povedal, že Robert Fico je akcionárom Energetického a průmyslového holdingu, ktorý za to žiadal ospravedlnenie. Koncern je u nás aktívny v plynárenstve aj elektroenergetike. Pre oba sektory sú teraz v hre nové dane. Okrem toho sa financmajster cez dane pustil aj do Slovnaftu.
Rafinéria sa ozvala pomerne rázne. Nepáči sa jej 70-percentný odvod z nadzisku. Vláda na druhej strane tvrdí, že potrebuje financie na dotovanie vysokých cien energií pre domácnosti, ktoré ju zaťažia na šesť miliárd eur. Generálny riaditeľ Oszkár Világi už v utorok avizoval, že ak taxa prejde v takomto znení, obrátia sa na arbitrážny súd vo Washingtone. Igor Matovič sa, naopak, neobáva súdneho sporu a dodal, že palivári budú mať aj po zaplatení dane o štvrť miliardy vyšší zisk. Rozhodujúce slovo padne v parlamente, kde sa ukáže, aký cenový strop sa pre rafinériu vyrubí.
HN pripravili otázky a odpovede o navrhovanom zdanení.
1. Čo hovorí nová daň?
Financmajster predstavil 30. novembra na vláde solidárny príspevok, ktorý zasiahne spracovávateľov ropy, ťažiarov uhlia alebo plynu. V zákone sa uvádza, že na taxe môžu tento rok vybrať až 524 miliónov eur. Peniaze získajú vďaka 70-percentnému zdaneniu nadpriemerných ziskov, ktoré podľa štátu dosiahli vďaka energetickej kríze. Solidárny príspevok by sa mal vzťahovať len na zisky dosiahnuté v roku 2022 a 2023 presahujúce 20-percentné zvýšenie priemerného zdaniteľného zisku vytvoreného v štyroch finančných rokoch, ktoré sa začali 1. januára 2018. Európska komisia odporúča minimálny príspevok od 33 percent. To by štátom malo umožniť, aby stanovili sadzbu, ktorú považujú za prijateľnú. Okolité krajiny tak zavádzajú stropy vo výške od 40 do 60 percent. Napríklad Rakúsko vyrubilo 40-percentnú taxu na tento a budúci rok, ale keď podnik investuje do obnoviteľných zdrojov, môže sa zaťaženie znížiť na 33 percent. Na druhej strane, kabinet Viktora Orbána vyrubil pre maďarskú matku Slovnaftu MOL až 95-percentný odvod.
2. Koľko rafinérii zoberú?
Vláda vypočítala, že tento rok by mal odvod dosiahnuť 524 miliónov eur. No generálny riaditeľ rafinérie avizoval, že podnik musí uhradiť aj 21-percentnú daň z príjmu právnických osôb. „Takže konečná suma je 91 percent,“tvrdí Világi. Zaťaženie by malo preto byť v stovkách miliónov eur. Slovnaft za vlaňajšok dosiahol podľa údajov Finstatu pri tržbách takmer 4,3 miliardy eur zisk necelých 253 miliónov eur. Na dani z príjmov právnických osôb zaplatil vlani 51 miliónov eur. V rámci spotrebnej dane z minerálnych olejov odviedli vlani okolo 720 miliónov eur. „Za posledných šesť rokov Slovnaft zaplatil do Envirofondu takmer 120 miliónov eur,“informuje tiež podnik. Pri súčasnej cene emisných povoleniek v tomto roku rafinéria odvedie do spomínaného fondu zhruba 70 miliónov eur.
3. Ako použijeme financie?
Podľa nariadenia Únie by sa prostriedky mali použiť na investície do energetiky či na zabezpečenie finančnej stability. „Pri slovenskej vláde sa ťažko predikuje, čo s vybranými prostriedkami bude chcieť spraviť, keďže od nástupu Matoviča k moci sú vládne kroky neuveriteľne chaotické,“hovorí pre HN analytik portálu Finlord Boris Tomčiak. Odborník si myslí, že pravdepodobne budú financie populisticky vytypované na niektoré dôležité segmenty voličov. Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu sa príspevok stane nástrojom financovania sociálnych balíčkov. Žiadna sadzba dane z príjmov nie je podľa neho primeraná či férová. „Dane sú politickým rozhodnutím, ktoré odoberá majetok súkromným subjektom,“komentuje.
Pôjdeme do arbitráže do Washingtonu a myslíme si, že to môžeme aj vyhrať.
Oszkár Világi, šéf Slovnaftu
4. Na čo chcela použiť prostriedky rafinéria?
Od leta bolo jasné, že Európa sa nevyhne embargu na nákup ruskej ropy. To platí od 5. decembra a zakazuje dovoz po mori. Slovnaft dostal na ruskú zmes výnimku. Produkty z nej môže vyvážať od 5. februára do 5. decembra budúceho roka len na slovenský a český trh. Ostatné trhy musí zásobovať len alternatívnymi zmesami. Práve investície do spracovávania neruských zmesí zaťažia pokladnicu. V najbližších rokoch dosiahnu investície objem 200 miliónov dolárov. „Počítali sme, že časť investícií vykryjeme z tohto profitu, no keď nám ho zoberú, tak budeme v inej situácii,“tvrdí Világi.
5. Prečo hovoria o arbitráži?
„Ak bude platiť 70-percentná daň, pôjdeme do arbitráže do Washingtonu a myslíme si, že to môžeme aj vyhrať,“varoval Világi. Keď podnikateľovi vzniká strata, tak nemusí ísť na lokálne súdy, ale ide na nezávislý, takzvaný rozhodcovský alebo arbitrážny súd. „Pri arbitrážnom súde si každá strana zvolí vlastného sudcu a sudcovia si zvolia predsedajúceho,“priblížil pre HN Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing. Sudcovia rozhodnú, či napríklad štát v rozpore so svojimi záväzkami z bilaterálnej zmluvy zasiahol do vlastníckeho práva podnikateľa. „Podľa judikatúry za vyvlastnenie možno považovať aj konanie štátu, ktoré zásadným a nepredvídateľným spôsobom zníži hodnotu podniku alebo budúce zisky podnikateľa,“vysvetľuje.
Skupina MOL má už s arbitrážou skúsenosti. V roku 2013 zažalovali chorvátsku vládu pre ochranu záujmov v chorvátskej ropnej spoločnosti INA. Tamojšia vláda od roku 2011 spochybňovala zmluvu o odpredaji podielu INA maďarskému MOL-U. Dôvodom malo byť, že expremiér Ivo Sanader údajne prijal od maďarského ropného koncernu MOL desať miliónov eur výmenou za to, že mu umožnil získať väčšinové práva v chorvátskej ropnej spoločnosti. Tribunál vo Washingtone vydal v spore medzi Chorvátskom a spoločnosťou MOL rozsudok, že tamojšia vláda spôsobila spoločnosti INA značné straty, a preto spoločnosti MOL priznal náhradu škody v celkovej výške 236 miliónov dolárov.
6. Môže si rafinéria nárokovať len zmarený zisk alebo aj „bolestné“?
V rámci investičnej arbitráže je pravidlom, že poškodený subjekt by mal byť v plnom rozsahu odškodnený za neoprávnený zásah do jeho práv. „Náprava by mala viesť ku kompletnému odčineniu následkov zásahu štátu, ako keby k nemu nikdy nebolo došlo,“vysvetľuje Leontiev. V zásade podľa neho platí, že reštitúcia, teda navrátenie do pôvodného stavu, by mala byť preferovaným spôsobom, keďže najviac zodpovedá definícii „nápravy vedúcej ku kompletnému odčineniu následkov zásahu štátu“. „Peňažná náhrada škody by tak mala byť strane priznaná len vtedy, ak je reštitúcia nemožná alebo nedostatočná,“poukazuje. No rafinéria si podľa Leontieva môže nárokovať nielen zmarený zisk, ale aj ujmu, ak jej v dôsledku konania štátu vznikne. „To, či však budú s takýmto nárokom úspešní a či im tribunál takúto ujmu prizná, zavisí od argumentácie sporových strán a konkrétnych okolností tohto prípadu,“dodal.
7. Pocítime to na cenách?
Momentálne sa vodiči môžu tešiť z cien na pumpách, ktoré dosahujú predvojnové úrovne. Benzín klesol pod 1,55 eura za liter a nafta zostúpila pod 1,69 eura za rovnaký objem. Slovnaft sa bude podľa Tomčiaka čiastočne snažiť kompenzovať vyššiu daň, a to nielen v rokoch ovplyvnených solidárnou daňou, ale i v ďalších. Podľa Ďuranu patria ceny pohonných látok na Slovensku medzi najnižšie v Únii. „Na zvyšovanie cien palív je veľký priestor, ale uvidíme, ako zareaguje Slovnaft práve vplyvom vysokého zdanenia,“komentuje.