Budúce generácie neberú politici vážne

Rozdávať z cudzieho a robiť predvolebnú kampaň na úkor budúcich generácií je na Slovensku národným športom. V poslednom období sa k tomu pridal aj zvýšený apetít robiť rýchlo kvasené, bombastické a veľmi drahé opatrenia. Dosť často aj z kuchyne tých, ktorí by mali rozpočtovú zodpovednosť brániť vlastným telom.

Odborná diskusia nikoho netrápi a už sa ani veľmi netvárime, že je rozumné sa rozhodovať na základe dát a analýz. Ľudia predsa nie sú čísla. Za dvadsať rokov, čo robím vo verejnej sfére, si nepamätám časy, keď malo odbornú debatu tak veľa politikov na háku. Samozrejme, vždy bolo počuť populistické hlasy, ale teraz sú zväčša už len také. Pred vyše dvoma rokmi bola unikátna šanca na ústavné zakotvenie výdavkových limitov alebo základných pravidiel dôchodkového systému.

Kvôli hádkam v koalícii z toho nič nebolo. Potom sa stropy dostali aspoň do plánu obnovy a prijal sa obyčajný zákon. Odfajknuté, dajte nám peniaze z Bruselu. Na implementáciu však už nebola politická vôľa. Keď Európska komisia pohrozila, že nedostaneme sľúbené peniaze, tak sme vymysleli, že výdavkové limity predsa len zavedieme, ale nebudú platiť, kým sú vypnuté európske rozpočtové pravidlá z Paktu stability a rastu. Inak povedané, predstavili sme reformu rozpočtového rámca, ale vlastne sme to nemysleli vážne. Ale veď máme aj iné reformy. Napríklad naviazanie veku odchodu do dôchodku na očakávanú dĺžku života. Výborné, aj keď ide len o znovuzavedenie niečoho, čo sme tu už mali a čo predchádzajúci parlament v predvolebnej eufórii zrušil.

Bez ukotvenia v ústavnom zákone je to len sľub presahujúci aktuálne volebné obdobie. Čo sa týka súčasnosti, sú to najmä opatrenia, ktoré rozpočtovú situáciu zhoršujú. Nesystémový rodičovský bonus, plošný rodinný balíček alebo štedré kompenzácie za vysoké ceny energií. Považovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií za rétorické cvičenie či politické klišé sa však nevypláca. Malé krajiny v menovej únii s rýchlo starnúcou populáciou si nemôžu dovoliť obrovské verejné dlhy. Najmä vo fáze zvyšovania úrokových sadzieb nie.

Zo dňa na deň sa môže objaviť problém s umiestnením štátnych dlhopisov alebo ak aj nie, požičiavanie môže podstatne zdražieť. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol prijatý pred jedenástimi rokmi aj vďaka turbulentnej situácii na európskom dlhopisovom trhu.

Potrebujeme ďalšiu krízu na to, aby sa našla dostatočná motivácia pre politikov nebrať osud budúcich generácií na ľahkú váhu? Obávam sa, že odpoveď je hlasné a jednoznačné áno.

Za dvadsať rokov si nepamätám časy, keď malo odbornú debatu tak veľa politikov

na háku.