Zaplatíme učiteľov podľa regiónu?

Atraktivita učiteľskej profesie nie je vo všetkých kútoch Slovenska rovnaká. Útvar hodnoty za peniaze predstavuje regionálne príspevky a spôsob, ako tento nepomer dorovnať.

Veronika Galvánková

Bratislava – Čo sa v Moldave nad Bodvou javí ako plat, z ktorého nie je problém vyžiť, sa v Trnave alebo Bratislave stáva výzvou na každomesačné fungovanie. Aspoň čo sa týka učiteľov. Ich odmeňovanie neodráža rozdielne podmienky dopytu a ponuky ich práce v rôznych regiónoch Slovenska ani kvalitu učiteľov.

Malé platy, malý záujem

Všimli si to aj vládni analytici Inštitútu vzdelávacej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze. Pripravili návrh regionálneho odmeňovania pedagogických a odborných zamestnancov v školstve.

„Atraktivita učiteľskej profesie meraná konkurencieschopnosťou platov nie je vo všetkých regiónoch rovnaká. V oblastiach s vyššími relatívnymi mzdami zarobia pedagógovia v porovnaní s inými vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami na trhu práce menej a školy častejšie hľadajú nových zamestnancov,“píšu v dokumente.

Ako tento problém vyriešiť? Spoločný komentár IVP a ÚHP predstavuje možný spôsob zavedenia regionálnych príspevkov pre pedagogických a odborných zamestnancov v školstve, ktoré by dorovnávali atraktivitu učiteľského povolania v regiónoch. Podľa dostupných dát sa totiž výška miezd učiteľov v porovnaní s priemernými mzdami vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v jednotlivých regiónoch významne líši, tieto rozdiely sa premietajú do počtu neobsadených pracovných miest učiteľov. V Bratislavskom a Trnavskom kraji majú pedagogickí a odborní zamestnanci v porovnaní s vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami relatívne najnižšie platy. Zároveň platí, že v týchto regiónoch školy vykazujú relatívne viac voľných pracovných miest než školy v iných častiach Slovenska.

„Toto poukazuje na nízku atraktivitu učiteľskej profesie v niektorých regiónoch a môže odôvodniť potrebu regionálne rozdiely čiastočne vyrovnávať,“zhodujú sa analytici. Namodelovali spôsob poskytovania regionálnych príplatkov. Model pracuje s rozdelením Slovenska na 16 oblastí. Po zavedení maximálneho príspevku by učitelia zarábali porovnateľne s inými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi v regióne. Výsledky ukazujú, že najvyššie dorovnanie platov by potrebovali pedagogickí a odborní zamestnanci na západe Slovenska. Koľko by takáto zmena vyšla? Úplné dorovnanie platov na úroveň platov vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov bez stropovania na hraniciach oblastí by si vyžadovalo ročný rozpočet na úrovni 195 miliónov eur. „Avšak už pri využití 50 miliónov eur by sa takmer

V Bratislavskom a Trnavskom kraji majú pedagogickí

a odborní zamestnanci v porovnaní s vysokoškolsky

vzdelanými zamestnancami relatívne najnižšie

platy.

Inštitút vzdelávacej politiky

na celom Slovensku podarilo dosiahnuť platy vo výške približne 90 percent mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v danej oblasti,“informuje správa. To predstavuje priemer v krajinách EÚ v OECD v roku 2019.

Modelová situácia však hovorí len o dorovnávaní životnej úrovne, nie celkovo o platoch v školstve. Regionálna diferenciácia platov môže zlepšiť situáciu v regiónoch s vyššími relatívnymi mzdami, nie je však náhradou plošného zvyšovania platov. Aj po zavedení príspevkov v scenári 50 miliónov eur so stropovaním by naši učitelia boli v porovnaní so zahraničím slabo platení. Priemerná mzdová úroveň pedagogických a odborných zamestnancov by naďalej zaostávala za priemerom krajín EÚ v OECD.

Policajti či euroúradníci

Že je nastavenie miezd učiteľov ťažkopádne a zamerané na plošné tabuľky, si myslí aj analytik INESS Róbert Chovanculiak. „Výsledkom je viacero nerovnováh, ktoré v školstve vznikajú. Potom sa stáva, že začínajúci učiteľ na západe krajiny zarobí menej ako predavačka v obchode.

Jedno z riešení by mohlo byť zníženie dôležitosti, ktorú majú tabuľky pri odmeňovaní učiteľov. Ďalším je otvorenie vzdelávacieho trhu a zvýšenie konkurencie,“navrhuje v publikácii S triezvou hlavou o mzdách učiteľov.

Priemerná mzda učiteľa v Bratislavskom kraji je 1 484 eur, pričom v Prešovskom kraji je to 1 510 eur. Znamená to, že bratislavskí učitelia zarábajú o 1,7 percenta menej ako prešovskí.

Priemerná mzda v hospodárstve je pritom v Bratislavskom kraji o 54,3 percenta vyššia než v Prešovskom kraji. Následkom je nedostatok učiteľov v Bratislave. „Riešením je zavedenie regionálneho príplatku pre učiteľov, ktorý bude zohľadňovať tieto rozdielne mzdové úrovne,“hovorí analytik.

Problém vzniká aj pri nástupe do práce. Ani mzdy u začínajúcich učiteľov nie sú totiž žiadnym spôsobom regionálne diferencované. Začiatkom tohto roka začínajúci učitelia nastupovali so mzdou 970 eur bez ohľadu na to, či učia v Bratislave alebo v Sabinove, pričom nástupný plat predavača v Bratislave je 1 100 eur a v Sabinove 890 eur.

Školstvo sa pritom môže inšpirovať napríklad Policajným zborom, ktorý ponúka príspevok na bývanie pre policajtov v Bratislave. Po príklad môžeme ísť aj ďalej. Platy všetkých euroúradníkov sa upravujú o faktor nazývaný korekčný koeficient. Výška platu v EÚ priamo závisí od toho, kde sa nachádza inštitúcia, pre ktorú človek pracuje. Eurostat každý rok sleduje, aké drahé alebo lacné je žiť vo všetkých členských štátoch EÚ a podľa toho sa prepočítavajú mzdy euroúradníkov.

Pri tabuľkových platoch nemusí nutne ísť iba o organizáciu verejnej správy. Aj niektoré súkromné subjekty, často väčšie korporácie, majú nejaké typy tabuľkových platov, ale nie je tabuľka ako tabuľka.

„Súkromné subjekty majú motiváciu nastavovať tabuľky lokálnym podmienkam a vnášať do nich aj rôzne motivačné prvky. Robia to preto, lebo ak nastavia zlé tabuľky, prídu o dobrých zamestnancov a prepadnú sa ich tržby,“vysvetľuje Chovanculiak.

Verejný sektor však nemá núdzu o tržby a zákazníkov, lebo je financovaný povinne cez dane a zákazníci nemajú často na výber.

Naspäť k učiteľom. Návrh ÚVP a ÚHP je na stole už dlhšie. Čo konkrétne dnes bráni zaviesť pri odmeňovaní učiteľov regionálny

– s toľkými pracuje model regionálnych príplatkov IVP

a ÚHP.

– toľko eur by ročne stálo úplné

dorovnanie platov.

– takmer toľko eur by stálo

dosiahnuť platy vo výške približne 90 percent mzdy VŠ

vzdelaných v danej oblasti.

príplatok? Strana SAS mala zavedenie podobného príplatku vo svojom predvolebnom programe a rovnako aj niektoré koaličné strany. Tieto zmeny by sa dali prijať aj bez toho, aby ministerstvo školstva potrebovalo nájsť v rozpočte stovky miliónov eur na plošné zvyšovanie platov učiteľov.

Učitelia nie sú jediná profesia ohodnotená podľa tabuľky. Pri nich je však nepomer najvypuklejší. Je to z dôvodu ich relatívne nižších platov oproti napríklad zamestnancom súdu, sudcom alebo lekárom. Zároveň už dnes majú niektorí verejní zamestnanci ako policajti a vojaci zavedené regionálne príplatky. Takáto prax je bežná aj v zahraničí, napríklad vo Veľkej Británii majú podobné regionálne príplatky pre učiteľov a v Česku majú príplatky na ubytovanie vo všeobecnosti pre ľudí, ktorí majú nižšie mzdy a zároveň žijú v regiónoch s vysokou cenou bývania.

Ako nájsť kvalitu

Otázne nezostáva len to, ako by sa mali v plate učiteľov odrážať regionálne rozdiely. Ani samotní učitelia nie sú rovnakí a nepodávajú totožné výkony. Ako v iných profesiách, aj tu sú nadanejší, menej produktívni, ale aj obľúbení. Ako rozoznáva dnešný systém kvalitného a nekvalitného pedagóga?

Ministerstvo školstva citovalo zákon. Pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci sú odmeňovaní v súlade s ním. Zložkou ich funkčného platu môže byť osobný príplatok. „Súčasťou hodnotenia je aj kvalita výkonu pracovnej činnosti, ktorá sa chápe ako miera správnosti, účelnosti a efektívnosti pracovnej činnosti,“pokračuje ministerstvo.

Nie je úplne jasné, ako sa táto miera a cieľ vlastne určí. Viceprezidentka Slovenskej komory učiteľov Soňa Puterková hovorí, že ani samotné ministerstvo školstva spolu s odborníkmi nie je schopné kritériá na kvalitu formulovať.

„Komisia, ktorá na ministerstve začala pracovať, sa po dvoch stretnutiach rozpadla bez viditeľného výsledku,“opisuje. Rozdiely v platoch sa teda obmedzujú napríklad na dĺžku praxe. „Zohľadnený je počet rokov praxe, čo je možné vnímať tak, že praxou sa učíme a prax prináša zlepšenie v kvalite práce. Takto je to aj v iných profesiách, k lekárovi s praxou máte zrejme väčšiu dôveru než k tomu, ktorý začína,“myslí si Puterková.

Kvalitu pedagóga tiež odráža systém jeho vzdelávania. Ten, ktorý absolvoval akreditované vzdelávania, má nárok na „príplatok za profesijný rozvoj“k tabuľkovej tarife maximálne 12 percent počas šiestich rokov. Je to zhruba 100 eur, jeho výška závisí od výšky tarify.

„Tento systém je pre samotného pedagóga nastavený veľmi prísne, ak chce mať príplatok, každých šesť rokov musí absolvovať minimálne 200 hodín vzdelávaní,“hovorí Soňa Puterková zo Slovenskej komory učiteľov..

Komora považuje za veľmi dôležité, aby bola kvalitná aj ponuka vzdelávaní, bohužiaľ, v mnohých prípadoch to tak stále nie je a to je aj predmetom kritiky zo strany učiteľov. Pre platový postup sú dôležité aj dve atestácie, týkajú sa obdobia najmenej 10 rokov. Učitelia dostávajú pridané aj za triednictvo či uvádzanie iného učiteľa.

Paralelný systém

Nové prístupy a alternatívy však vznikajú aj v slovenskom školstve. Anton Adamčík, spoluautor súbežného systému vzdelávania Eduvolúcia, vysvetlil, ako by sa odmeňovanie učiteľov riešilo v paralelnom vzdelávacom systéme.

„Slobodný vzdelávací trh umožňuje dohodnúť si výšku odmeny medzi klientom a učiteľom a rovnako aj vyselektovať kvalitu od nekvality na trhovom princípe ponuky a dopytu. Kľúčovou autoritou, ktorá určuje kvalitu vzdelávania, je študent, žiak a jeho zákonný zástupca,“opísal. V Eduvolúcii o spôsobe odmeňovania bude rozhodovať zriaďovateľ vzdelávacieho zariadenia či samosprávny orgán daného zariadenia.

„Niektorí sa rozhodnú pre tabuľkové platy, inde podľa dohody medzi učiteľom a klientom alebo medzi učiteľom a zriaďovateľom,“dodáva Adamčík.