Nemci chcú u nás presúvať stámilióny
Spojením ZSE a VSE do jedného holdingu môžu spoločnosti podľa šéfa rezortu hospodárstva Karla Hirmana ročne ušetriť od päť do 10 miliónov.
Bratislava – Bola označovaná ako ukážková privatizácia. Vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2002 odobrila predaj troch regionálnych dodávateľov elektriny. Na západe sa k cenným aktívam dostal nemecký E.ON, na strednom Slovensku gigant Electricité de France a na východe nemecký RWE. Záruku vysokého kreditu troch rôznych investorov však časom vystriedali pochybnosti. Spis Gorila, ktorý pomenoval údajné korupčné praktiky pri viacerých transakciách, totiž hovoril o tom, že už pri výbere poradcu na predaj Stredoslovenskej energetiky boli v pozadí provízie. A keď Francúzi svoj podiel neskôr posunuli Energetickému a průmyslovému holdingu, zaujala zas rýchla návratnosť ich investície. Tá bola garantovaná cenovými vzorcami napísanými priamo v privatizačných zmluvách.
Pochybnosti a argumenty
Ďalší väčší rozruch okolo trojice podnikov nastal pred necelými troma rokmi. V lete v roku 2020 vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík odobril predaj podniku na východe do rúk E.ON-U. Nemci vystriedali Nemcov a minister pri tom vyrokoval odškodné pre Slovensko v sume 35 miliónov eur za to, že sme si neuplatnili predkupné právo. Sulík za to čelil kritike opozície. Reagoval tým, že návrat spoločnosti do štátnych rúk by stál 800 miliónov eur a návratnosť by bola až 24 rokov.
Vlani v lete rezort ešte stále pod vedením Sulíka prišiel s ďalšou zmenou. E.ON požiadal o súhlas na to, aby mohol aktíva na západe a východe zlúčiť do holdingu. Akcionárske pomery by sa nezmenili, no nastali by úspory na prevádzke. Išlo by o megatransakciu, keďže aktíva Východoslovenskej energetiky Holding boli predvlani na úrovni 646 miliónov eur a Západoslovenská energetika disponovala majetkom v sume vyše jednej miliardy eur.
Už vlani pri medzirezortnom pripomienkovaní rezort financií na čele s Igorom Matovičom trval na tom, aby boli vytvorené presné prepočty, ako transakcia zvýši príjmy pre štát. Následne prišla vládna kríza, preskupovanie ministrov a žiadosť zahraničného investora sa posúvala.
Galek podporil Hirmana
Kalkulácie, ktoré žiadali u Matoviča, až tento týždeň predostrel poslancom na hospodárskom výbore súčasný minister hospodárstva Karel Hirman.
Pri návrhu má podporu aj bývalého štátneho tajomníka rezortu Karola Galeka za SAS, ktorý inak kritizuje Hirmana za viaceré kroky v prípade cien energií. „Ide o to, aby sa zo Západoslovenskej energetiky a Východoslovenskej energetiky stala jedna spoločnosť, bude fungovať len jedno predstavenstvo a distribúcia zostane zachovaná,“priblížil pre HN Galek. Podľa jeho slov je vždy dobré mať jednu entitu a nie dve. Štát by si týmto krokom posilnil akcionárske práva napriek tomu, že nedošlo k žiadnej zmene pomerov. „Budeme mať silnejšiu pozíciu napríklad pri obstarávaniach,“dodal.
Takýto krok zároveň prinesie prepúšťanie na niektorých pozíciách. Bude sa to týkať holdingového poradenstva či napríklad dozornej rady. Potvrdzuje to aj Galek so slovami, že tento manažment sa bude znižovať. Na rezorte vypočítali, že týmto krokom vedia ročne ušetriť od päť do 10 miliónov eur. Zároveň to môže mať aj pozitívny vplyv na regulované ceny. Poslanec z SAS to odôvodňuje tým, že keď spoločnosť predkladá návrh na regulovanú cenu, tak položka odmien je jednou z tých, ktorá sa schvaľuje.
Diskusia s ministrom
O úsporách v týchto objemoch hovoril na výbore aj minister Hirman. Poslanci tento zámer preberali, no nakoniec ho neodobrili pomerom štyria za a šiesti sa zdržali hlasovania. Šéf rezortu hospodárstva pripomenul na výbore, že ušetrené peniaze sú sekundárne.
Dôležitejšie podľa neho je, že sa predíde zdvojenej činnosti. Zároveň upokojoval poslancov, že štát nepríde o väčšinový podiel a prevádzka na východe zostane zachovaná. Vláda má aktuálne v podnikoch 51-percentný vplyv. No súkromní vlastníci majú k 49-percentným balíkom od čias privatizácie manažérske právomoci, a tým aj väčšinu kresiel v predstavenstve.
V rozprave vystúpil aj poslanec Ľuboš Krajčír zo Sme rodina, ktorý sa zaujímal, prečo sa tieto spoločnosti v minulosti delili, keď teraz sa idú zlučovať. „Nenaráža takýto krok na pravidlá Únie?“dodal. Hirman oponoval tým, že ide o vnútroštátnu tému, nemá to vplyv na európske právo. Zároveň vysvetlil, že rozdelenie týchto spoločností na západ, stred a východ pochádza ešte z histórie.
Nezaradený poslanec Róbert Puci, člen Hlasu, sa ministra pýtal, čo hrozí, ak sa návrh neschváli. „Bude hroziť škoda pre štát?“Hirman mu odpovedal, že si to nemyslí. Návrh však ani tak neprešiel. Prekvapený bol aj Galek. „Zrejme sa o tom bude rokovať ešte v pléne,“myslí si bývalý štátny tajomník. Zároveň je otázne, kedy sa materiál dostane na vládu či do parlamentu. Aj napriek turbulentnej politickej situácii si poslanec myslí, že v parlamente sa na tom môže nájsť zhoda.