Svet nie je pripravený na dlhodobé problémy
Globálna ekonomika smeruje do obdobia, aké sme nezažili desaťročia.
Za posledné polstoročie, keď sa vlády a centrálne banky čoraz tesnejšie spájali, aby riadili hospodársky rast, recesie boli čoraz menej časté. Často boli kratšie a plytšie, ako by mohli byť. Viera vo vládu ako záchrancu v recesiách sa do povedomia ľudí vnárala väčšinu ich životov. Od roku 1980 strávilo hospodárstvo USA v recesii len 10 percent času, kým od konca druhej svetovej vojny do roku 1980 to bolo takmer 20 percent a v rokoch 1870 až 1945 viac ako 40 percent. Jedným z čoraz dôležitejších dôvodov sú vládne záchranné akcie. Kombinované stimuly v USA, EÚ, Japonsku a Spojenom kráľovstve, vrátane vládnych výdavkov a nákupov aktív centrálnymi bankami, vzrástli z jedného percenta HDP v recesiách v rokoch 1980 a 1990 na ohromujúcich 35 percent v roku 2020.
Hoci recesia v roku 2020 bola prudká, bola najkratšia od začiatku záznamov a trvala len dva mesiace. Vládne výpomoci prišli tak rýchlo a vo veľkom rozsahu, že mnohým ľuďom, najmä bielym golierom pracujúcim z domu, sa zdalo, akoby recesia nikdy nenastala. Ich príjmy a kreditné skóre sa zvýšili. Ich majetok explodoval s rastúcimi trhmi s akciami a dlhopismi. Teraz sa zdá, že táto skúsenosť s recesiou sa zapísala do profesionálnej psychiky. Niektorí komentátori začínajú tvrdiť, že svetovú ekonomiku by mohlo čakať „mäkké pristátie“, nie úplná recesia. V najnovších konsenzuálnych prieskumoch nie sú ekonómovia až takí optimistickí. V roku 2020 vlády vložili do ekonomiky toľko peňazí, že spotrebitelia z nich ešte dva roky sedia na veľkej časti – 1,5 bilióna dolárov len v USA. Investície amerických a európskych podnikov sa sotva rozbehli. Vlády naďalej míňajú. Z tohto dôvodu môže prísť k ďalšiemu poklesu neskôr, ako sa očakávalo, a tento názor podporili aj najnovšie údaje o HDP v USA, ktoré ukázali, že hospodárstvo je odolné.
Najtrvalejším dedičstvom covidu môže byť jeho vplyv na infláciu práce a miezd. Jeden z ôsmich ľudí tvrdí, že neplánuje „žiadny návrat“k činnostiam spred pandémie vrátane práce. Počet hodín, ktoré chcú ľudia všetkých vekových kategórií odpracovať, sa prudko znížil a zmenil sa aj ich postoj. Sociálne médiá oslavujú „tichú výpoveď“a „hranie sa na mzdu“– čo znamená robiť to, za čo ste platení, a nič viac. Inflácia v prípade tovarov, ako sú napríklad autá, sa rýchlo spomaľuje, ale v prípade služieb je lepšia. Fed sleduje špeciálny index pre služby ako nehnuteľnosti a rekreácia – v ktorých sa ceny pohybujú pomaly – a ten rastie.
Svet sa medzitým mení zásadným spôsobom, ktorý má inflačný charakter: pôrodnosť už roky klesá, ale teraz sa rýchlo znižuje počet obyvateľov v produktívnom veku. Tlak demografie a deglobalizácie bude tlačiť nový normál inflácie vyššie, bližšie k štyrom percentám ako k dvom percentám. To centrálnym bankám sťaží znižovanie sadzieb v boji proti ďalšej recesii. Vyššie sadzby znamenajú, že vlády si môžu požičiavať a vo veľkom míňať na stimuláciu spomaľujúcich sa ekonomík len s rizikom, že si na globálnych dlhopisových trhoch vyslúžia trest.
Hoci ďalší pokles môže trvať dlhšie, pravdepodobne bude mať neznámu podobu, možno nie oveľa hlbšiu, ale trvalejšiu, keďže lepkavejšia inflácia vytlačí centrálne banky a vládne záchranné tímy na vedľajšiu koľaj. Svet nie je pripravený na dlhý čas, ktorý ho čaká.
Vládne výpomoci prišli tak rýchlo, že najmä bielym
golierom pracujúcim z domu sa zdalo,
akoby recesia nikdy nenastala.