Dokončenie tunela Višňové sa predlžuje
O tom, kedy dokončia stavbu, dnes nerozhoduje staviteľ. Projekt sa zasekol na tendri pre techniku. Jeho termín presunuli diaľničiari na marec.
Tomáš Garai
tomas.garai@mafraslovakia.sk
Bratislava – Chýbajúca diaľnica pri Žiline drží v šachu miestnych obyvateľov aj tranzitnú dopravu. Tunel Višňové sa stavia už takmer dva a pol desaťročia a termíny otvárania sa vzďaľovali hneď niekoľkokrát.
Po legendárnej kontrole z vtáčej perspektívy, ktorú tu urobil expremiér Peter Pellegrini vo vrtuľníku, stavbu opustilo taliansko-slovenské konzorcium, ktoré len predvlani nahradila švédska Skanska. Tá síce podpísala zmluvu, na základe ktorej mal byť úsek D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou hotový do konca tohto roka, po zistených nedorobkoch sa však termíny posunuli na jeseň roka 2024.
Neistota s voľbami
Paradoxne však o sprevádzkovaní nerozhodne stavebná časť, ktorú zastrešuje Skanska, ale technológie tunela, bez ktorých sa diaľnica nemôže spustiť. Ide o vzduchotechniku, riadenie dopravy, požiarny systém a iné komponenty, ktoré sú dôležité pre bezpečný a plynulý chod. Tie sa aktuálne ešte len súťažia a termín na predkladanie ponúk sa po novom posunul na 2. marec. Predpokladaná lehota na dodanie je pritom dva roky. Višňové tak pravdepodobne bude prejazdné najskôr v roku 2025. Tender, ktorý beží pol roka, komplikujú otázky uchádzačov. Nejasností sa nazbieralo za daný čas viac než tristo. Konateľ českej firmy Eltodo Marek Frey, ktorá má o dodanie technológií záujem, hovorí, že obavy vzbudzuje najmä to, že ide o zákazku „z druhej ruky“. „Musia sa vyhodnotiť riziká. Tunel je rozostavaný, čo tiež generuje neistoty,“hovorí Frey. K aktuálne platnému termínu na dostavbu je skeptický. Tvrdí, že len samotné procesy pred podpisom zmluvy s víťazom sa môžu natiahnuť. „To, že Národná diaľničná spoločnosť bude posudzovať najlepšiu ponuku je samo osebe proces. Nehovoriac o vyhodnotení otázok a námietok. Aktuálna neistota spojenia s predčasnými voľbami môže tiež urobiť zdržanie,“dodal konateľ firmy Eltodo. Stavba má síce dvojročnú lehotu výstavby, no uchádzači majú možnosť tento čas skrátiť a pri rozhodovaní diaľničiarov môže kratší čas zavážiť. Kritérium lehoty má však pri vyhodnotení len desaťpercentnú váhu, zatiaľ čo cena zohráva až 86 percent celkovej relevancie ponuky. Tú odhadujú diaľničiari na 71 miliónov eur.
Motivácia skracovať čas výstavby je nižšia. O tom, že sa dokončenie Višňového môže predĺžiť, HN informovali ešte v novembri. Projektantská spoločnosť Amberg totiž požiadala o predĺženie stavebného povolenia do konca roka 2025. Ministerstvo v januári žiadosti vyhovelo.
Polámané potrubia
Dôvodom úpravy malo byť na základe spomínanej žiadosti opakované verejné obstarávanie na výber zhotoviteľa stavebnej časti, realizácia opravných prác po predchádzajúcom zhotoviteľovi a zohľadnenie dostavby časti diela, ktoré sú predmetom samostatných verejných obstarávaní. Okrem technológií tunela by sa zvlášť malo súťažiť aj stredisko údržby a odpočívadlo Turie. Tieto položky sa zatiaľ nezačali súťažiť, avšak podľa odborníkov nie sú na chod diaľnice nevyhnutné. Aj samotná stavebná časť však môže ešte lehotám zavariť. Aj keď sa steny dobetónovali, zostáva problém s odtokovým kanálom na horninovú vodu. Potrubia sú upchaté a polámané.
Rozkúskovaný tender
V roku 2020 prišlo vtedajšie vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti s plánom, ako bude prebiehať nová súťaž na Višňové. Výstavba sa rozdelila do štyroch tendrov: jeden mal pokryť samotnú výstavbu diaľnice, druhý technológie tunela, tretí stredisko údržby a štvrtý odpočívadlo Turie. Odborníci tento krok spochybnili a následne ho spochybnilo aj nastupujúce vedenie diaľničiarov. Podľa šéfa Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavla Kováčika sa mohli aspoň prvé dva tendre realizovať v jednom. Takýto postup však mohlo zrušiť ešte aj nové vedenie.
„Všetci nad tým krútia hlavou, že je to svetový unikát. Problémy tu budú postupne vybublávať – či už nárast cien, alebo koordinačné a termínové problémy,“vyjadril svoje obavy odborník. Bývalé vedenie diaľničnej spoločnosti ešte na technológie počítalo len so 45 miliónmi eur. Do tendra však medzičasom pribudli aj niektoré komponenty, ktoré sa mali realizovať v rámci nového strediska údržby. To bude pozostávať najmä z riadiaceho systému, zo softvérových a z hardvérových komponentov, pracoviska operátorov a dispečingu.
Všetci nad tým krútia hlavou, že je to svetový unikát. Problémy tu budú postupne
vybublávať.
Pavol Kováčik, zväz stavebných podnikateľov slovenska