Má sa prepájať politika s náboženstvom?

Záväzok vyčleniť viac peňazí pre cirkev či vystúpenie Štefana Kuffu navodzujú otázku, ako veľmi má náboženstvo zasahovať do politiky.

Bratislava – V programovom vyhlásení môžu občania nájsť vetu o väčšej finančnej podpore cirkví na Slovensku. „Vláda si uvedomuje význam spoločenského postavenia cirkví, náboženských spoločností a bude podporovať ich angažovanosť vo veciach verejného záujmu vrátane ich dostatočného finančného ohodnotenia,“znie.

O bližšie vzťahy medzi náboženskou obcou a slovenskou vládou sa pokúšal v ostatnom období aj štátny tajomník rezortu kultúry, pod ktorý cirkev spadá, Štefan Kuffa z SNS. Ten požiadal arcibiskupa Jána Oroscha na omši Trnavskej novény o vyhlásenie Ježiša Krista za kráľa Slovenska pri účasti vlády a všetkých biskupov.

Kuffov krok vyvolal rozpaky a neskôr sa od neho dištancovalo aj ministerstvo pod vedením Martiny Šimkovičovej a Konferencia biskupov. „Išlo čisto o iniciatívu pána Kuffu, ministerstvo s tým nemá nič spoločné ani nebude na tom participovať,“povedala šéfka rezortu..

Podľa konferencie by cirkev nemala vstupovať do politického diania. Poznamenala však, že s vládou chce viesť dialóg. „Cirkev rešpektuje, že Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom bez naviazanosti na akékoľvek ideológie a náboženstvo. Na druhej strane v preambule je jasný odkaz na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo, na ktoré sa slovenský národ odvoláva,“dodala.

HN sa vo svetle týchto udalostí pýtali politikov, do akej miery by sa mala miešať politika a náboženstvo.

Martina Šimkovičová (ministerka kultúry za SNS):

Vzhľadom na to, že ministerstvo nestojí za vyjadreniami pána Kuffu a považuje ich za jeho osobnú iniciatívu, by vám malo byť jasné, čo si o tom myslím.

Martin Dubéci (Progresívne Slovensko):

To, ako spája náboženstvo a politiku pán Kuffa, je extrém. Prirodzene, že hodnoty patria do politiky, každý poslanec či poslankyňa si do nej nejaké prináša. Ale zároveň platí, že žijeme v liberálnej demokratickej spoločnosti a nemali by sme diktovať iným ľuďom svoje náboženské presvedčenie. A to v prípade pána Kuffu presahuje všetky medze.

Marián Viskupič (Saska):

Na toto je veľmi jednoduchá odpoveď. Stačí sa pozrieť do Ústavy, kde sa píše, že sa neviažeme na žiadne náboženstvo. Nemalo by sa to vôbec miešať. Náboženstvo je vec duchovná a politika je vec riadenia štátu. Takže vôbec by sa to nemalo miešať.

Michal Šipoš (Slovensko):

Každý by mal tú svoju vieru riešiť hlavne sám v sebe. Ak to potom chce niekto prezentovať, nevidím v tom problém. Ale politika nepatrí do kostolov, tam by mala byť hranica. Politika by sa mala skončiť pred bránou chrámov a ani kňazi by sa do toho nemali miešať a prihrievať polievku ktorejkoľvek strane.

Každý by mal tú svoju vieru riešiť hlavne sám v sebe.

Michal Šipoš, hnutie Slovensko

Michal Šimečka (Progresívne Slovensko):

Asi narážate na vyjadrenia štátneho tajomníka ministerstva kultúry. Tam ani nenachádzam slová, lebo to je niečo také bizarné a neprijateľné, aby menom ministerstva kultúry bolo na niečo takéto vyzývané. Ani som nevedel, že sa to dá na Slovensku vidieť.

Rudolf Huliak (SNS):

Otázky cirkvi sú takisto upravené v zákone. Nemáme čo riešiť, postupujeme v zmysle zákona. A keď bude niečo v rozpore alebo ak budeme chcieť niečo v tomto smere doplniť, tak na to máme Národnú radu. Tá to odsúhlasí alebo nie.

Rastislav Krátky (Slovensko):

Ak si na toto chceme odpovedať poctivo, nemôžeme odpovedať skratkovito. Žijeme v spoločenskej dohode, ktorá sa nazýva demokracia, a na nej sa podieľajú aj veriaci, aj neveriaci. Pri tomto treba zvažovať hlavne rešpekt k dôstojnosti druhého človeka. Treba teda zohľadniť oba svetonázory a spoločným dialógom nájsť spoločné východisko, spoločnú pôdu.