Slovenskí hutníci sú pod tlakom
Časť fabrík bola pod paľbou kritiky pre ich minuloročné vysoké zisky. Steelka k nim prišla pre dobré predaje, Podbrezová vďaka zafixovaným energiám.
Bratislava – Pokračujúca recesia v tomto roku a čoraz väčšia neistota v tom budúcom. To sú aktuálne vyhliadky oceliarskeho odvetvia, ktoré naplno reflektuje aj košický výrobca ocele U. S. Steel. Ten však nie je ani zďaleka jediný, ktorého trápia ťažké časy a spolu s ním má dlhodobé problémy aj zvyšok metalurgického priemyslu na Slovensku.
Straty a výzvy oceliarov
Ceny elektrickej energie aj plynu sú v okolitých členských štátoch pre vyššie miery kompenzácií nižšie a oproti tretím krajinám v Ázii či USA sú nekonkurencieschopné. To sú sťažnosti, na ktoré náš priemysel oprávnene poukazuje.
Tie pritom v prípade košickej Steelky mohli vyznieť pre laikov úplne absurdne. Huta totiž v roku 2021 zarobila takmer miliardu a v nasledujúcom polroku 2022 ďalšiu viac ako polmiliardu. Situácii pomohla kombinácia silného dopytu a rastov predajných cien, čo dokázalo prekryť problém extrémne rýchlo rastúcich výrobných vstupov. To sa však zmenilo v nasledujúcich kvartáloch. Oceliarske odvetvie je totiž charakteristické tým, že zažíva dobré a následne zlé časy. Tie však vždy trvali dlhšie obdobie, no táto zdanlivo nezastaviteľná sínusoida sa extrémne skrátila. Stačí sa pozrieť na posledné dva roky, keď európski oceliari dokázali prekonať recesiu päťkrát.
Košice totiž po zlatých časoch vygenerovali počas troch kvartálov stratu 130 miliónov dolárov, problém sa zdal zažehnaný po zisku na úrovni 72 miliónov, no návrat do červených čísel potvrdil opäť posledný kvartál s mankom na úrovni 13 miliónov dolárov.
Slovenskej pozícii pritom aktuálne nenahráva ani porovnanie s fabrikami v zámorí. Tie síce takisto pociťujú zhoršujúcu sa situáciu, no na rozdiel od slovenskej fabriky v poslednom treťom kvartáli zarobili 4,4 miliardy dolárov a zisk pred zdanením na úrovni 225 miliónov.
Len na porovnanie, takto pred rokom zarobil gigant viac ako pol miliardy.
Po dôvody, prečo opäť Európa generuje straty, nemusíme chodiť ďaleko. V prvom rade sa podľa dát spoločnosti medziročne prepadla cena ocele z viac ako tisíc dolárov za tonu na 783 dolárov. Klesajúce ceny spôsobilo najmä ochladenie trhu, čo dokazuje aj medzikvartálne porovnanie. Zatiaľ čo huta v období za apríl až jún vyprodukovala 1,2 milióna ton ocele, v poslednom kvartáli to bolo necelých 960-tisíc ton.
Zhoršujúca sa situácia na trhu však stále nie je jedinou horúcou témou za bránami košických oceliarní. O prevzatie fabriky aj celého korporátu sídliaceho v Pittsburghu malo totiž prejaviť záujem viacero hráčov.
To sa deje navyše v čase, keď musia výrobcovia ocele v Európe liať obrovské investície do dekarbonizácie. V prípade slovenskej bázy hovoríme o oblúkových peciach, ktoré majú stáť približne 1,3 miliardy eur. Ak by sa investičný projekt rozbehol, fabrika si môže prilepšiť až 600 miliónmi z verejných zdrojov, konkrétne z plánu obnovy aj modernizačného fondu.
Reštart Slovalca
Hliník je ľahký, dobre tvarovateľný, automotive aj stavebníctvo dokáže vďaka nemu znižovať emisie a materiál je výborne recyklovateľný. Aj to je dôvod, prečo bude v najbližších rokoch jeho spotreba stúpať, čo deklaruje vo svojich oficiálnych materiáloch aj samotná Európska komisia. A aj napriek tomu, že Brusel označuje hliník za strategický artikel, jeho produkcii v rámci Únie príliš nepomáha a spolieha sa na importy, ktoré pri produkcii kovu bez emisných limitov produkujú násobne viac CO a následne ho sem prevážajú.
V špecifickej situácii sa však v posledných rokoch ocitla žiarska výroba hliníka, ktorá okrem všetkých problémov musela zápasiť aj s ochotou našej vlády dorovnávať podmienky kompenzácií na úroveň okolitých štátov. Následne sa do rovnice pridali aj vysoké ceny energií po minuloročnom začiatku vojny na Ukrajine, v dôsledku čoho sa výroba stala nerentabilná, pece vypli a prebytkovú energiu predal výrobca na trhu, čo mu zabezpečilo historický zisk na úrovni 200 miliónov, z čoho polovicu musí vynaložiť na reštart.
To, či fabrika oživí výrobu primárneho hliníka, je aktuálne otázne. Nový minister životného prostredia Tomáš Taraba len nedávno po stretnutí s vedením Slovalca skonštatoval, že spoločnosť má záujem o rozvoj výroby v Žiari. To, o aké konkrétne zámery ide a či sa týkajú prvovýroby alebo len recyklácie, odmietol riaditeľ Milan Veselý pre HN konkretizovať.
Radikálny krok OFZ
Málokto na trhu dostal v posledných rokoch zabrať tak ako oravskí ferozliatinári zo spoločnosti OFZ. Tá pre situáciu na trhu vykazuje dlhodobo zlú kondíciu.
Prepustila stovky ľudí, striedavo zapínala a vypínala výrobu a dnes aj napriek masívnemu zoškrtaniu prevádzkových nákladov musí sanovať prevádzku ziskom minulých rokov a predajom povoleniek. Situácia je neúnosná a počas tohto leta dohnala vedenie fabriky k bezprecedentnému kroku, a to k relokácii časti výroby do Uzbekistanu. „Rozhodli sme sa premiestniť časť výroby mimo Európskej únie. Ak plány vyjdú, začneme s relokáciou prvej pece. Výrobu na nej plánujeme spustiť už v októbri,“potvrdil pre HN generálny riaditeľ OFZ Branislav Klocok s tým, že presun ďalších pecí sa v prípade priaznivého vývoja expanzie udeje v nasledujúcich mesiacoch.
Celkovo má vedenie OFZ na Orave k dispozícii sedem výrobných pecí, za hranice by mali byť presťahované tri z nich. Vedenie spoločnosti tvrdí, že minimálne polovicu produkcie by si naďalej chcela ponechať doma, no ani to nie je isté. Ak sa situácia nezmení, v hre je aj kompletné presunutie výroby.
Manažment neskrýva, že k najnovšiemu kroku ich podnietila nečinnosť vlády a aj spomínané vyjadrenia bývalého ministra hospodárstva či exšéfa životného prostredia. „Cenová kríza by mohla byť dobrým prostredím na obmedzenie energeticky náročnej výroby. Niektoré výroby by bolo dobré, aby zo Slovenska odišli,“uviedol v rozhovore pre SME exminister Ján Budaj koncom októbra 2021.
Cesty boli podľa Klocoka dve. Nerobiť nič a skrachovať, alebo ísť tam, kde prevádzka dokáže prežiť. Po analýze trhu tak medzi finálnymi destináciami, kde by mohli hutníci začať prakticky nanovo, sa ocitli krajiny ako India, Egypt, Bosna a Hercegovina, Brazília, Azerbajdžan a Uzbekistan.
Posledná menovaná destinácia má z pohľadu slovenského producenta hneď niekoľko výhod. Podľa hutníkov sú menšími výhodami napríklad absencia trhu s emisnými kvótami či fakt, že ich výrobkov sa bude uhlíkové clo pri importe do Únie týkať až od roku 2028.
Jackpot je však cena elektrickej energie. Cena za jednu megawatthodinu sa v časoch najväčšej krízy v Únii pohybovala na úrovni päťsto až tisíc eur. Aktuálne je síce nižšia, no ceny v Uzbekistane sú aj tak zlomkové, a to na úrovni 40 eur.
Rekordný rok Podbrezovej
Polepšiť si v minulom roku, naopak, dokázali Železiarne Podbrezová, za ktorými stojí Vladimír Soták. Tie sa totiž na obdobie otrasov pripravili dobre. To, že finančný vankúš hutníkov je pomerne hrubý, ukazuje hospodársky výsledok za predchádzajúci rok. Firma vykázala historický zisk vo výške takmer 50 miliónov eur. V porovnaní s predošlým rokom je to o 770 percent viac. V roku 2020 boli železiari ešte v trojmiliónovej strate.
Zle na tom nie sú ani z hľadiska tržieb. Tie boli na úrovni 429 miliónov eur, čo je v porovnaní s výsledkom z roku 2020 viac než dvojnásobok. Zo závierky tiež vyplýva, že tržby spoločnosti rástli podstatne silnejšie než náklady na materiál či energie. Kým oproti predvlaňajšku poskočili o 100 miliónov eur, na vstupy minula firma len o 25 miliónov eur viac, než to bolo v spomínanom období.
Spoločnosti podľa všetkého pomohli najmä vopred nakúpené energie. Firma navyše dokázala realizovať nábor nových ľudí, zvyšovať mzdy, poskytnúť 13. plat a vianočný darček aj 1 700 bývalým pracovníkom a rozhodnúť o investícii do fotovoltickej elektrárne, ktorá však pri takto energeticky náročnej výrobe má zohrávať len kozmetickú úlohu. Takmer sedemtisíc panelov za tri milióny má totiž pokrývať len približne percento celkovej spotreby fabriky.
Ako sa však zdá, tento rok bude pre firmu horší. „V prvom rade musím povedať, že výsledky z minulého roka boli historicky najlepšie a určite sa nebudú v najbližších rokoch opakovať. Umožnili nám viac ako zdvojnásobiť investície do technológií v porovnaní s bežným rokom z minulých období a pripraviť rezervu na zvýšené ceny elektrickej energie a plynu,“uviedol pre podnikový časopis Podbrezovan člen predstavenstva a obchodný riaditeľ Vladimír Soták mladší.
Armén z Vlkanovej
Čoraz zlepšujúcu sa kondíciu, naopak, ukazuje u nás top hráč pôsobiaci v oblasti práškovej metalurgie Gevorkyan. Jeho šéf, pôvodom z Arménska, Artur Gevorkyan sa totiž už pred 27 rokmi rozhodol vyrábať komponenty na mieru inovatívnym spôsobom. Technológia práškovej metalurgie totiž umožňuje formy plniť kovovým prachom. Tie následne vkladá do pecí s teplotou viac ako tisíc stupňov.
Výsledkom je omnoho menšia časová náročnosť, nižšie náklady a nespornou výhodou je aj fakt, že zmenou pomeru jednotlivých zložiek kovového prachu je možné dosiahnuť fyzikálne a chemické vlastnosti na želanie zákazníka.
Firma Gevorkyan je pritom prvým slovenským hráčom, ktorý uskutočnil verejnú ponuku na Pražskej burze. Tá sa stala najväčšou emisiou minulého roka a samotná firma dokázala od investorov získať na ďalší rozvoj 30 miliónov eur. Tým bol prekonaný rekord z roku 2020 spoločnosti Pilulka, ktorá upísala akcie približne za 12,5 milióna eur.
Začiatkom roka bola trhová kapitalizácia spoločnosti podľa Pražskej burzy 3,9 miliardy českých korún, čo je v prepočte približne 167 miliónov eur. V pláne je pritom podľa šéfa spoločnosti v nasledujúcom období aj sekundárna emisia.
Následne sa dokonca podľa zistení HN výrobca rozhodol v tomto roku zamieriť aj za veľkú mláku. Konkrétne do USA a Mexika, kde má v pláne postaviť dve nové výrobné prevádzky. „Zákazníkov z týchto regiónov máme už dlhé roky. Chceme byť lokálnym dodávateľom,“potvrdil pre HN šéf fabriky Artur Gevorkyan
s tým, že dôvodom expanzie je nárast zákazníkov z obranného priemyslu, ktorý si prítomnosť svojich dodávateľov vyžaduje.
Nákupy v Afrike
Konštantný rast sa darí aj slovenským zlievarom a recyklátorom kovov zo spoločnosti Heneken. Za ňou stojí dvojica slovenských podnikateľov Michal Hudoba a Adrián Stolár, ktorí v tomto segmente začali pôsobiť pred 15 rokmi ako obchodníci s neželeznými kovmi. Hlavnými artiklami sa tak stali nákup a predaj hliníka, horčíka, zinku či olova. Následne sa pred šiestimi rokmi rozhodli vstúpiť aj do výrobného segmentu.
Najskôr kúpili modernú fabriku v Spišských Vlachoch zameranú na výrobu a recykláciu hliníka, pred štyrmi rokmi zas prikúpili najväčšiu zinkovú zlievareň, ktorá obsluhuje takisto košickú Steelku. Pred tromi rokmi pokračovali kúpou spoločnosti Laná, ktorá je s viac ako polstoročnou tradíciou v Žiari nad Hronom pozostatkom Závodov Slovenského národného povstania.
Expanzný rast však neutíchal, naopak, rozšíril sa za hranice nášho regiónu. Zlievari pred dvomi rokmi informovali o dvoch investíciách v desiatkach miliónov eur do nových výrobných fabrík v Srbsku, Turecku a v tomto roku zavŕšili aj vstup do Južnej Afriky.
No a najnovšie potvrdili aj ďalšie nákupy za veľkou mlákou. Najnovšiu akvizíciu totiž realizovali v kanadskom Montreale, vďaka ktorej hlásia nový prírastok v podobe novej produkčnej bázy s názvom MTR – Magnesium Technologies Recycles.
Výsledkom tak po rokoch snaženia je 14 dcérskych spoločností spadajúcich pod Heneken pôsobiacich v siedmich krajinách s viac ako 500 zamestnancami. Kontinuálny rast dokazujú aj hospodárske výsledky.