Samit USA – Čína svojimi výsledkami prekvapil
Zeurópskej perspektívy sa zdá, že práve skončený samit USA – Čína v Kalifornii by mal mať dve dôležité témy. Podarí sa na ňom vraziť klin medzi Čínu a Rusko a napríklad nejako oceniť, že Čína zatiaľ priamo vojensky nepodporuje Rusko v konflikte s Ukrajinou? A druhou témou by malo byť uistenie sa, že Čína ovplyvní Irán, aby sa nepokúšal eskalovať nový konflikt na Blízkom východe. Nie je veľmi potešujúce, že práve tieto otázky sa v oficiálnom komuniké o stretnutí amerického prezidenta Joea Bidena s jeho čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom nespomínajú.
A ak bolo cieľom stretnutia najmä uvoľniť ventil, potom nie je veľmi pochopiteľné, prečo Biden po samite opäť vyhlásil čínskeho prezidenta za diktátora. Na stretnutie bolo veľa príprav.
Peking navštívilo niekoľko vysokých amerických predstaviteľov, čínsky minister zahraničných vecí rokoval so svojím americkým náprotivkom na Malte a vo Washingtone.
Neprekonateľný konflikt
Podľa komentára profesora Hala Brandsa pre agentúru Bloomberg chce Biely dom pred voľbami naznačiť, že bude zodpovedne riadiť tento kritický vzťah. Oficiálne komuniké hovorí o miernom pokroku v rokovaniach o zmene klímy, o odhodlaní Číny obmedziť výrobu fentanylu a o rozvoji komunikácie medzi oboma armádami. Obe strany zvýšia počet komerčných letov, podporia medziľudské a obchodné kontakty. Biden povedal, že „konkurencia nemusí viesť ku konfliktu“. A Si povedal, že „na planéte je dosť miesta na to, aby boli obe krajiny úspešné“. Podľa Brandsa je však jasné, že Čína bude naďalej využívať umelú inteligenciu na posilnenie autoritatívneho dohľadu.
Je pekné, že obe armády budú spolu hovoriť, ale každý musí pochopiť, že Čína nemá v úmysle prestať zbrojiť, či už konvenčne alebo jadrovo. Dialóg je o. k., ale to, že obe krajiny sú na trajektórii zhoršovania vzťahov, je dané. Washington uzatvára vojenské, hospodárske, diplomatické a technologické dohody so svojimi spojencami v regióne proti Pekingu. USA budú tiež naďalej obmedzovať vývoz najmodernejších technológií do Číny. Komunistická strana Číny sa nikdy nevzdá toho, že vzťahy s USA definuje ako dlhodobo a zásadne nepriateľské a že medzi západnou demokraciou a čínskym socialistickým režimom existuje neprekonateľný ideologický konflikt. Komunistická strana vníma politiku ako hru s nulovým súčtom. Cieľom Si Ťin-pchinga je „vybudovať budúcnosť, v ktorej bude mať Čína iniciatívu a dominantné postavenie“.
Ekonomický historik Niall Ferguson, ktorý sa dlhodobo zaoberá vzťahmi medzi USA a Čínou, má niekoľko zaujímavých postrehov. Všeobecne sa predpokladá, že Čína je na vzostupe a význam Ameriky bude postupne klesať. V súčasnosti sa však zdá, že hospodárstvo USA je silné a rýchlo sa zotavuje, zatiaľ čo čínska ekonomika sa ešte nespamätala zo šokov spôsobených politikou nulového covidu. Pokiaľ ide o druhú studenú vojnu, donedávna platilo, že čas pracuje pre Čínu. No kým predminulý rok predstavoval čínsky HDP 74 percent HDP USA (meraný v dolároch), tento rok je to len 64 percent. V nasledujúcich piatich rokoch bude podľa MMF hospodársky rast Číny predstavovať len 3,9 percenta ročne.
Slabá pôrodnosť
Čínu drví slabá pôrodnosť (1,1 dieťaťa na ženu) a prepadávajúci sa sektor nehnuteľností. Miestne a regionálne rozpočty sa rúcajú. Čína už nemá rozpočtový priestor, ktorý by to pokryl.
Fiškálna podpora ekonomiky sa zníži a mena sa znehodnotí. Na druhej strane má Čína dostatok tovární na výrobu solárnych panelov a vybudovala dostatok automobilových tovární na výrobu každého auta predávaného v Číne, Európe a USA. Západom proklamované „odpútanie sa“od Číny je nereálne. Dovoz z Číny do
USA sa od roku 2017 znížil o päť percent. Apple stále vyrába väčšinu iphonov v Číne. Čínsky HDP na obyvateľa (meraný paritou kúpnej sily) je stále len 28 percent HDP USA, ale aj sotva polovica HDP Poľska. Ale aj USA vykazujú určité známky úpadku. Ročný rozpočtový deficit predstavuje sedem percent HDP a federálny dlh prudko rastie. Platby úrokov prevyšujú výdavky na obranu.
USA sú gerontokraciou. Biden má 81 rokov a Trump 77 rokov. Väčšina Američanov je nespokojná, hoci rast je slušný a inflácia sa znížila na 3,5 percenta. Podľa Fergusona Čína na Taiwan nezaútočí, ale nakoniec uskutoční jeho úplnú blokádu, na ktorú sa usilovne pripravuje. Na rozdiel od blokády Kuby počas prvej studenej vojny to bude tentoraz Čína, ktorá bude v tom čase hrať úlohu Ameriky. Toľko podnetných a zaujímavých postrehov a súvislostí o americko-čínskych vzťahoch. Ale predsa len – nie je dôležitejšie to, o čom sa (ne)hovorilo v otázke Ruska a Iránu?
Kým predminulý rok predstavoval čínsky HDP 74 percent HDP USA (meraný v dolároch), tento rok je to len 64 percent.