Takáč: Zvažujeme odvod pre reťazce
Nový šéf agrorezortu Richard Takáč pre HN hovorí, že obchody majú brutálne zisky, treba im preto zúžiť mantinely. Vysvetľuje tiež to, prečo v programe viac neriešia drahé potraviny.
Drahé potraviny boli pred voľbami jednou z hlavných tém Smeru. V programe sú k tejto téme však iba dve vety. Nezaslúžilo si to väčší priestor?
Ten, kto sa v tom vyzná, alebo chápe čo treba riešiť pri vysokých cenách potravín, vie, že tých viet je tam viac. Samozrejme, že tam neviete napísať jednu vetu, ktorá vyrieši ceny potravín na Slovensku.
V utorok bolo programové vyhlásenie vlády schválené a myslím si, že v rámci potravinárstva, pôdohospodárstva či lesníctva je tam veľa dobrého. A to hovoria odborníci a ľudia z profesie.
Nie je to citlivá téma v rámci koalície, ktorú treba ešte prerokovať?
Nie je. Treba si uvedomiť, že každá politická strana, ktorá je súčasťou koalície, deklarovala pred a po voľbách, že ideme riešiť vysoké ceny potravín. Ešte minulý rok boli u nás najvyššie a ešte stále také sú v Európskej únii. Aj keď už nie je potravinová inflácia takmer 30-percentná, stále sú vyššie než inde.
Maďarsko je na tom horšie.
Maďarsko je úplne špecifické. Skúsme porovnávať krajiny, ktoré majú euro. Oni majú forint, ekonomika je tam nastavená inak.
Ceny potravín sú pre vládu určite prioritou. Musíme využiť potenciál Slovenska ako vidieckej krajiny a definovať určité kroky, ktoré chceme urobiť pri riešení cien potravín. Máme krátkodobé, strednodobé a dlhodobé riešenia.
V programe sa píše, že v prípade neprimeraného zdražovania prijme vláda nevyhnutné opatrenia na nápravu tohto stavu. Znamená to, že mimoriadne zdanenie ziskov reťazcov je nateraz mimo hry?
To nie je len o zdanení. Je tam viac možností, ako k tomu pristúpiť. Jednak cez zákon o neprimeraných obchodných podmienkach a jednak využitie zákona o cenách. Ministerstvo financií má v tejto súvislosti do decembra spraviť analýzu cien potravín, hlavne ohľadne toho, či sú primerané a nie sú vysoké.
To už urobil Protimonopolný úrad a zhodnotil, že sú primerané.
Plná legitimita na posúdenie cien spadá pod rezort financií, ktoré má zákon o cenách. Majú schémy i analytické oddelenie, ktoré bude hľadať najlepšie riešenie.
A kedy by ste to vyhodnotili tak, že by k zdaneniu malo dôjsť?
Nehovorím o zdanení, to hovoríte vy. Sú rôzne možnosti, ako by sa vysoké ceny dali riešiť. Treba si však povedať, že jedna z nich je aj nejaký odvod pre obchodné reťazce. Ich zisky sú neprimerané.
Je však správne takto na reťazce ukazovať prstom? Rekordné zisky zaznamenali minulý rok poľnohospodári, kým pri zahraničných reťazcoch marža klesla.
To nemôžete porovnávať. Poľnohospodári mohli mať jeden úspešný rok z dvadsiatich, aj to vďaka vonkajším vplyvom. A reťazce majú brutálne vysoké zisky dlhodobo.
Ale v období vysokej inflácie sa napríklad hovorilo, že sa na tom priživujú. Dáta hovoria niečo iné.
Ja som videl vyjadrenia spred niekoľkých mesiacov z Národnej banky Slovenska, ktoré hovorili o tom, že keď robili analýzu cien v reťazcoch, tak podľa nich obchodné reťazce zvýšili ceny neoprávnene. Mali sme k tomu aj podklady od potravinárov. Napríklad, dodávateľská cena nejakej položky sa zvýšila o štyri percentá, ale reťazce koncovú cenu zvýšili o 16 percent.
Osobne si myslím, že problém bol niekde inde, nie u potravinárov a poľnohospodárov. Ale zase musím priznať, že diskusia s reťazcami bola veľmi konštruktívna a solídna. Aj s Potravinárskou komorou.
Určite tu nejdeme robiť nejaké harakiri a radikálne riešenia. Budeme to robiť na základe normálneho sociálneho dialógu. Ale reťazce si musia uvedomiť, že majú nadštandardné zisky oproti iným krajinám Európskej únie. To je fakt. Mali sme tu aj pandémiu, počas ktorej jediné prevádzky, ktoré fungovali, boli veľké obchodné reťazce.
Áno, ale malo to svoj dôvod. Ľudia potrebovali nakupovať jedlo.
To je v poriadku, len mali neprimerane vyššie zisky, pokiaľ všetci boli zavretí. Tu musí byť určitá spolupatričnosť na ich strane. My musíme nastaviť podmienky tak, aby boli európske.
Na toto ste narážali v parlamente, keď ste v rámci faktickej poznámky hovorili o nekalých praktikách reťazcov?
Áno, napríklad. Pre mňa preto nepochopiteľne predchádzajúca vláda zhoršila zákon o neprimeraných obchodných podmienkach. Pripadalo mi to ako keby v prospech niekoho. Na druhej strane, my musíme nastaviť tie podmienky tak, aby dodávatelia mali normálne vyvážené podmienky v reťazcoch.
Budeme teda hľadať spôsoby, ako riešiť ceny potravín. Je to alfa a omega. Sumy sú vysoké. Musíme sa začať rozprávať s týmito obchodníkmi, pozrieť sa na zákon o cenách z hľadiska analýzy a na zákon o obchodných podmienkach, prípadne na nejaký odvod pre reťazce.
Budúci rok príde na trh Biedronka. Predseda Sasky Richard
Sulík si od nej sľuboval nižšie ceny potravín. Vy ste pri nej zmenili názor. Prečo?
Nechal som si to detailnejšie vysvetliť, jednak na ministerstve a jednak od ľudí, čo s tým pracujú. Tiež som mal k dispozícii dáta. Samozrejme, že čím viac dodávateľov je na trhu, tým väčšia konkurencia. Najprv som si myslel, že to bude super, ale po tomto viem povedať, že sa zníži percentuálny podiel našich potravín v reťazcoch.
Toto je teda ten hlavný problém, ktorý s príchodom nového hráča máte?
Áno. Chceme okrem nižších cien aj hlavne čo najviac slovenských výrobkov v reťazcoch. A tie sú kvalitnejšie než zahraničné. A taktiež úloha ministerstva musí byť riešiť sčasti ceny, ale aj toto.
Očakávam, že v Biedronke bude veľký tlak poľských výrobkov. Ale my tam chceme aj slovenské. Vezmite si, že potravinári sú u nás dlhodobo podfinancovaní a v Poľsku v roku 2022 naň vyčlenili viac ako miliardu eur zo svojho štátneho rozpočtu. Tieto krajiny majú výhodnejší mechanizmus zamestnávania ľudí v potravinárstve.
Na budúci rok oslávime 20 rokov vstupu do Európskej únie. Za toto obdobie sme sa nedokázali vyrovnať konvergencii z hľadiska priamych platieb pre poľnohospodárov. Sme na úrovni 82 percent. Iné krajiny dali z plánu obnovy, my sme nedostali ani jedno euro.
Vráťme sa k podielu slovenských potravín. Keď bola vo vláde ministerka Gabriela Matečná, tak presadila v letákoch viac slovenských potravín, čo sa neskôr zrušilo. Je aj toto možné riešenie?
Môžem povedať, že na ministerstve pripravujeme novelizáciu zákona o neprimeraných obchodných podmienkach. A budeme spoločne s potravinármi, poľnohospodármi a reťazcami každý návrh konzultovať.
Existuje totiž obrovský nepomer v zastúpení slovenských potravín v reťazcoch. Napríklad zahraničný reťazec má iba 29 percent slovenských potravín.
Tie čísla, ktoré zozbierala v prieskume Potravinárska komora, hovorili pri zahraničných sieťach o zhruba 40 percentách.
Ja mám k dispozícii iné čísla. Tam to je 29 percent, pričom náš reťazec má až 70 percent. To je obrovský nepomer. Možno keď to potom dáte celé dokopy, tak vám v priemere vyjde 40 percent.
A tie letáky sú pre vás zaujímavé?
Ak budú k tomu dáta ukazujúce pozitívny efekt, tak prečo nie?
Pôjdete v niečom v stopách svojich predchodcov?
Vykreovali sme na ministerstve veľmi dobrý a šikovný tím. A ja mám tú svoju víziu, čo chcem robiť. Objavilo sa to aj v programe. Pokiaľ nejaké veci z minulosti boli dobré, budeme v nich pokračovať, ale máme svoje predstavy, kam chceme rezort – konečne po 30 rokoch – posunúť.
Je v tom podpora aj v koalícii a u premiéra, aby poľnohospodárstvo začalo efektívne fungovať a vyriešili sa dlhodobo neriešené veci. Vďaka vládnej podpore sa to bude dať vyriešiť.
Presuniete podporu od pestovateľov obilia, ktorí sú výrazne sebestační, k niekomu, kto je menej, ako napríklad ovocinári?
Obilia produkujeme dvakrát toľko navyše. Máme spotrebu okolo jedného milióna ton, ale produkujeme dve. Tam je to úplne bez problémov, čiže áno, pozrieme sa na to, v čom chceme byť sebestační.
Teraz sa robili modifikácie nastavenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky a eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski mi prisľúbil, že do konca roka to bude schválené. Hneď v januári sa potom začína druhá modifikácia.
Tu je nutné povedať, že my si môžeme pripraviť stratégiu, ale do toho nám vstúpi veľká téma, a to vstup Ukrajiny do Európskej únie. Na Slovensku máme 1,7 milióna hektárov pôdy, ktorá je obhospodarovaná. Z toho je jedna tretina, na ktorej sa pestuje obilie, ktoré je vyvážané do krajín ako Nemecko alebo Taliansko. Lenže títo poľnohospodári strácajú tie trhy tým, že ich odtiaľ vytláča lacné obilie z Ukrajiny.
Čo teda budeme robiť s tými 500-tisíc hektármi? Aj keby sme si zabezpečili sebestačnosť v ovocí alebo v chove ošípaných, stále nám ostane 300-tisíc hektárov, na ktorých nebudeme mať čo pestovať.
A toto je veľký problém, ktorý musíme začať riešiť hlavne na úrovni Únie. Aby sa naši poľnohospodári vedeli nastaviť na to, čo tam budeme pestovať. Banány alebo pomaranče?
To tu musíme vyriešiť, aby tá pôda nebola neobrábaná.
Potenciál agropotravinárov do veľkej miery brzdí miliardový investičný dlh. Pridaná hodnota a práca aj preto tak často zostávajú za hranicami. Ako sa s tým plánujete vyrovnať?
Je tu staré a nové programovacie obdobie z hľadiska Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tam sú nejaké peniaze. Ďalej máme ministerstvo hospodárstva, kde som rokoval s Denisou Sakovou. Potravinári spadajú aj pod tento rezort, čiže aj toto môže byť cesta.
Máte už nejakú konkrétnu pomoc v zálohe?
Všetko sa aktuálne analyzuje. Predchádzajúci minister chcel dodať do programu pre potravinárov vyše 400 miliónov eur. To sa ukončuje aktuálne.
Keď sa na to pozrieme z druhej strany, neobávate sa, že sektor sa takto ešte viac stane závislý od dotácií?
Dotácie majú v každej krajine. Celkový rozpočet Únie je tvorený tak, že 36 percent z neho ide do poľnohospodárstva. To je masa peňazí. Po 20 rokoch stále nie sme zarovno so zvyškom Európy.
Či chceme alebo nie, európsky podnikateľský trh nie je správne nastavený, je zlomený. Do toho celého vám totiž vstupujú dotácie, ktoré sú nižšie ako na Západe, takže hneď ste menej konkurencieschopní.
Máme potom problém konkurovať napríklad chovateľovi kureniec z Poľska, kde ho dotuje Únia a súčasne mu viac prispeje štát. Logicky má hneď nižšiu nákladovú cenu na kilogram kuraciny ako slovenský chovateľ. Preto by sme mali možno zintenzívniť pohraničné kontroly, aby sme zadržali nekvalitné potraviny zo zahraničia. Napokon nastalo veľa situácií, keď bolo zadržané nekvalitné mäso z Poľska.
U nás vieme garantovať kvalitu. V tomto ohľade chceme preto viac propagovať slovenské potraviny. Treba začať viac rozprávať o kvalite našich výrobkov. Mali by sme byť patrioti a hovoriť o tom aj napríklad cez verejnoprávnu televíziu. Chystáme teda nové zaujímavé veci. Spotrebiteľ si musí uvedomiť, že viac ho zasýti šunka, ktorá má síce menšiu gramáž, no zato je kvalitnejšia.
Obchodné reťazce zvýšili ceny neoprávnene. Mali sme k tomu aj podklady od potravinárov.
Vrátil by som sa k tomu s eurokomisárom Wojciechovským. Riešili ste aj vstup Ukrajiny do EÚ. Nie je načase zrušiť zákaz dovozu ich obilia?
Stretnutie s eurokomisárom bolo veľmi konštruktívne. Potešilo ma, že mi dal za pravdu v tom, že nie sme vyrovnaní v priamych platbách oproti iným krajinám. Zároveň si ako Poliak veľmi dobre uvedomuje, čo by vstup Ukrajiny mohol priniesť. U nich je ten problém totiž ešte väčší.
Určite ten zákaz zanalyzujeme a predložím pravdepodobne o týždeň na vládu návrh na predĺženie. Uvažujeme tiež o tom, že by sa zakázali aj iné komodity.
Aké?
Nebudem to zatiaľ konkretizovať. Oznámim to, keď to bude kompletne zanalyzované. Ale toto je len čiastkové riešenie a hlavne to nechceme robiť. Robíme to len preto, že Únia nekoná.
Uvedomme si, že Ukrajina sa neriadi normami Únie. Tam poľnohospodári môžu striekať a hnojiť, koľko chcú. U nás existujú limity. Zároveň nemajú clo. Nehovoriac o lacnejšej pracovnej sile. Ukrajina teda pestuje obilie za iných podmienok ako my a nedokážeme jej konkurovať. Toto je problém. Takto si likvidujeme vlastných poľnohospodárov. Doslova Únia pácha samovraždu.