Trh práce – dôvod na znepokojenie

Typická argumentácia o úspešnej transformácii vyzerá takto: po prvé, miera nezamestnanosti sa za minulých 20 rokov výrazne znížila takmer z 19 percent v roku 2001 na šesť percent v roku 2022. Po druhé, počet disponibilných nezamestnaných sa znížil z 502-tisíc v roku 2001 na 160-tisíc v roku 2022.

Pritom sa znížili disparity medzi krajmi. Po tretie, nezamestnaní si našli prácu. Počet pracujúcich sa zvýšil z 2 100 tisíc v roku 2001 na 2 600 tisíc od roku 2018 (s výnimkou v roku 2020). Po štvrté, ďalšie pracovné miesta ostávajú voľné, ich počet sa zvýšil z päťtisíc v októbri 2012 na 81-tisíc miest v októbri 2023 (aj keď zvýšenie má silný regionálny charakter).

Zároveň sa znížila veľkosť populácie v aktívnom veku o 141-tisíc osôb v rokoch 2001 až 2022. Zníženie veľkosti populácie zvýšilo mieru zamestnanosti a urobilo pracovnú silu vzácnejšou. To všetko spolu potom vyvoláva argumentáciu o potrebe dovozu pracovnej sily z tretích krajín a zintenzívnenia tlaku na zapojenie domácej neaktívnej pracovnej sily. Zároveň sa zdá, že ustal tlak na zvyšovanie kvality domáceho vzdelávacieho systému, keďže tieto snahy neboli veľmi úspešné.

Nedostatok ponuky pracovnej sily by sa podľa teórie mal vyrovnávať rastom miezd a alokáciou pracovnej sily z upadajúcich do progresívnejších odvetví s vyššou pridanou hodnotou.

Nedostatok pracovnej sily by mal nútiť firmy zvyšovať investície do modernizácie, lebo bez nej by nedosiahli vyššiu pridanú hodnotu (zhodnotenie práce) a nemohli by konkurovať ponukou vysokej mzdy. Pre spoločnosť nepriaznivou cestou by bola snaha o zvýšenie intenzity využívania pracovnej sily, teda odvodenie vyššej mzdy od vyššieho počtu odpracovaných hodín, horšieho pracovného prostredia a podobne. To by síce istý čas maskovalo problémy, ale zároveň spôsobilo odklad štrukturálnych riešení.

Mzdy v rokoch 2012 až 2022 v nominálnej hodnote skutočne výrazne vzrástli a ich reálnu hodnotu udržiavala nízka až negatívna inflácia v rokoch 2013 až 2019.

To sa však postupne a následne dramaticky zmenilo, keď v roku 2022 inflácia vyskočila na 12,8 percenta. Mediánová mzda v porovnaní s rokom 2012 nominálne vzrástla o 74 percent, reálne však len o polovicu, 37 percent. Priemerná mzda reálne vzrástla len o 33 percent. Príliš málo na konvergenciu.

Nedávny prepad reálnych miezd a v medzinárodnom porovnaní zlá kvalita pracovných miest naznačujú, že firmy namiesto potrebnej modernizácie výroby stavili na intenzívnejšie využívanie pracovnej sily. A to je dôvod na znepokojenie.

Nedostatok pracovnej sily by mal nútiť firmy zvyšovať investície do modernizácie, lebo bez nej by nedosiahli vyššiu pridanú hodnotu.