Ukrajinky nahradili v práci mužov
Už za sovietskej éry boli ženy v baniach tabu kvôli náročnosti práce. Dnes ich tam pracujú stovky, aby pomohli krajine napadnutej Ruskom.
Bratislava – Asi každý pozná známy americký vojnový plagát We Can Do It!, ktorý mal v období druhej svetovej vojny inšpirovať ženy a primať ich k zvýšenej pracovnej morálke. Pretože muži boli odvelení na front, museli ženy, do toho obdobia väčšinou v domácnosti, nastúpiť ako robotníčky do tovární. A hoci doba sa posunula a ženy sú dnes na trhu práce oveľa aktívnejšie a emancipovanejšie, ako boli vtedy, podobná situácia sa opakuje aj na vojnou ťažko skúšanej Ukrajine. Ženy sa stávajú hybnou silou ochromeného hospodárstva krajiny.
Ženy v bani
Keďže v dôsledku konfliktu prišlo o prácu 4,8 milióna ľudí, miera nezamestnanosti prudko stúpla, hoci v posledných mesiacoch došlo k určitému zlepšeniu. Napriek tomu sa trh práce v tejto krajine navždy zmenil, čo viedlo k zmene profesií a zvýšenému dopytu po pracovníkoch v odvetviach, v ktorých tradične dominujú muži.
Vojna si vyžiadala životy tisícov ukrajinských vojakov a mnoho ďalších zostalo zranených. Toto je ukazovateľ do budúcnosti, v dôsledku toho bude Ukrajina potrebovať množstvo opatrovateľov vrátane lekárov a psychológov, ktorí sa budú starať o vojnových veteránov.
Ukazuje sa, že mnohí z týchto opatrovateľov budú musieť byť práve ženy. Okrem toho odvetvia ako energetika, doprava a obrana, ktoré by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri obnove krajiny, pravdepodobne prilákajú viac pracovníčok,“analyzuje portál TS2.
Jedným z odvetví, ktoré zaznamenalo výrazný nárast počtu pracovníčok, je baníctvo. V uhoľnej bani neďaleko Ternivky, kde armáda povolala 600 mužov, nastúpilo do práce približne 300 žien, aby vykompenzovali nedostatok pracovných síl. Ženy teraz pracujú v podzemí ako bezpečnostné inšpektorky, elektrikárky a udržiavajú stroje.
Priemyselné odvetvia, ako napríklad baníctvo, teda napriek historickým stereotypom čoraz viac uznávajú hodnotu pracovníčok.
Oksana je baníčka, ktorá vo vojne stratila svojich blízkych. Nový zmysel našla vo svojom novom povolaní. Spolu s mnohými ďalšími ženami prijala novú prácu a snaží sa o obnovu Ukrajiny. Hovorí, že pozastavila svoj život. Covid-19 jej pred dvoma rokmi vzal matku a manžela. Ruské delostrelectvo jej na jar tohto roka vzalo otca a najstaršieho syna.
„Ponorila som sa do svojej práce,“hovorí pre The Economist takmer 500 metrov pod Ternivkou, mestom na východe Ukrajiny.
Čím bola predtým? Ešte v Bachmute, mieste jednej z najkrutejších vojnových bitiek, bola 49-ročná Oksana učiteľkou tanca v internátnej škole pre chudobné deti. Dnes, keď je jej bývalý dom a rodné mesto zničené, škola zatvorená a jej najbližší príbuzní mŕtvi, je baníčkou.
V čase, keď do jej krajiny vpadli ruské vojská, Oksana utiekla do Poľska, kde pracovala ako umývačka riadu a kuchárka v reštaurácii. Ukrajina jej však chýbala. Priatelia jej povedali, že ternivské bane hľadajú nových pracovníkov, a tak sa prihlásila. Oksana hovorí, že jej nová práca je lepšie platená ako väčšina iných a ponúka dobrý dôchodok. Práca jej tiež pomáha blokovať spomienky. „Chcem na všetko zabudnúť,“dodáva.
Reuters priniesol príbehy ďalších žien, ktoré sa vydali až do hĺbok a tmy baní, aby pomohli v situácii, v ktorej sa Ukrajina vo februári minulého roka ocitla. Z bezpečnostných dôvodov neuvádzali presnú polohu bane ani priezviská opýtaných.
Po tom, čo viac ako tisíc jeho pracovníkov odišlo bojovať proti ruskej invázii, ťažobný podnik na východe Ukrajiny pociťoval obrovský nedostatok zamestnancov. Jeho odpoveďou bolo prvýkrát v histórii umožniť ženám pracovať v podzemí.
„Túto prácu som prijala, pretože sa začala vojna a nebola žiadna iná práca,“povedala 22-ročná Krystyna. Päť mesiacov pracovala ako technička v hĺbke 470 metrov pod zemou, kde obsluhovala malé elektrické vlaky, ktoré vozia robotníkov viac ako štyri kilometre od výťahovej šachty, odkiaľ zostupujú k uhoľným slojom.
Krystyna sa odvážila prijať túto prácu až po prekonaní strachu z toho, že nechá doma s matkou svojho štvorročného syna Denisa. Jej rodné mesto Pavlohrad je vzdialené 100 km od frontu, ale často ho zasahujú ruské rakety.
A ako hodnotí prácu, ktorú teraz vykonáva? Je podľa nej zaujímavá, aj keď náročná, hlavne v dôsledku pary. Čo je však dobré, je plat. Nejde však len o peniaze, žena cíti aj povinnosť zostať a urobiť niečo pre tých, ktorí odišli bojovať.
Po invázii v roku 2022 Rusko obsadilo množstvo baní. Na ilustráciu, DTEK, vlastník bane a najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine, tvrdí, že takmer tritisíc z jej 20-tisíc baníkov bojuje. Z tisícky baníkov v tejto bani a jej blízkom partnerskom podniku, ktorí odišli bojovať, zahynulo 42.
Nie je pravda, že ženy v bani sú dnes úplnou novinkou. Avšak hoci niektoré ženy pracovali v baniach už pred vojnou, vláda im zakázala vykonávať prácu v podzemí, pretože túto prácu považovala za príliš fyzicky náročnú. Takúto filozofiu razil štát už za sovietskej éry. Po zrušení zákazu počas vojny pracuje v súčasnosti v podzemí baní DTEK približne 400 žien. Je to však len 2,5 percenta celkovej pracovnej sily v podzemí.
Podľa spoločnosti ženy pracujú len na pomocných podzemných prácach, ktoré si nevyžadujú náročnú fyzickú prácu. „Robíme všetko na rovnakej úrovni ako muži – pokiaľ nejde o niečo veľmi ťažké, čo nemôžeme zdvihnúť,“povedala pre Reuters 43-ročná Natália, ktorá pracuje aj ako technička pri kontrole vlakov. Aj jej život v minulosti vyzeral inak. Pracovala v obchode s elektronikou, až kým o túto prácu neprišla. Ukrajinské podniky totiž zatvorili svoje brány počas prvého šoku z invázie. Keď sa potom Natália rozhodla pracovať v bani, jej 19-ročný syn už rok pracoval v susednej bani.
Pracujúci na Slovensku
Vojna na Ukrajine ovplyvnila nielen ukrajinský, ale aj slovenský trh práce. Ukázalo sa, že nie je pravda, že ľudia utekajúci pred vojnou nebudú u nás robiť. Od minulého februára až do konca januára 2023 si na pracovnom portáli Profesia.sk vytvorilo životopis takmer 8 500 Ukrajincov a Ukrajiniek. Do tohto počtu boli započítané všetky CV, v ktorých uchádzači uviedli expertnú znalosť ukrajinského jazyka. Ide o úroveň C1 či C2.
Najväčšia časť ľudí mala vysokoškolské vzdelanie. Titul z univerzity bol uvádzaný takmer v polovici životopisov. Približne 64 percent ukrajinských životopisov si vytvorili ženy. Počet vznikajúcich životopisov ukrajinských uchádzačov a uchádzačiek o prácu od mája 2022 klesal. Výraznejšiu zmenu priniesol až január 2023. Za toto obdobie si na Profesia.sk vytvorilo CV až 768 ľudí z Ukrajiny.
O akú prácu sa uchádzali? Išlo hlavne o obchod, cestovný ruch, gastro či pomocné práce. Práve toto sú pracovné oblasti, o ktoré sa ľudia z Ukrajiny zaujímali najviac. „Spomedzi konkrétnych pozícií išlo najmä o predavačky, administratívnych a pomocných pracovníkov, skladníkov či čašníčky,“vraví hovorkyňa spoločnosti Profesia Ľubica Melcerová.
Snaha bola aj na strane dopytu po zamestnancoch. Ukrajinská vlajka navyše svietila pri vyše 36-tisíc ponukách. Zamestnávatelia totiž mohli od konca februára 2022 zvýrazňovať svoje pracovné ponuky ukrajinskou nálepkou. Ide o spôsob, ktorým firmy označujú voľné pozície, ktoré sú podľa nich vhodné pre uchádzačov a uchádzačky z Ukrajiny.
Do konca januára 2023 malo takúto značku 36 188 inzerátov. Zamestnávatelia za posledný rok označovali približne každú desiatu ponuku práce. Ponuky práce, pri ktorých svietila ukrajinská vlajka, boli najčastejšie v oblastiach IT, administratíva, výroba či ekonomika a financie.
V lete tohto roka sa trend už začal meniť a počet kandidátov a kandidátok s expertnou znalosťou ukrajinčiny alebo so štatútom dočasného útočiska, ktorí si hľadajú prácu prostredníctvom portálu Profesia.sk, sa postupne znižoval. Už v máji zaznamenal pracovný portál výraznejší pokles novopridaných CV od ľudí z Ukrajiny oproti predchádzajúcemu mesiacu.
V databáze životopisov na pracovnom portáli Profesia.sk pribudlo v máji 2022 približne 750 životopisov uchádzačov o zamestnanie so znalosťou ukrajinčiny na úrovni C1 alebo C2. Oproti aprílu tohto roka ich počet klesol o viac než 40 percent. Podobne klesol aj počet životopisov, v rámci ktorých uchádzači označili, že majú štatút dočasného útočiska.
Voľby počas vojny?
Napriek prebiehajúcemu konfliktu na území Ukrajiny sa život v krajine nezastavil. Skloňuje sa aj slovo voľby. Podľa BBC sa Ukrajina už niekoľko mesiacov zmieta v búrlivej diskusii o tom, či sa v krajine musia konať prezidentské voľby v marci budúceho roka, ako bolo pôvodne naplánované.
Všetky voľby vrátane prezidentských sú v krajine zakázané na základe súčasného vojnového stavu, ktorý bol zavedený po tom, ako Rusko vo februári 2022 začalo svoju rozsiahlu inváziu. „Mnohí na Ukrajine sú touto myšlienkou pobúrení a obávajú sa, že hlasovanie by mohlo odviesť pozornosť národa od boja o prežitie,“píše BBC.
Určité napätie sa zmiernilo po tom, ako prezident Volodymyr Zelenskyj v novembri povedal, že na voľby „nie je správny čas“. Čas však ukázal, že táto otázka nie je úplne uzavretá. Podnietila aj diskusie, aké sa na Ukrajine od začiatku vojenskej invázie neviedli.
Šéfka parlamentného podvýboru pre voľby Alina Zagorujková tvrdí, že Volodymyr Zelenskyj zostane legitímnym prezidentom aj po skončení svojho mandátu na jar budúceho roka. Prečo? V článku 108 ukrajinskej ústavy sa uvádza, že úradujúca hlava štátu vykonáva svoju funkciu až do nástupu novozvoleného prezidenta. Ak však vojna bude prebiehať dlhšie, v určitom momente „to môže byť problém a možno budeme musieť preskúmať možnosti uskutočnenia volieb aj v takýchto podmienkach“, povedala pre BBC Zagorujková.
Túto prácu som prijala, pretože sa začala vojna a nebola žiadna iná.
Krystyna, technička v bani