Pýtate sa a experti vám opäť radia
Je daňovník v súvislosti s uplatňovaním výdavkov percentom z príjmov podľa paragrafu šesť odsek 10 zákona povinný viesť účtovníctvo, respektíve evidenciu? Ako si môže fyzická osoba nastaviť elektronickú schránku na www.slovensko.sk, aby mu dokumenty boli doručované elektronicky? Na tieto, ale i na mnohé ďalšie otázky odpovedajú priamo experti Finančnej správy. 1. Výkon osobnej asistencie
Daňovník, fyzická osoba vykonávajúca počas celého zdaňovacieho obdobia činnosť na základe živnostenského oprávnenia, nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a dosiahol príjmy zo živnosti podľa paragrafu šesť odsek jeden písmeno b) zákona o dani z príjmov vo výške
13 500 eur. Okrem príjmov zo živnosti dosiahol aj príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta podľa paragrafu šesť odsek dva písmeno b) zákona o dani z príjmov vo výške 5 200 eur. Keďže výdavky percentom z príjmov je možné uplatniť z úhrnu príjmov podľa paragrafu šesť odsek jeden a dva zákona, daňovník sa rozhodol, že uplatní z úhrnu príjmov zo živnosti a z výkonu osobnej asistencie výdavky percentom z príjmov. Akú výšku výdavkov percentom z príjmov si môže daňovník uplatniť?
Z hľadiska možnosti uplatnenia výdavkov percentom z príjmov sa posudzuje maximálna suma týchto výdavkov z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa paragrafu šesť odsek jeden a dva zákona o dani z príjmov. To znamená, že daňovník môže v príslušnom zdaňovacom období uplatniť paušálne výdavky vo výške 11 220 eur.
2. Spotreba pohonných látok
Živnostník, ktorý si uplatňuje paušálne výdavky vo výške 60 percent z úhrnu príjmov, môže si ešte k týmto výdavkom uplatniť aj spotrebu pohonných látok vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 percent z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok, alebo táto spotreba je už zahrnutá v paušálnych výdavkoch?
Ak daňovník s príjmami zo živnosti podľa paragrafu šesť odsek jeden zákona o dani z príjmov uplatní výdavky percentom z príjmov, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky jeho výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov na verejné zdravotné a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním týchto príjmov, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Toto zaplatené poistné a príspevky si môže uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Z uvedeného vyplýva, že daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov, už nemôže uplatniť žiadne iné výdavky okrem zaplateného poistného na verejné zdravotné a sociálne poistenie.
3. Vedenie daňovej evidencie
Daňovník je fyzická osoba vykonávajúca činnosť na základe živnostenského oprávnenia a nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. V príslušnom zdaňovacom období daňovník dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 12 540 eur. Rozhodol sa, že neuplatní skutočné preukázateľne vynaložené výdavky, ale výdavky percentom z príjmov podľa paragrafu šesť odsek 10 zákona o dani z príjmov. Je daňovník v súvislosti s uplatňovaním výdavkov percentom z príjmov podľa paragrafu šesť odsek 10 zákona povinný viesť účtovníctvo, respektíve evidenciu?
Daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky, sa nepovažuje za účtovnú jednotku podľa zákona o účtovníctve a nie je povinný viesť účtovníctvo. Tento daňovník nie je povinný v lehote na podanie daňového priznania predkladať správcovi dane účtovné výkazy. Daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky, je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa paragrafu šesť odsek 11 písmeno a) a d) zákona o dani z príjmov.
4. Forma daňovej evidencie
Daňovník je fyzická osoba vykonávajúca činnosť na základe živnostenského oprávnenia a nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. V príslušnom zdaňovacom období dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 18 540 eur. Rozhodol sa, že neuplatní skutočné preukázateľne vynaložené výdavky, ale výdavky percentom z príjmov podľa paragrafu šesť odsek 10 zákona o dani z príjmov. Je predpísaná zákonná forma na vedenie evidencie, ktorú je povinný daňovník viesť v súvislosti s uplatňovaním výdavkov percentom z príjmov?
Zákon o dani z príjmov v ustanovení paragrafu šesť odsek 11 zákona o dani z príjmov stanovuje len obsah a náležitosti daňovej evidencie, ktoré je daňovník povinný viesť počas celého zdaňovacieho obdobia.
5. Uchovávanie daňovej evidencie
Daňovník je fyzická osoba vykonávajúca počas celého zdaňovacieho obdobia činnosť na základe živnostenského oprávnenia a nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Rozhodol sa, že neuplatní skutočné preukázateľne vynaložené výdavky, ale výdavky percentom z príjmov podľa paragrafu šesť odsek 10 zákona o dani z príjmov. V súvislosti s uplatňovaním týchto paušálnych výdavkov daňovník vedie evidenciu v rozsahu evidencie podľa paragrafu šesť odsek 11 písmeno a) a d) zákona o dani z príjmov. Dokedy je povinný túto evidenciu uchovávať?
Evidenciu pri uplatňovaní paušálnych výdavkov musí daňovník uchovávať do obdobia, kým zanikne právo vyrubiť daň.
6. Ústredný portál
Ako si môžem nastaviť elektronickú schránku na www.slovensko.sk, aby mi dokumenty boli doručované elektronicky? Nedávno som požiadala o potvrdenie elektronicky a potvrdenie mi prišlo poštou.
Pre prijímanie úradných dokumentov elektronickými prostriedkami do schránky na Ústredný portál verejnej správy je potrebná aktivácia doručovania do schránky. Proces aktivácie prebieha na stránke www.slovensko.sk. Po prihlásení je potrebné vybrať subjekt, za ktorý si chcete aktivovať, respektíve prezerať schránku s prijatými úradnými dokumentmi, a kliknutím na ikonu otvoríte schránku. Schránku aktivujete kliknutím na ikonu. Po aktivácii odporúčame nastaviť notifikácie o prijatých dokumentoch.
7. Neprevzatá pošta
Ešte 5. mája 2023 som dostala do schránky na www.slovensko.sk správu z Daňového úradu Košice, ktorú som do 15 dní neprevzala z dôvodu veľkej pracovnej vyťaženosti a tiež pre zlý zdravotný stav partnera. Aktuálne vôbec neviem, čo daná správa obsahuje, avšak potrebovala by som to zistiť. Ako by som sa k tejto neprečítanej správe mohla dostať znovu? Ako mám postupovať a je to ešte vôbec možné zrealizovať?
Elektronický úradný dokument sa považuje za doručený do schránky na Ústrednom portáli verejnej správy, keď adresát potvrdí notifikáciu o doručení. Následne sa sprístupní aj v espise daňového subjektu na portáli Finančnej správy, respektíve až po márnom uplynutí 15-dňovej úložnej lehoty. Prístup do spisu subjektu daňovníka má používateľ s právnym titulom konania, teda osobné konanie, štatutárny zástupca a zástupca s neobmedzeným prístupom k službám portálu Finančnej správy. Ak nemáte prístup k spisu subjektu, je potrebné mať splnomocnenie, ktoré vás oprávňuje na prístup k údajom spisu subjektu. Je vhodné požiadať o rozšírenie existujúcej autorizácie podaním takzvaného Všeobecného podania pre Finančnú správu, teda register, kde v texte podania uvediete svoju žiadosť a do prílohy priložíte štatutárom/subjektom podpísané splnomocnenie, kde bude uvedené, že splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na prístup do spisu subjektu, kde je možné prezeranie aj vytváranie výstupov. Podpis splnomocniteľa nie je potrebné úradne overiť.
8. Opätovné predĺženie lehoty
Daňovník dosiahol za rok 2022 príjmy zo zahraničia. V lehote do 31. marca 2023 podal oznámenie o predĺženie lehoty, v ktorom si predĺžil lehotu na podanie daňového priznania o tri kalendárne mesiace. V predĺženej lehote, teda do 30. júna, nezískal všetky potrebné potvrdenia od zahraničného zamestnávateľa a z tohto dôvodu by si chcel opätovne predĺžiť lehotu o ďalšie tri mesiace, to znamená do 30. septembra 2023, keďže dosiahol príjmy zo zdrojov v zahraničí. Je možné, aby si v predĺženej lehote na podanie daňového priznania znovu predĺžil túto lehotu?
Zákon o dani z príjmov stanovuje podmienku, aby podanie oznámenia bolo vykonané do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, to znamená oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania musí byť podané v zákonnej lehote, teda do troch mesiacov od uplynutia príslušného zdaňovacieho obdobia. Ďalšie oznámenie podané v lehote predĺženej podľa predchádzajúceho oznámenia správca dane nebude akceptovať. Ak by daňovník podal ďalšie oznámenie o predĺžení lehoty v riadnej lehote na podanie daňového priznania, čiže do 31. marca 2023, potom je toto nové oznámenie platné a správca dane nebude pôvodné oznámenie akceptovať. Daňovník, ktorý si predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2022 oznámením podaným v stanovenej lehote do 31. marca 2023, je oprávnený v tejto novej lehote podať opravné daňové priznanie. V tejto novej lehote je aj daň splatná, teda dovtedy ju je potrebné uhradiť.
9. Index daňovej spoľahlivosti
Dostali sme oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti, kde sme boli zaradení medzi nespoľahlivé daňové subjekty. Plníme si všetky daňové povinnosti, preto nesúhlasíme, že sme boli zaradení medzi nespoľahlivé subjekty. Na koho sa môžem obrátiť a čo môžem urobiť pre to, aby sme boli zaradení medzi spoľahlivé subjekty?
Proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti môže daňový subjekt podľa zákona o správe daní, teda podľa daňového poriadku, podať námietku do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Podaná námietka musí byť odôvodnená, daňový subjekt môže namietať, že správca dane nesprávne vyhodnotil plnenie povinnosti voči Finančnej správe na základe kritérií na určenie indexu daňovej spoľahlivosti. Podanie námietky má odkladný účinok.
Zmeškanie lehoty na podanie námietky nemožno odpustiť. Všetky informácie k indexu daňovej spoľahlivosti sú dostupné na webovej stránke Finančnej správy.
10. Závislá činnosť na Slovensku
V roku 2021 mi plynuli príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na Slovensku tri mesiace a tiež príjmy zo živnosti vykonávanej v Nemecku na základe nemeckého živnostenského oprávnenia. Keďže som dosiahol príjmy zo zdrojov v zahraničí, predĺžil som si lehotu na podanie daňového priznania za rok 2022 o šesť kalendárnych mesiacov do 30. septembra 2023. V podanom daňovom priznaní mi vyšiel preplatok na dani. Ak daňové priznanie podám skôr, v akej lehote mi správca dane vráti tento preplatok?
V prípade, že ste si vyčíslili v daňovom priznaní daňový preplatok na dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie, bude vám tento vrátený najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa zákona o dani z príjmov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak ste si predĺžili lehotu na podanie daňového priznania do 30. septembra 2023, preplatok na dani vám bude vrátený v lehote do 40 dní po uvedenom dátume. Na vrátenie preplatku nemá vplyv skutočnosť, že daňovník daňové priznanie podal pred uplynutím predĺženej lehoty na podanie daňového priznania.
11. Obchodný podiel
Spoločnosť A 13. júna 2022 predala obchodný podiel na spoločnosti s ručením obmedzeným B, ktorý predstavoval priamy podiel 50 percent na základnom imaní. Spoločnosť B v roku 2022 vznikla z dôvodu zmeny právnej formy družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným. Bude predaj obchodného podielu od dane oslobodený, ak pôvodný členský vklad v družstve spoločnosť A vlastnila od roku 2019?
Nie, pretože do lehoty podľa zákona o dani z príjmov nemožno započítať časové obdobie, v ktorom mal daňovník právnu formu družstvo.
12. Štvrťročný platiteľ
Naša spoločnosť je štvrťročný platiteľ dane z pridanej hodnoty. Dňa 10. júla 2023 sme dostali faktúru na dodanie tovaru v tuzemsku s dátumom zdaniteľného plnenia 23. marca 2023, z ktorej sme si neuplatnili odpočítanie dane. Kedy si môžeme najneskôr uplatniť odpočítanie dane z predmetnej faktúry? Je potrebné podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2023?
V uvedenom prípade nie je potrebné podať dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2023. Odpočítanie dane si môžete uplatniť najneskôr za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2023, čo vám umožňuje paragraf 51, odsek dva zákona o dani z pridanej hodnoty. Pri uplatnení odpočítania dane musia byť splnené aj ostatné podmienky uvedené v paragrafe 49 až v paragrafe 51 zákona o dani z pridanej hodnoty.
13. Nemecký penzión
Od nemeckého penziónu sme dostali faktúru za ubytovanie našich zamestnancov, ktorí boli v Nemecku na služobnej ceste. Faktúra je bez nemeckej dane z pridanej hodnoty. Sme povinní sa ako platiteľ dane samozdaniť?
Nie. Platiteľ dane z pridanej hodnoty nie je povinný platiť daň, teda samozdaniť sa, z prijatej služby ubytovania v Nemecku, pretože nie je splnená jedna z podmienok paragrafu 69, odsek dva zákona o dani z pridanej hodnoty, a to, že daná služba podľa paragrafu 16, odsek jeden zákona o dani z pridanej hodnoty nemá miesto dodania v tuzemsku, ale v Nemecku.
14. Daňový preplatok
V akej lehote bude vrátený daňový preplatok z podaného daňového priznania na dani z príjmov v prípade, ak daňové priznanie bolo podané oneskorene, teda po lehote na podanie daňového priznania? Lehota na podanie daňového priznania uplynula 31. marca 2023 a daňové priznanie na dani z príjmov bolo podané až
10. mája 2023. Daňový preplatok sa vráti v 40- alebo 30-dňovej lehote?
Lehota na vrátenie preplatku začala plynúť dňom nasledujúcim po dni podania priznania.
15. Finančný prenájom
Právnická osoba má dlhodobý majetok formou finančného prenájmu. Je platiteľ dane z pridanej hodnoty, vykonáva finančné služby, ktoré sú od nej oslobodené, preto nemá nárok na odpočet dane z tohto majetku. Je daň z pridanej hodnoty súčasťou obstarávacej ceny hmotného majetku?
Nie, nie je. Tu sa totiž uplatňuje paragraf 25 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u takéhoto daňovníka nie je daň z pridanej hodnoty.
16. Dlhodobý hmotný majetok
Právnická osoba obstarala dlhodobý hmotný majetok. Je platiteľ dane z pridanej hodnoty, vykonáva finančné služby, ktoré sú od nej oslobodené, preto nemá nárok na jej odpočet z tohto hmotného majetku. Je táto daň z pridanej hodnoty súčasťou obstarávacej ceny hmotného majetku?
Áno, v zmysle ustanovenia paragrafu 25 zákona o dani z príjmov súčasťou vstupnej ceny hmotného majetku je aj daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty a nemôže ju odpočítať. Dlhodobý hmotný majetok je položka súvahy. Podľa slovenskej právnej úpravy definovaná ako hmotný majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok, teda 365 dní.