Slovensko je významný spojovací bod západnej Európy
Slovensko je v kontexte európskej logistiky dôležitým spojovacím bodom medzi západnou Európou a krajinami strednej a východnej Európy, ako je Maďarsko, Rumunsko alebo Bulharsko. „Nie sme vo všetkom pozadu oproti Západu a mali by sme mať zdravé sebavedomie,“hovorí Jakub Trnka, generálny riaditeľ spoločnosti Raben Logistics Slovakia. V rámci prepravy tak zohráva významnú úlohu, ktorej sa Slováci historicky dokázali zhostiť na jednotku, či už ide o optimalizáciu vyťaženia vozidiel, plánovanie trás alebo balenie zásielok.
„Podľa môjho názoru je preto dôležité tieto pozitíva si pripomínať a byť zdravo sebavedomými vo vzťahu k ostatným, ako aj k sebe samým. A to sa zďaleka netýka len logistiky. Myslím, že Slováci aj Česi niekedy majú tendenciu podceňovať sa,“dodáva Trnka. Úlohou súčasnej logistiky je predovšetkým redukcia uhlíkovej stopy pri súčasnom zrýchľovaní a zefektívňovaní prepravy. S tým súvisí rad trendov a nových technológií, akými sú alternatívne pohony vozidiel alebo digitalizácia. V odbore logistiky sa toho teda deje pomerne veľa, pričom treba držať krok s technologickým vývojom a neustále sa rozvíjať.
Digitalizácia v preprave a infraštruktúra
„Digitalizácia je kľúčový faktor v rozvoji logistiky, používame ju na automatizovanú výmenu informácií so zákazníkmi, riadenie prevádzky, automatizáciu skladov a množstvo ďalších úloh. Ak sa digitálne riešenia implementujú správne, šetria námahu, čas a peniaze,“vysvetľuje Trnka. Príkladom môže byť nástroj myraben, ktorý slúži na riadenie procesu doručenia zásielok a skladovanie. Ide o nevyhnutnú investíciu, pri ktorej sa očakáva pomerne rýchla návratnosť. Ide však o pomerne nákladný proces, a to nielen z hľadiska finančných prostriedkov, ale aj času a predovšetkým kvalifikovanej pracovnej sily. Kľúčové je v tomto procese kvalitné projektové riadenie, ktoré redukuje náklady.
Infraštruktúra je v oboch krajinách oblasťou, v ktorej sme trochu zaspali. Dopravná situácia v Prahe a okolí je pomerne žalostná, čo potom vedie napríklad aj k nevraživosti vodičov osobných áut voči vodičom kamiónov. Je rozhodne potrebné na politickej úrovni sa venovať postupnému zlepšovaniu, vzorom môže byť napríklad Poľsko, ktoré v kvalite svojej infraštruktúry predbehlo aj Nemecko a ďalšie krajiny západnej Európy.
Nedostatok vodičov a uhlíková stopa
Nedostatok vodičov je naozaj problém, ktorý je dlhodobý. Riešením je postupné zlepšovanie imidžu tohto povolania v médiách a na sociálnych sieťach. V skutočnosti je to totiž pomerne zaujímavá a dobrodružná profesia, ktorá je aj dobre zaplatená. Bez vodičov a kamiónov na ceste sa zastaví celá ekonomika. „Všetci by sme na to mali myslieť, keď míňame akýkoľvek kamión či nákladiak na ceste.
Keby sme ho my bežní ľudia nepotrebovali, určite by na cestu nevyšiel. V každom prípade, lepšia prezentácia tejto profesie vo verejnom priestore je ďalšou úlohou, ktorú sme si ako Raben stanovili,“dodáva Trnka.
V rámci globálnej iniciatívy Based Targets má Raben Group stanovené jasné ciele – do roku 2030 znížiť uhlíkovú stopu na polovicu a do roku 2050 ju eliminovať úplne. „Riadime sa pritom plánom s jasnými a merateľnými krokmi. Dôraz kladieme na čo najefektívnejšie využitie našej prepravnej siete. Modelovým príkladom je nákladné auto Cityliner, ktoré má kapacitu 27 paletových miest pri zachovaní prejazdnosti mestskými aglomeráciami vďaka natáčavej zadnej náprave návesu. Vďaka implementácii takéhoto riešenia výrazne znižujeme počet potrebných vozidiel v distribúcii,“ukončuje Trnka.