Inflácia sa blíži...
Dokončenie zo strany 1
„Práve vývoj ekonomicky najsilnejšej krajiny by mal určovať aj vývoj inflácie, ktorá by cieľové úrovne dve percentá mohla štatisticky dosiahnuť už na začiatku budúceho roka,“tvrdí Tomáš Boháček, analytik 365.bank. Podotýka však, že netreba zabúdať na geopolitické riziká, kde by materializácia obáv mohla veľmi rýchlo klesajúcu infláciu opäť zvýšiť.
To, že so znižovaním sadzieb začne ECB najskôr v lete, predpokladá aj analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Poukazuje na to, že ECB vo svojej poslednej jesennej prognóze ukázala, že priemernú infláciu na úrovni 2,1 percenta predikuje až v roku 2025.
Najbližšia decembrová prognóza tak poskytne viac svetla, či sa medziročné poklesy z posledných mesiacov zásadne prejavia v zmenených očakávaniach ECB. „Treba povedať, že od predstaviteľov ECB zatiaľ zaznievajú hlasy, že od dosiahnutia cieľa dlhodobej udržateľnosti inflácie na úrovni dvoch percent sme ešte ďaleko, a možno tak čakať skôr opatrný postoj,“uviedol Kočiš.
Slovensko je od cieľa najďalej
Na poslednej priečke z eurozónového rebríčka však stále ostáva Slovensko. Medziročné tempo inflácie sa síce spomalilo na 6,9 percenta, medzimesačne sa však zdražovanie zvýšilo o 0,2 percentuálneho bodu. O rovnakú hodnotu vzrástla inflácia aj v susednom Rakúsku, ktoré je zároveň so Slovenskom jedinou krajinou, kde došlo k medzimesačnému zvýšeniu.
„Dôvodom tohto zvýšenia u nás sú stále ceny potravín v dôsledku nedávneho vývoja na svetových trhoch, ktoré sa ešte plne nereflektovali v konečných cenách pre výrobcov. Ceny v sektoroch z oblasti služieb a dopravy by mali rovnako rásť, naopak, energie a palivá by mali prispieť k poklesu,“skonštatoval Boháček. Tiež upozornil, že štruktúra výpočtov Eurostatu oproti národnej metodike sa líši a vyhodnocované sú tu typovo odlišné sledované sortimenty.
Na druhej strane inflačného rebríčka eurozóny sú krajiny, ktoré sa pod spomínanú hranicu dvoch percent už dostali. V novembri sú to štáty ako Taliansko, Lotyšsko, Holandsko, Fínsko a Belgicko, ktoré je dokonca už druhý týždeň v deflácii.
Infláciu potiahli na rekordné hodnoty najmä dosahy vojny na Ukrajine. Tá spôsobila skokové zdraženie energií. Okrem toho sa spojil efekt opakovaného sucha, ktoré zanechalo dôsledky na zvýšení cien potravín.
Dôvodom zvýšenia u nás sú stále ceny potravín.
Tomáš Boháček, analytik 365.bank
Ďalší rok zvýšenej inflácie
Podľa analytikov by však klesajúci trend spotrebiteľských cien mal pokračovať naďalej aj na Slovensku. Podľa predikcií 365.bank by sme mohli budúci rok dosiahnuť v európskej metodike inflácie približne päťpercentné tempo rastu cien. „Vzhľadom na oneskorenie reakcie domácej ekonomiky bude podľa nás dosiahnutie dvojpercentnej inflácie na Slovensku neskôr, a to až začiatkom roku 2025. Hlavným dôvodom ostáva naďalej štruktúra výdavkov spotrebiteľov, v ktorých sú percentuálne najviac zastúpené potraviny,“očakáva Boháček. Ich cena sa na svetových trhoch totiž udržiava stále pomerne vysoko a riziká sú viac na strane opätovného rastu, najmä opäť v dôsledku počasia a negatívnych klimatických prejavov. Nepriaznivejší scenár predpokladá Slovenská sporiteľňa, podľa ktorej medziročná inflácia na konci roka 2024 dosiahne 5,5 percenta. „Na horizonte dvoch rokov neočakávame na Slovensku infláciu na úrovni dvoch percent, najmä v dôsledku rastu cien energií, keďže štedrá regulácia cien energií pomohla prekonať cenový šok, ale vyššia inflácia tu aj preto bude dlhšie,“skonštatoval Kočiš.
Neisté vyhliadky pre Nemecko
S cieľom zmierniť vysokú infláciu sa ECB v lete 2022 rozhodla pre razantné zvyšovanie úrokových sadzieb. Odvtedy ich zvýšila desaťkrát za sebou, pričom kľúčovú úrokovú sadzbu posunula na 22-ročné maximum 4,5 percenta a depozitnú na rekordné štyri percentá. Tým sa snaží znížiť objem zdrojov v obehu. Menej peňazí by malo utlmiť dopyt a s ním aj ceny. Negatívom sú dosahy na ekonomiky. Napríklad Nemecko sa dostalo už do miernej recesie.
Až na ostatnom zasadnutí koncom októbra ponechala sadzby nezmenené. Upozornila síce, že bude sadzby na vysokej úrovni udržiavať tak dlho, ako to bude potrebné, trhy však už začali odhadovať, kedy by mohla pristúpiť k prvému zníženiu sadzieb, pričom odhady sa pohybujú medzi aprílom a júnom.
„Ešte nenastal čas na oslavy víťazstva,“povedala Lagardová na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli, „musíme aj naďalej pozorne sledovať rôzne sily vplývajúce na infláciu a dôsledne sa zameriavať na náš mandát udržiavania cenovej stability,“dodala.
ECB očakáva, že zmierňovanie inflačných tlakov bude pokračovať, v najbližších mesiacoch sa však tempo rastu spotrebiteľských cien môže mierne zrýchliť a strednodobé inflačné vyhliadky sú naďalej obklopené značnou neistotou.
Priblíženie k inflačnému cieľu
Súčasné vysoké úrokové sadzby, slabý rast a vývoj na trhu práce by mali podľa Lagardovej pomôcť tlačiť infláciu smerom k inflačnému cieľu na úrovni dvoch percent.