Ilúzia sebadôvery
Sebadôvera nie je najsilnejšia vlastnosť Slovákov. Nemali sme kráľov, na ktorých víťazné bitky v stredoveku by sme mohli byť právom hrdí. Národným hrdinom je zbojník a nasledovníci jeho tradície dobyli vrcholové priečky našej politiky. Národným jedlom sú halušky s bryndzou a so škvarenou slaninou, ktorých nutričná hodnota prevyšuje mnohonásobne tú výtvarnú. Ekonomicky sme sa po páde komunizmu pozviechali až s odstupom desaťročia, aj to sme si museli pretrpieť zmrazené peklo mečiarizmu, izolacionizmu a intelektuálne vyprahnutého nacionalizmu.
Náladu pod psa dokázali dobre znášať len generácie tých, ktorých pamäť siaha do čias komunizmu. No generácia narodená v rokoch slobody je odchovaná na vymoženostiach voľného trhu a surfuje na vlnách podôb ranej fázy kapitalizmu divokého východu, kde nič nie je nemožné. Aj preto ľahko prepadla počas pandémie skepse hraničiacej s depresiou. No nálady v ekonomike nie sú len o spotrebiteľoch.
Hoci sú aj v novembri v mínuse, miera negativizmu sa relatívne zlepšila. Dominantnú rolu zohráva priemysel, kde sú mínusové nálady na úrovni marca, no aprílové prehupnutie do kladných čísel vyzerá ako vyblednutá spomienka na snežienky poslednej jari. Nálady sa podľa prieskumu v ekonomike vyšplhali na sedemmesačné maximum, ale len v službách a v maloobchode sa držia nad nulou. Inflačné mole vyžrali dieru do kúpyschopnosti Slovákov. No bez darčekov od Ježiška by nebolo Vianoc, a tak sa radi a ľahko necháme opiť ilúziou štedrosti, ktorú v nás podporujú všadeprítomné reklamné zľavy v obchodoch. No napriek zlepšeniu máme od veselej nálady dlhodobého priemeru ešte ďaleko.