Najväčšia spaľovňa vznikne v Bratislave
Slovnaft má v rafinérii už od 70. rokov spaľovňu na ropné kaly. Starú prevádzku chcú nahradiť modernou spaľovňou za milióny.
Bratislava – Už od 70. rokov funguje v bratislavskej rafinérii Slovnaft spaľovňa odpadu. Spoločnosť ju využíva na spracovanie ropných kalov. Po 50 rokoch fungovania sa spoločnosť aktuálne pripravuje na novú prevádzku. K tradičnej výrobe palív a chémie chce pridať aj nové centrum na energetické zhodnotenie odpadov. Výška investície sa ráta v stovkách miliónov eur a svojou veľkosťou sa zaradí medzi najväčšie na Slovensku.
200 miliónov
„Centrum energetického zhodnotenia odpadov bude pozostávať z prevádzky na dotriedenie vytriedených zložiek odpadu a zariadenia na energetické zhodnocovanie nebezpečného a nie nebezpečného odpadu z komunálnej a priemyselnej sféry,“uvádza sa v zámere, ktorý rafinéria predložila úradom na posudzovanie.
Projektom chcú vyriešiť nepriaznivú situáciu so skládkovaním odpadov v Západoslovenskom kraji. Smeti budú dodávané po železnici či nákladnými autami.
Celková investícia dosahuje 200 miliónov eur. Na ilustráciu, projekt spaľovne komunálneho odpadu pri meste Šaľa, ktorú chce postaviť akciovka Ewia, dosahuje 120 miliónov eur.
Bratislavské centrum by malo ročne spracúvať 316 700 ton odpadov. Podľa zámeru bude doň v najväčších množstvách prúdiť zmesový komunálny odpad, ide o 214-tisíc ton za rok. Za nimi nasledujú kaly a kaly z priemyslu v objeme 25-tisíc ton za rok. Výhoda je podľa spoločnosti tá, že budú môcť likvidovať staré environmentálne záťaže.
Kapacity nového centra cirkulárnej ekonomiky by podľa informácií HN mohli využiť aj okolité automobilky. Priemyselný odpad by mohol prúdiť z Volkswagenu, trnavského Stellantisu, poprípade aj zo žilinskej automobilky Kia.
V hlavnom meste sa pritom už jedna spaľovňa nachádza. Prevádzkuje ju mestská firma OLO, ktorá vie v nej za rok spracovať vyše 163-tisíc ton smetí. Zároveň plánujú tieto objemy zvýšiť o ďalších 100-tisíc ton.
Slovnaft hovorí, že s OLO si nebudú konkurovať, keďže ich technológia bude vedieť spracúvať odpady, ktoré mestský podnik nevie zužitkovať. Príkladom sú rôzne kaly z čistiarní či priemyselný odpad z okolia hlavného mesta.
Ďalší dielik pre naše hlavné mesto
Teplo a elektrina, ktoré bude vznikať pri zhodnocovaní komunálnych či priemyselných odpadov, bude slúžiť pre rafinériu, čím palivári ušetria fosílne palivá.
Zároveň nie je vylúčené, že zostatkové teplo by mohla využiť aj Bratislava na vykurovanie, a tým doplniť OLO s využívaním odpadového tepla. Pre hlavné mesto by to mohol byť ďalší dielik, vďaka ktorému bude systém ústredného kúrenia znižovať podiel plynu.
Centrum okrem iného zamestná 40 nových ľudí. Začiatok prác je naplánovaný na rok 2025 a so štartom prevádzky sa počíta o ďalšie štyri roky. Otázne bude, či do termínov nezasiahnu lokálni či miestni aktivisti. Príkladom je spaľovňa pri Šali, proti ktorej už niekoľko rokov prebiehajú protesty.
Podľa rafinérie v prípade ich zámeru ide o jeden z prvých kameňov začiatku novej éry cirkulárnej ekonomiky, ktorú má celá skupina MOL v stratégii 2030+. Hovoria, že postupne môžu potom dopĺňať ďalšie jednotky ako waste to chemicals a waste to fuel, s cieľom znižovať uhlíkovú stopu nielen Slovnaftu, ale aj Slovenska.
O tom, že skupina MOL sa zaujíma o odpady, potvrdzuje aj nedávne kúpenie bioplynovej stanice Szarvas. Bioplynka má pritom jednu z najväčších kapacít na výrobu bioplynu v strednej a vo východnej Európe, nachádza sa aj v oblasti, kde sú sústredené prieskumné a ťažobné aktivity skupiny MOL.
Minulý rok bola pritom petrochemická skupina MOL vyhlásená za víťaza maďarského štátneho koncesného tendra na služby v oblasti nakladania s komunálnym odpadom.
Kto u nás plánuje spaľovne
Na Slovensku máme teraz v prevádzke len dve spaľovne komunálneho odpadu – bratislavské OLO a košický Kosit. Odpady vedia spáliť aj cementárne, ktoré ho však musia dovážať zo zahraničia. Okrem Slovnaftu plánujú spaľovne aj iní hráči. Celkovo sa na rezorte životného prostredia posudzuje až sedem projektov. Štyri zariadenia plánuje postaviť už spomínaná akciovka Ewia, za ktorou stojí investičná skupina WOOD & Company. Najbližšie k povoleniu úradmi má projekt pri meste Šaľa.
Otázne bude, či si spaľovne komunálneho odpadu nebudú v našich končinách konkurovať. Podľa štúdie Inštitútu environmentálnej politiky, ktorá analyzovala plány na výstavbu siedmich nových zariadení a zároveň brala do úvahy rozšírenie existujúcich dvoch prevádzok, povedú k celkovému zvýšeniu kapacít spracovania o 781-tisíc ton ročne. Podľa nich tak zariadenia nebudú mať na Slovensku dostatok odpadu a budú ho musieť dovážať zo zahraničia.