Pre čakanie hrozia veľké škody
Slovenské firmy aj prepravcovia pri exporte na Ukrajinu a späť evidujú už mesiace rapídne zhoršovanie situácie. Vínníkov je viacero.
Bratislava –Situácia na ukrajinsko-poľských hraniciach je už týždne kritická. Poľskí prepravcovia blokujú už od 6. novembra hraničné priechody. Dôvodom je nesúhlas s konkurenciou ukrajinských prepravcov, ktorých Európska komisia oslobodila od potreby prepravných povolení a iných pravidiel, ktoré ostatní dopravcovia v Únii dodržiavať musia.
Stalo sa tak po štarte vojny pre urýchlenie humanitárnej aj vojenskej pomoci. Rozhodnutie sa však podľa našich prepravcov prejavuje aj inými spôsobmi. Ukrajincami má byť prepravovaný podľa Únie autodopravcov Slovenska aj obchodný tovar, čo má extrémne oslabovať našu konkurencieschopnosť.
Poliaci preto vlastné priechody blokujú, ich slovenskí kolegovia sa na rovnaký krok už od piatka chystajú. Situácia na našich hraniciach je tak kritická. Nepriechodné hranice s Poľskom sa Ukrajinci majú pokúšať obchádzať cez Slovensko a Maďarsko. Už dva týždne preto vznikajú na hraniciach kolóny. Zaparkované sú tam stovky kamiónov, čo znamená kolóny dlhé aj do 20 kilometrov.
Časenku tak skoro nedostanú
Veľké problémy z nášho jediného priechodu pre nákladnú prepravu Vyšné Nemecké – Užhorod hlási aj tunajšia skupina Irbis Group. Jej vedenie, ktoré len prednedávnom potrebovalo poslať na export s materiálom mesačne na Ukrajinu 200 kamiónov, má narážať na kapacitné problémy colníkov na ukrajinskej aj slovenskej strane.
„Naši prepravcovia vždy pred colným konaním žiadajú o časenku. Termín získali vždy o tri až štyri dni. Aktuálne je to desať až 12 dní, čo nám spôsobuje naozaj veľké komplikácie,“potvrdil pre HN konateľ Irbis Group Dušan Šuna.
Problémové zneužívanie systému
Pôvodcom problémov má byť v tomto prípade ukrajinská strana. Tá podľa viceprezidenta Združenia cestných dopravcov Česmad Pavla Hudáka pred pár mesiacmi zaviedla nový registračný systém, ktorý začal okamžite robiť problémy európskym prepravcom a má byť aj jedným z dôvodov, prečo Poliaci pristúpili k protestom.
„Vozidlo po novom nie je možné zaregistrovať zo Slovenska. Na to, aby ste tak urobili, sa musíte nachádzať na Ukrajine,“uviedol pre HN Hudák.
Skostnatenosť tohto systému podľa neho spôsobuje extrémne naťahovanie čakacích lehôt, ktoré boli predtým na úrovni pár dní, dnes je to takmer dva týždne. Zvýšený tranzit podľa Hudáka vznikol aj pre rast počtu prepravcov na Ukrajine po vypuknutí vojny. Tieto spoločnosti spolu s pracovníkmi sa totiž dokázali vďaka výnimkám vyhnúť odchodu do armády.
Problémom však má byť najmä to, že preprava mala slúžiť bilaterálne. „Namiesto toho sa stáva, že ukrajinskí prepravcovia aj vďaka výnimke Európskej komisie často odídu z Ukrajiny prázdni, nakládku uskutočnia v Poľsku a tovar prepravia do Nemecka,“tvrdí Hudák, podľa ktorého je takéto konanie mimo výnimiek Komisie a nevyhovuje ani Ukrajine.
Veľké výhrady aj voči našim colníkom
Problém však podľa Irbis Group nie je len na ukrajinskej strane. Prieťahy majú spôsobovať aj naši colníci. V minulosti vraj totiž rovnaká trasa, akú realizujú pri exporte aj dnes, trvala jeden deň. Dnes sú to tri až štyri dni. Kamionisti tak len čakaním na prechod strávia často aj viac ako polovicu mesiaca.
Situáciu údajne komplikuje tiež vybavenosť našich colníkov. Ukrajinci majú mať napríklad k dispozícii na kontrolu vozidiel dva skenery, Slováci jeden. Líšiť sa má aj čas kontroly. „Ukrajinskí colníci vedia skenerom skontrolovať jeden kamión za päť minút, slovenskí colníci za 20 až 40 minút,“konštatuje Šuna.
Príliš dobrú bilanciu nemáme vraj ani v porovnaní napríklad s maďarskými priechodmi na Ukrajinu, ktoré majú byť schopné obslúžiť trojnásobok vozidiel.
Čakacie lehoty spôsobujú obrovské straty
Irbis Group od nás roky vozí druhotné suroviny – najmä papier, na recykláciu do ukrajinských fabrík v okolí Kyjeva. Späť zas dovážajú rôzne tovary, napríklad stavebný materiál. Zatiaľ čo v minulosti nemali problém vypraviť mesačne 200 kamiónov, aktuálne toto číslo padlo na 30 až 40 kamiónov mesačne.
Paradoxom pritom je, že konanie na slovenskej strane trvá pár desiatok minút. Aktuálne zdržania avizuje aj oficiálna stránka Finančnej správy, podľa ktorej sa na priechode Vyšné Nemecké prepravcovia zdržia tri a pol hodiny. To pripúšťa aj šéf Irbis Group, no podľa neho nie je problémom konanie, ale fakt, že termín na časenke pri odchode z Ukrajiny je v poslednom období viac ako desať dní.
Zdržania mali byť následne problémom, pre ktorý množstvo prepravcov začalo zákazky na Ukrajinu a späť odmietať. Tí, ktorí cez našu hranicu do Kyjeva jazdiť chcú, zas násobne zvýšili svoje ceny. „Ešte donedávna nás stála jedna preprava 950 eur, teraz je to tritisíc,“konštatuje Šuna s tým, že takéto skokové zvýšenie cien prepravy extrémne tlačí na marže spoločnosti.
To však nie je jediný dosah. Okrem rastu nákladov na export a poklesu realizovaných zákaziek spoločnosť musí znášať aj sankcie zo strany svojich zákazníkov, ktorí nedostávajú zmluvne dohodnuté množstvá. Výšku pokút spoločnosť aktuálne konkretizovať nechce, no mesačne má ísť o desiatky tisíc eur.
Štát by mohol aspoň nevytvárať problémy
Kombinácia faktorov, ktorá je spôsobená problémami na našich hraniciach, má podľa vedenia spoločnosti spôsobovať rázne znižovanie konkurencieschopnosti firmy, vďaka čomu ich od zákaziek môže odstaviť pre lepšie služby štátu ich konkurencia z Bulharska či Rumunska.
„Zisk dosahujeme v zahraničí a dane a odvody platíme na Slovensku, kde aj zamestnávame ľudí. Štát by mal takéto firmy, keď už nie podporovať a chrániť, aspoň im nevytvárať problémy, aby mohli normálne fungovať,“tvrdí Šuna, ktorého spoločnosť len v minulom roku vykázala obrat presahujúci 17 miliónov eur a zisk viac ako 1,2 milióna. Spoločnosť tak len na dani z príjmu zaplatila takmer 340-tisíc.
HN sa pýtali Colnej správy na dôvody, prečo čakacie lehoty na sprocesovanie prepravcov a ich vstup na Ukrajinu či Slovensko násobne vzrástol. Odpoveď však bola všeobecná. „Slovenské colné orgány vybavujú dopravné prostriedky na vstupe do Slovenskej republiky aj na výstupe v takom poradí, v akom vstúpia do colného priestoru hraničného priechodu, a podľa priorít vo vzťahu k preprave rýchloskaziteľného tovaru, živých zvierat, nebezpečných vecí a humanitárnej pomoci,“uviedla hovorkyňa Colného úradu Michalovce Jana Nimrichterová.
12 dní – aj toľko sa v týchto dňoch čaká na východnej hranici.