A je to tu

December. Posledný mesiac v roku. Dnešným dňom sa začína odrátavanie. Nielen do oných údajne najkrajších sviatkov roka. Uplynulý víkend som sa dopustila chyby. Zavítala som do nákupného centra. Potrebovala som len zopár drobností z potravín a tiež je v ňom pošta, na ktorej ma čakal doporučený list. Týmto pozdravujem nemenovanú štátnu inštitúciu, ktorá mi napriek prosbe a nahláseniu novej korešpondenčnej adresy stále posiela zásielky na adresu starú. Takže nedalo sa tomu vyhnúť. Moja predstava, že v sobotu na obed by mohla byť menej obľahnutá národom, sa ukázala ako značne naivná. Čakaním som strávila dobrých dvadsať minút. Ale v poriadku, vedela som, že sa to môže stať. Opäť znova ma však zaskočilo, koľko ľudí sa motalo všade naokolo. Chápem a beriem, že mnohí cez týždeň nestíhajú, a tak sa snažia v sobotu dohnať nákupy. Ale drvivá väčšina tých ľudí ani zďaleka nevyzerala, že by do útrob obrieho „shoping mallu“zašla s nákupným zoznamom v ruke, aby za maximálne polhodinku vybavila, čo potrebuje. Ľudia sa prechádzali, s kávičkou v ruke či len tak, korzovanie v „nákupákoch“sa očividne Slovákom stále neprejedlo. Pritom vonku v tom čase svietilo slnko, a hoci trochu pofukovalo, počasie priam volalo, aby sme si užili tých niekoľko pekných chvíľ pri dennom svetle, ktorých bude s pribúdajúcimi dňami čoraz menej.

Po príchode domov som svojmu mužovi slávnostne prisahala, že to bolo prvýkrát a naposledy, čo som tento rok pred Vianocami takéto niečo podstúpila. Predierať sa davom ľudí ma baví čím ďalej, tým menej. Nuž áno, možno trochu moralizujem. A nikomu neberiem jeho predstavu o trávení voľného času. Len by som chcela na nás všetkých apelovať (áno, vrátane mňa), že by sme sa mohli zamyslieť nad tým, čo naozaj nevyhnutne na tie sviatky potrebujeme. Ja len sviatočnú večeru a svojich blízkych naokolo. Naozaj nič viac. Dokonca by som sa pokojne zaobišla aj bez stromčeka či výzdoby. Stačilo by len niekoľko sviečok na stole. A čo najviac zaplnené miesta okolo neho.

Prajem vám príjemné čítanie. ■