Chceli kandidovať. Nakoniec z ich boja o palác nie je nič
HN sa pozreli na mená, ktoré ohlásili kandidatúru, ale napokon do volieb neprehovoria. O kreslo hlavu štátu napokon bude v kampani súperiť desiatka záujemcov.
Bratislava – Na boji o prezidentské kreslo sa zúčastní 10 kandidátov. Ide o pestrú paletu osobností z rôznych politických pólov. Mohla byť však ešte pestrejšia, záujem pred uzavretím kandidátnej listiny totiž prejavilo viacero mien, ktoré sa nakoniec na súťaži nezúčastnia. Nájdeme medzi nimi zabávača, aktivistky, ale aj europoslanca.
Títo neúspešní kandidáti sa uchádzali buď o poslaneckú podporu, alebo zbierali podpisy v uliciach. Túto základnú podmienku však včas nenaplnili.
Podľa odborníka stojí za ich neúspechom slabá aktivita, ale aj nezáujem bežných občanov o politiku. I keď niektorí z nich sa okolo politiky pohybujú už dlhšie, rolu zohralo aj to, že zväčša nejde o známe mená.
Kontroverzný sudca
Jedným z možných kandidátov bol aj politik a bývalý sudca Miroslav Radačovský. Ten sa do povedomia verejnosti dostal v roku 2018, keď rozhodoval súdny spor o pozemky Andreja Kisku. V tomto prípade v neprospech bývalého prezidenta.
V tom čase sa preslávil výrokom, v ktorom poslal Kisku bývať do Izraela alebo USA. Neskôr jeho politická kariéra nabrala spád, keď sa dostal do europarlamentu na kandidátke ĽSNS, z ktorej krátko nato vystúpil. V súčasnosti vedie mimoparlamentný subjekt Patriot, pričom stále pôsobí v Bruseli ako europoslanec.
Tam nedávno opäť upútal pozornosť svojimi slovami. V pléne Európskeho parlamentu totiž pohrozil západnej Európe, že z nej Slovania „urobia trávnik“. Za tento výrok sa neskôr ospravedlnil.
V nedávnom rozhovore pre HN ešte avizoval, že zbiera poslanecké podpisy, aby sa mohol uchádzať o prezidentské kreslo. Vtedy hovoril o tom, že ich už má prisľúbené. Medzi kandidátmi ho však volič nenájde.
„Poslanecký klub SNS rozhodol, že by nebolo vhodné, aby som sa uchádzal o hlasy občanov v prezidentských voľbách z dôvodu, že klub má vlastného kandidáta, ktorého bude podporovať, a preto mi podpisy v počte desať, s ktorými som rátal, nedal,“vysvetlil nedávno príčinu neúspechu.
V SNS hľadal podporu práve preto, lebo vo farbách národniarov sa uchádzal aj o poslanecký post a súčasne sa cíti ako súčasť klubu. V rozhovore však priznal, že podporu z SNS už nemal pár týždňov a hľadal tak podpisy v iných kluboch.
„Z toho dôvodu som sa rozhodol, že doposiaľ zozbierané a deklarované podpisy od poslancov z iných poslaneckých klubov nevyužijem na možnosť kandidovať v prezidentských voľbách, pretože vo vzťahu k poslaneckému klubu SNS a ich kandidátovi by to bolo politicky nekorektné,“dodal Radačovský na sociálnej sieti. O podpisy zákonodarcov sa uchádzal aj Martin Daňo, kontroverzný youtuber, ktorý sa v minulosti preslávil viacerými verejnými výstupmi či spoluprácou s Marianom Kočnerom. O podpisy sa uchádzal priamo v parlamente a reakcie poslancov si nahrával na video. Oslovení politici ho však odmietli.
Podobnú taktiku zvolil aj v roku 2019, keď sa mu potrebný počet 15 podpisov podarilo vyzbierať.
V prvom kole však získal len 0,5 percenta hlasov, čo bolo približne 11-tisíc voličov.
Weiss sa stiahol
O takúto podporu sa uchádzal i bývalý politik Peter Weiss. Zameriaval sa hlavne na ľavicovú časť spektra, ktorá však podporuje Petra Pellegriniho. Zostal tak bez nej. To, že do boja neprehovorí, sa teda vedelo už dlhšie. Od úmyslu kandidovať upustil aj ústavný právnik Ján Drgonec.
Iný prístup zvolil zabávač Peter Kuťka, ktorý sa prezentoval ako muž z ľudu. „Netajím sa tým, že mám rád alkohol. Väčšinu života som obľuboval ľahké ženy, ale teraz hľadám pravú lásku a asi som ju aj našiel. Mám za sebou zápas v MMA, ktorý som vyhral v prvom kole,“uvádza sa na stránke jeho kampane. Zároveň tam svieti číslo 10 150, ktoré informuje o tom, koľko podpisov Kuťka vyzbieral.
Svoju kampaň viedol hlavne cez sociálne siete. Na Instagrame má pritom viac ako 52-tisíc sledujúcich.
Uspieť sa nepodarí ani dvom možným prezidentským kandidátkam. Jednou z nich bola učiteľka a aktivistka Marta Čurajová. Koľko podpisov vyzbierala, nezverejnila. Kandidatúru v novembri pred Prezidentským palácom ohlásila aj zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov Beáta Janočková. Tá pôsobila aj v strane Socialisti.sk Eduarda Chmelára. Podobne ako Čurajová, ani ona pravdepodobne neoslovila dosť ľudí.
Nízky záujem verejnosti
Čo hľadať za neúspešným počínaním spomínaných mien, približuje analytik agentúry Median SK Michal Mislovič. „Za skutočnosťou, že sa niektorým osobnostiam zvažujúcim kandidatúru na post prezidenta nepodarilo vyzbierať dostatočný počet podpisov, môžeme hľadať pomerne nízky záujem obyvateľov o veci verejné, nízku úroveň znalosti potenciálnych kandidátov, ale, samozrejme, aj ďalšie faktory ako organizácia zberu podpisov,“konštatuje. Dodáva, že úspešnosť zberu podpisov závisí aj od jeho organizovania. V prípade malých alebo neznámych kandidátov je ťažké osloviť ľudí a vyžaduje si to ohromnú aktivitu.
Mislovič aj presne vyčíslil, aký je záujem o politiku medzi obyvateľmi. „Dáta z prieskumov nám ukazujú, že len 38 percent dospelej populácie je členom nejakej záujmovej organizácie, pričom v prevažnej väčšine sú obyvatelia členmi športových klubov a len približne tri percentá sú členmi politických strán,“uviedol.
Podobné zistenia pritom platia aj v prípade tém, o ktoré sa obyvatelia v médiách zaujímajú. „O politiku ako tému v médiách sa zaujíma len 29 percent obyvateľov, pričom pred ňou sa nachádzajú témy, ako sú krížovky, varenie alebo hudba,“dodáva.
Ponuka kandidátov o post prezidenta teda značne prevyšuje dopyt.