Fico zvýšil vláde zárobky a politici si ticho vydýchli

Ministri mali nižšie platy ako poslanci.

Odroku 2001 sa žiadna vláda neopovážila zásadne si zvýšiť platy. Štvrtý kabinet Roberta Fica vládnym uznesením navŕšil mesačné paušálne náhrady premiéra a okolitých ministrov zhruba o päťtisíc eur. Uznesením preto, že ide o paušálne náhrady a nie mzdu. Tá by musela ísť do parlamentu a o cirkus by tam bolo postarané.

Na celej veci sú zaujímavé a zároveň aj výpovedné nasledujúce dve skutočnosti. Po prvé. Starý dobrý Fico by ako predseda vlády v minulosti nikdy nič takéto ani len náhodou nepripustil. A keby si to bol dovolil nejaký jeho konkurent vo chvíli, keď by sa on nachádzal v opozícii, roztrhal by ho sériou tlačoviek a mítingov v zuboch. Lenže dnes je z neho „Revenant“, ktorý prežil (skutočné, nie filmové) zmŕtvychvstanie. Vo voľbách si overil, že konkurentov prevyšuje schopnosťami a talentom, ale aj odhodlaním. Vyhral ich nielen v trvalom konflikte so silovými zložkami, ale aj napriek odporu väčšiny slovenských médií. To ho nepochybne zmenilo a je to vlastne v konečnom dôsledku aj pochopiteľné.

Po druhé. „Skokové“zvýšenie príjmov členov vlády môže vyvolať (aj vyvolá) rozhorčený krik v opozičných laviciach a možno prekvapí aj časť verejnosti. V skutočnosti ide o búrku v pohári vody. Avizované zvýšenie príjmov členov vlády znamená pre rozpočet holé nič. Hodnota je iba v symbolike a bulvárnom zjednodušení: „papaláši sa zase idú nabaliť“.

A o tom to je. Autor je už pamätníkom a dobre si spomína, že platy politikov vždy dráždili pospolitý ľud. Pravdou pritom je, že boli v porovnaní s inými krajinami vždy smiešne nízke. A keď si pred časom vláda v populistickom ošiali platy ešte aj zmrazila, dostali sme sa na dnešnú úroveň, keď minister, ktorý spravuje rozpočet v miliardových cifrách, zarába v čistom menej ako štyritisíc eur. A keď služobne cestuje po Slovensku (isteže v limuzíne a so šoférom), musí si platiť ubytovanie aj stravu.

Nie, nie je to o tom, že by politici vo všeobecnosti podávali nejaké hviezdne výkony a neomylne viedli krajinu do blahobytu a prosperity. Členovia vlády však riadia rezorty, ktoré sú chrbtovou kosťou fungovania krajiny. Rozhodujú o stámiliónoch a miliardách. O veciach, ktoré menia krajinu a životy jej obyvateľov. Do Bardejova, alebo kamkoľvek inde v rámci Slovenska, ich síce dovezie nablýskaná stotisícová limuzína so šoférom, ale hotel a rezeň v miestnej reštaurácii si majú kupovať za vlastné. Celé zle.

V štruktúrach je pritom veľa ľudí, ktorých do pozícií vyšle vláda. Ich príjmy často násobne prevyšujú platy jej členov. Isteže, aj títo ľudia majú svoju zodpovednosť, ale tá sa so zodpovednosťou ich rezortných ministrov nemôže rovnať.

Stačí si predstaviť, že máte moc niekoho vymenovať a on potom zarába trikrát viac ako vy. Keď zlyhá, zodpovední ste vy. Taká firma vo svete neexistuje, verte.

A potom je tu ešte korelácia s platmi poslancov. Byť ministrom, ktorý denne chodí do práce na ôsmu a má do týždňa v priemere tak päťdesiat porád a pracovných stretnutí, budem sa pýtať, prečo mám zarábať menej ako poslanec, ktorý sa teoreticky (česť výnimkám) môže flákať aj celé štyri roky.

Rozhodnutie vlády (rozumej premiéra) je napriek tomu nečakané a prekvapivo odvážne. Netreba sa však báť priznať si, že celá politická trieda, ktorá žije v nádeji, že raz bude vo vláde, si vydýchla. Takúto odvahu by sotvakto našiel a Robert Fico to do budúcnosti vyriešil za všetkých.

Platy politikov vždy dráždili pospolitý ľud. V porovnaní s inými krajinami boli smiešne nízke.