Čo je transferové oceňovanie a kto a kedy ho má používať
Ide o proces stanovovania cien transakcií medzi závislými osobami. Riadi sa zákonom o dani z príjmov, ktorý stanovuje jeho podmienky. Cieľom je zamedziť špekulatívnym optimalizáciám.
transferové oceňovanie je nástroj, ktorým štát bojuje proti nezákonnému znižovaniu daní medzi spriaznenými osobami. „Spriaznené alebo inak povedané závislé osoby sú v zmysle zákona o dani z príjmov definované ako blízke osoby, ekonomicky, personálne alebo iným spôsobom prepojené osoby a subjekty, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku (materské, dcérske spoločnosti),“vysvetľuje Alena Marečková z ekonomického oddelenia Partners Group SK.
Spriaznené osoby sú podľa nej povinné medzi sebou obchodovať za takých podmienok, za akých by obchodovali s inými osobami. S týmto cieľom sú povinné vypracovať transferovú dokumentáciu, v ktorej opisujú svoje kontrolované transakcie a spôsob, akým si za ne stanovili ceny.
„Cieľom transferovej dokumentácie je preukázať, že ceny sú trhové – založené na princípe nezávislého vzťahu a neboli vytvárané s úmyslom daňovej optimalizácie,“dodáva v tejto súvislosti Marečková.
Legislatíva
Zákon určuje viaceré metódy transferového oceňovania. Vo všeobecnosti je možné rozdeliť ich na dve skupiny. „Jedna vychádza z porovnávania cien a druhá z porovnávania zisku. Každá spoločnosť si môže metódu vybrať. Napríklad, ak si dve závislé spoločnosti poskytujú veľmi špecifickú službu, ktorej cenu nie je možné na trhu porovnať, môžu použiť jednu z metód založených na porovnávaní zisku,“upozorňuje Alena Marečková.
Konkrétne metódy
Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú v ustanoveniach zákona o dani z príjmov definované ako:
1. metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami; ak je medzi nimi rozdiel, cena dohodnutá medzi závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných právnych vzťahoch alebo iných obdobných vzťahoch za porovnateľných podmienok;
2. metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného závislou osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z tej, za ktorú táto závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku hrubej ziskovej marže porovnateľných nezávislých predajcov;
3. metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi závislými osobami, zvýšených o cenovú hrubú ziskovú prirážku uplatňovanú tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu hrubej ziskovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.
Cieľom dokumentácie je preukázať, že ceny sú založené na princípe nezávislého vzťahu a neboli vytvárané s úmyslom daňovej optimalizácie.
alena marečková, Partners Group sk
Porovnávanie zisku
Metódy, ktoré zasa vychádzajú z porovnávania zisku, sú nasledovné:
1. metóda, ktorá vychádza z delenia zisku dosiahnutého závislými osobami, aké by uplatnili nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu;
2. metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku čistej ziskovej prirážky alebo marže z právneho alebo obdobného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva s čistou ziskovou prirážkou alebo maržou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.