Štát sľubuje veľký zlom investícií
Posudzovanie vplyvov na životné prostredie trvalo doteraz v niektorých prípadoch aj desať rokov. Po novom to má byť šesť mesiacov.
Bratislava – Chemička Duslo Šaľa čaká na zelenú zo strany životného prostredia už takmer rok a pol. Ide o povolenie na ich veternú a solárnu elektráreň. Šéf spoločnosti Petr Bláha za to tvrdo kritizoval ešte bývalého šéfa envirorezortu Jána Budaja s tým, že sa márne dožadovali čo i len odpovede či vysvetlenia. Viackrát zároveň poukazoval na model v Španielsku. Ten hovorí, že ak sa úrady neozvú do dvoch mesiacov, tak sa investícia do solárnych parkov s výkonom do 150 megawattov a veterných fariem do 75 megawattov považuje automaticky za schválenú. K takémuto systému vyzýval nielen náš priemysel, ale aj developeri či energetici.
V hre je 80 bodov
Zlepšenie sľubuje v skrátenom legislatívnom procese súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba. Ten do pripomienkovacieho konania poslal obsiahlu novelu, ktorá zmení podobu pripomienkovania. A to konkrétne vo vyše 80 bodoch.
V praxi sa zjednoduší postup konania, ktorý stanovuje, či investícia má potenciál spôsobiť významný nepriaznivý dosah na okolie. „A teda či má byť predmetom posudzovania,“opisuje rezort. Keď sa určí, že napríklad nová bytovka môže mať vplyv na životné prostredie, investícia štandardne prechádza takzvaným veľkým posudzovaním. Prelomom je stanovený celkový čas konania, ktorý by po novom nemal presiahnuť šesť mesiacov.
Šesť mesiacov a dosť
„Zrýchlenie na maximálne šesť mesiacov, ak to bude technicky realizovateľné, je veľmi pozitívnym krokom,“myslí si Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy. Novinku by privítali aj developeri. Skupina Alto Real Estate opisuje, že keď sa termíny výstavby predlžujú, má to značné ekonomické dôsledky počítané často aj v miliónoch eur. „Je dôležité uvedomiť si, že tieto dodatočné náklady sa vždy prejavia aj v konečných predajných cenách, čo následne zasahuje širokú verejnosť,“upozornil Rastislav Valovič, šéf Alto Real Estate.
Návrh pomôže aj výstavbe autostrád.
Bratislava – Pokiaľ si spravíte pomyselné kolečko a oslovíte viaceré slovenské firmy či developerov, zhodne vám povedia jedno. Kameňom úrazu na Slovensku je posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Za touto dlhou frázou sa skrýva proces, pri ktorom štát hodnotí dosahy diaľnic, veterných elektrární či spaľovní na prírodu. Aktivisti to na jednej strane chvália, no biznis varuje, že s agendou sa to preháňa. Zámery stoja aj roky a Slovensko oproti okolitým krajinám ekonomicky zaostáva.
Dotknuté strany už dlhodobo upozorňujú vlády, že procesy sa neúmerne naťahujú a časové rámce sa nedodržiavajú. Okrem iného im škrt cez rozpočet spôsobujú aj rôzne združenia, príkladom je známy aktivista Marcel Slávik, na ktorého neúspešne vymýšľal v minulosti bič napríklad aj Richard Sulík.
Do boja s top problémom sa najnovšie pustil aj šéf envirorezortu Tomáš Taraba. Ten do pripomienkovacieho konania poslal obsiahlu novelu, ktorá zmení podobu posudzovania vplyvov na životné prostredie. A teoreticky by pomohla zrýchliť výstavbu kľúčových investícií.
Skrátený režim a desiatky bodov
„Projekty sú posudzované podľa 20 rokov starého zákona. Niektoré zákonné lehoty sú takmer nesplniteľne krátke, iné zase príliš dlhé,“hovoril Taraba v závere minulého roka s tým, že úprava sa na pripomienky dostane v úvode tohto roka. Teraz rezort životného prostredia ukázal, ako si predstavuje posudzovanie po novom. Pripomienkovanie bude prebiehať v skrátenom režime. Dôvodom je argument, že reagujú na prijaté stavebné predpisy. V predkladacej správe zákona sa uvádza, že prijatím sa zjednoduší a zrýchli proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ďalej opisujú, že cieľom je odstránenie goldplaitingu – uplatňovania prísnych kritérií nad rámec smernice Únie.
V praxi sa zjednodušuje postup zisťovacieho konania, ktorý stanovuje, či investícia má potenciál spôsobiť významný nepriaznivý vplyv na okolie. „A teda či má byť predmetom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie,“opisuje tlačový odbor. Keď sa určí, že napríklad nová bytovka môže mať dosah na životné prostredie, investícia štandardne prechádza takzvaným veľkým posudzovaním.
Taraba poprel španielske ticho
Aby sa proces urýchlil, zmeny sa dotknú aj veľkého hodnotenia. „Pre veľké projekty by sa mal oproti súčasnosti skrátiť prostredníctvom zjednodušenia krokov pred samotným posudzovaním a zásadným zvýšením požiadaviek na nezávislosť a odbornosť špecialistov,“opisuje tlačové oddelenie envirorezortu.
Výraznou úpravou je časový rámec posudzovania vplyvov.
V správe sa uvádza, že celkový čas posudzovacieho konania nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Napríklad chemička Duslo Šaľa čaká na zelenú zo strany životného prostredia už takmer rok a pol. Ide o ich veternú a solárnu elektráreň.
Šéf chemičky Petr Bláha pritom viackrát poukazoval na model v Španielsku. Ten hovorí, že ak sa úrady neozvú do dvoch mesiacov späť, tak sa investícia do solárnych parkov s výkonom do 150 megawattov a veterných fariem s výkonom do 75 megawattov považuje automaticky za schválenú.
„Novela sa neinšpirovala španielskym tichom,“priznáva Tarabov rezort. Podľa ich slov žiadne navrhované investície nezískajú automaticky povolenie. „Ako je to napríklad pri fotovoltických projektoch alebo veterných farmách v Španielsku,“doplnili s tým, že ich zámerom nie je vytvárať ticho.
V súčasnosti sa posudzujú desiatky veterných a solárnych elektrární či priemyselných hál. Na projekty, ktoré sa už hodnotia, poprípade sa začnú hodnotiť ešte pred platnosťou zákona, sa bude pozerať ešte po starom.
Prv než bola novela predstavená verejnosti, rezort jej východiská ukázal Klubu 500, za ktorým stojí šéf Železiarní Podbrezová Vladimír Soták. „Ide o významné zrýchlenie a zefektívnenie samotného procesu, ktorý má podporu členov Klubu 500. Tieto princípy a východiská majú predpoklad byť významným stimulom pre ekonomiku Slovenska a jej rast,“opisuje pre HN Tibor Gregor, výkonný riaditeľ organizácie s tým, že v Nemecku dokázali urobiť zákon o strategických investíciach v priebehu energokrízy. „Niektoré projekty dokážu dať posudzovanie v priebehu týždňov či mesiaca,“podotkol.
S jeho slovami súhlasí aj Andrej Lasz, generálny sekretár APZD. „Zrýchlenie na maximálne šesť mesiacov, pokiaľ to bude technicky realizovateľné, je veľmi pozitívnym krokom,“myslí si.
Bývalý štátny tajomník na envirorezorte Michal Kiča si na druhej strane myslí, že investície budú naďalej presahovať šesťmesačný rámec. Napríklad, keď bude nekompetentne pripravený zámer. „Alebo sa zistí, že v prostredí je nevhodné geologické podložie,“dodal. Aj preto má k novele viacero výhrad. Hovorí, že legislatíva je podvozok na výrazné okresanie verejnosti.