Vodári pykajú za nevýhodné zmluvy
HN upozornili na 400-tisícovú pokutu pre Bratislavskú vodárenskú od Úradu pre verejné obstarávanie. Nie je jediná.
Bratislava – Voda zostane mestám a obciam, rozhodla ešte na prelome milénia prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Spoločnosti sa síce nesprivatizovali, no boli podfinancované, a tak samosprávy pre ne aj tak hľadali partnerov. Taký bol aj prípad Bratislavskej vodárenskej. Písal sa ešte rok 2007, keď si gigant založil dcérsku firmu Infra Services. A tá za svoju históriu viackrát menila akcionárov. V rokoch 2011 a 2012 bola menšinovým vlastníkom eseročka Hass. Následne kúpila balík akcií firma Hedin. Správcovia Hedinu boli v tom čase advokáti z kancelárie Ďurček & Bugala. Viaceré médiá zas upozornili, že za Hedinom stojí Ivan Kmotrík starší. Ten to popieral. No v roku 2019 podnikateľ Ivan Kmotrík predsa kúpil 49-percentný podiel v Infra Services cez spoločnosť Grafobal Group Development.
Na jednej strane boli zámery vyčleniť na Infra Services činnosti a tie robiť efektívnejšie. No výsledkom boli aj kauzy. HN ako prvé nedávno upozornili na 400-tisícovú pokutu od Úradu pre verejné obstarávanie za starší lízing vozidiel. Najnovšie vodárne kvôli ich dcére uhradili ďalších 300-tisíc eur za nájom. Spor mal pôvod v krokoch z roku 2017. Vtedy akciovka podpísala päť nájomných zmlúv s firmou Energy Services Slovakia. Jej akcionárom je Lukáš Slavík z Malaciek, ktorý im dal do prenájmu päť nebytových priestorov.
Vodári v nich zriadili kontaktné centrá. Keď sa v roku 2021 Infra Services zlúčila s matkou, tá upozornila podnikateľa z Malaciek na ukončenie nájmu. Keď to odmietol, výsledkom boli vzájomné žaloby. Obe strany sa vlani v decembri dohodli na ich ukončení. Nebolo to však zadarmo. Vyšlo ich to nakoniec na 300-tisíc eur. „Bratislavská vodárenská spoločnosť pristúpila k dohode o urovnaní s Energy Services Slovakia z dôvodu eliminácie rizika dlhodobých súdnych sporov, nákladov na právne zastupovanie a možných sankcií,“približuje hovorca vodární Matúš Stračiak.
Bratislava – Písal sa ešte rok 2007, keď vznikla firma Infra Services. A to ako dcéra Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Kým vodárne dodávali pitnú vodu pre 700-tisíc odberateľov, ich nový prírastok sa mal starať o potrubia. Otázniky sa začali vynárať, keď za čias bratislavského primátora Andreja Ďurkovského prešla Infra Services privatizáciou.
Vodári si ponechali 51-percentný balík akcií. Zvyšný 49-percentný podiel si v nasledujúcich rokoch vystriedalo niekoľko podnikateľov. A práve v tomto období sa v Infra Services uzatvárali zmluvy, na ktoré dnes vodári doplácajú. Deje sa tak napriek tomu, že dcérska spoločnosť sa medzitým už začlenila späť pod materskú firmu, keď ešte v roku 2020 magistrát súhlasil s kúpou akcií od firmy Ivana Kmotríka za 10,5 milióna eur.
No vodárov ešte aj dnes dobiehajú starí kostlivci. A to ešte z obdobia, ktoré predchádzalo oficiálnemu vstupu Kmotríkovho Grafobalu do Infra Services. Táto akvizícia nastala v roku 2019.
V prípade sporov ide o bývalé zmluvy, ktoré Infra Services uzatvorila v čase, keď mesto nemalo firmu plne pod kontrolou.
HN minulý týždeň upozornili na 400-tisícovú pokutu od Úradu pre verejné obstarávanie. A najnovšie vodárne kvôli ich dcére uhradili ďalších 300-tisíc eur.
Žiadne tržby, no päť nájomných zmlúv
Kým 400-tisícová sankcia sa týka lízingu vozidiel, pri ktorom Infra Services porušila verejné obstarávanie, pri 300-tisíc eurách je predmetom sumy nájom. Spor o nájom sa začína v rokoch 2017 až 2018. Akciovka Infra Services podpísala v tomto období päť nájomných zmlúv s firmou Energy Services Slovakia. Jej akcionárom je Lukáš Slavík z Malaciek, ktorý im dal do prenájmu päť nebytových priestorov v Senci, Lamači, Malackách, Senici a Skalici.
Priestory následne začali využívať bratislavskí vodári, ktorí v nich zriadili kontaktné centrá pre zákazníkov. No v roku 2020 prišlo prvé upozornenie.
V ňom mestský kontrolór Marián Miškanin analyzoval, že Energy Services Slovakia bola bez ekonomickej histórie, v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy s Infra Services nevykazovala žiadne tržby a podľa účtovných závierok nedisponovala ani finančnými prostriedkami na nákup uvedených nehnuteľností.
Ako sa dostali k sume 300-tisíc
O rok neskôr sa Infra Services zlúčila s Bratislavskou vodárenskou. A vodári upozornili podnikateľa z Malaciek na ukončenie nájmu v kontaktných centrách. Už od 1. júna 2021 priestory centier nevyužívali. Poukázali na to, že v zmluvách napríklad chýba výška
Vlastníctvo bolo prevedené na Finance Corporation, opomenuli predkupné právo mestskej časti Lamač.
Igor Polakovič, starosta
nájomného, a aj preto sú neplatné. Slavík na margo toho reagoval opačne a tvrdil, že kontrakty platia aj napriek výpovediam. Celkovo boli v tejto veci podané tri žaloby. V prvej sa vodári domáhali sumy viac ako 770-tisíc eur v dôsledku bezdôvodného obohatenia. Slavík zas išiel do dvoch žalôb, a to v sume vyše 220-tisíc eur a v prípade druhej vyše 24-tisíc eur. Prvá menovaná hovorí o neplatení nájmu a služieb v období júla 2021 až marca 2022. Vodárne od júna prvého zo spomínaných rokov priestory nevyužívali. Druhá žaloba sa týka taktiež nájmu a služieb, nielen za jún 2021.
Pokiaľ by vodári nepristúpili k zrušeniu zmlúv, priestory centier mali využívať až do konca roka 2027. Malacká firma mala z prenájmu zarobiť až 1,5 milióna eur. Zároveň viac ako 400-tisíc vynaložili aj na úpravu priestorov pre vodárne.
Obe strany sa však v decembri minulého roka dohodli na ukončení žalôb. Vodárov to však nakoniec vyšlo na 300-tisíc eur. „Bratislavská vodárenská spoločnosť pristúpila k dohode o urovnaní so spoločnosťou Energy Services Slovakia z dôvodu eliminácie rizika dlhodobých súdnych sporov, nákladov na právne zastupovanie a možných sankcií,“približuje hovorca vodární Matúš Stračiak.
Podotýka, že zmluvy sú pozostatkom minulosti. Rovnaký názor zastáva aj hlavný akcionár vodární – mesto Bratislava, ktoré dohodu obhajuje elimináciou rizík. Stračiak ďalej vysvetľuje, že obe strany boli ochotné v spore upustiť od svojich uplatnených nárokov. „Suma 300-tisíc eur bola odsúhlasená aj našimi právnymi zástupcami v tomto spore ako výhodná z uvedených dôvodov. Samozrejme, o dohode o urovnaní boli informované tiež Bratislava ako majoritný akcionár a dozorná rada,“skonštatoval.
HN kontaktovali aj firmu Energy Services Slovakia. Akcionára Slavíka sme sa pýtali na zistenia mestského kontrolóra, ktorý poukázal, že podľa účtovných závierok nemali finančné prostriedky na nákup spomínaných nehnuteľností. Zároveň nás zaujímalo, čo ich presvedčilo na dohodu s vodárňami, keďže na nájme do roku 2027 mohli zarobiť 1,5 milióna eur. Telefonicky nás odkázal na jeho e-mail, no do uzávierky sme odpoveď nedostali.
Aj portál Aktuality.sk sa už v roku 2019 pýtal Slavíka, ako sa vlastne dostal k budovám. Slavík sa preň vyjadril, že objekty financoval z úveru, za ktorý ručil záložným právom k nehnuteľnostiam, biankozmenkou a pohľadávkami svojej firmy. Keď sa pozrieme na to, ako dopadli kontaktné centrá, zistíme, že vlastníkom toho lamačského je už mestská časť.