Pred hlasovaním boli...
1
Redakcia HN prináša sériu otázok a odpovedí, v ktorých vysvetľuje, aké zmeny má priniesť novela trestnej legislatívy a či začne okamžite platiť.
Začne zmena platiť okamžite?
Nie, znenie novely počíta napríklad s rušením Úradu špeciálnej prokuratúry od 15. marca. Dôležitú úlohu však teraz bude mať Ústavný súd, na ktorý sa obracia opozícia, a podanie pripúšťa aj hlava štátu.
Pri skrátení trestov či premlčacích lehotách stačí aj jeden deň účinnosti zákona, aby páchateľom zanikla trestnosť spáchaných majetkových či hospodárskych trestných činov. Pri skrátenej premlčacej lehote pri trestnom skutku znásilnenia podľa poslanca Alojza Hlinu sa zmeny dotknú aj násilných trestných činov. Ústavný súd by však musel konať veľmi rýchlo a rozhodnúť o pozastavení účinnosti zmien ešte pred 15. marcom, aby sa nedostali do platnosti. Ústavný súd už v minulosti rozhodol za menej ako dva týždne v prípade dlhšieho moratória, ktoré v roku 2019 prešlo s hlasmi poslancov z ĽSNS.
Predísť tomu, aby návrh začal platiť, sa snaží aj opozícia, ktorá sa začiatkom týždňa obrátila na Ústavný súd, kde žiada posúdenie toho, či neboli práva opozičných poslancov porušené tým, ako vládna koalícia manažovala rokovanie o novele Trestného zákona, od obmedzenej rozpravy až po vynechaný riadny legislatívny proces. Poslankyňa za SAS Mária Kolíková hovorí, že ich podanie na súd budú ešte dopĺňať.
Aké možnosti má opozícia?
Všetky opozičné strany sa v pondelok obrátili na Ústavný súd ešte pred schválením spornej novely. Po jej odhlasovaní avizujú poslanci Progresívneho Slovenska, že sa tiež pre neústavnosť prijatých zmien obrátia na Ústavný súd. Na podanie je potrebných minimálne 30 hlasov poslancov, klub PS podpisy vie zozbierať aj bez pomoci iných strán. Samostatne sa tak podľa Michala Šipoša z hnutia Slovensko budú obracať zvyšné opozičné strany.
Opozícia počas celého procesu rokovania o novele, ktoré korupčníkom prináša nižšie tresty, zvolávala protesty. Na najväčší z nich prišlo vyše 50tisíc ľudí, protesty sa opakovali už osemkrát.
Aké zmeny novela prináša?
Od 15. marca má prestať existovať Úrad špeciálnej prokuratúry. Prípady, ktoré dozoroval, budú spadať pod Generálnu prokuratúru. Časť zamestnancov prejde rovnako pod Generálnu prokuratúru. Prechod však napríklad pre šéfa špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica automatický nebude, musel by prejsť výberovým konaním.
O možnosť získať status chráneného oznamovateľa protispoločenskej činnosti prídu policajti. Týkať sa to bude aj vyšetrovateľov NAKA. Po nástupe do funkcie minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu postavil mimo služby vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu, napriek tomu, že takýto status majú, a pri rozhodnutí obišiel aj Úrad pre ochranu oznamovateľov.
Menia sa trestné sadzby pri ekonomickej trestnej činnosti. Vláda hovorí, že chce prejsť na restoratívnu justíciu, hovorí o preplnených väzniciach. Analýzu dosahov novely však doteraz nezverejnila. Opozícia kritizuje, že tresty nebudú mať odstrašujúci účinok, že sa im vyhnú obvinení oligarchovia blízki Smeru či dokonca priamo poslanci koalície.
Klesá dolná hranica trestov za prechovávanie a pestovanie konopy. Opozícia kritizuje, že za nízke gramáže môže osoba dostať aj najvyšší 25ročný trest. Proti znižovaniu bola časť koaličných poslancov SNS a Smeru.
V pozmeňovacom návrhu poslanca Smeru Tibora Gašpara sa mení oproti pôvodnému návrhu, že verejným činiteľom, ktorí vezmú úplatok nad 650tisíc eur, bude hroziť päť až 10 rokov väzenia, nemôžu tak obísť s podmienkou. Ide o čiastočné vyhovenie požiadavke generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý požadoval, aby sa väzbe pri takomto skutku nedalo vyhnúť a aby sa stanovila sadzba sedem až 15 rokov.
Ako sa mení štatút chráneného oznamovateľa?
Novela mení definíciu kvalifikovaného oznámenia, na základe ktorého môžu oznamovatelia získať ochranu. Po novom to bude také oznámenie, ktoré je nevyhnutné na objasnenie trestného činu alebo nevyhnutné na zistenie a usvedčenie páchateľa. Ako problematické vníma úrad aj to, že prokurátor musí oznámiť zamestnávateľovi dôvody ochrany. Ten sa teda dozvie, že proti nemu, prípadne iným na pracovisku môže byť začaté trestné stíhanie.
Novela však umožňuje zamestnávateľovi obrátiť sa na generálneho prokurátora, aby prehodnotil status chráneného oznamovateľa. Čiže ten, kto na protispoločenskú činnosť poukáže a čia identita je známa, môže oň vzápätí prísť. O možnosť získania statusu chráneného oznamovateľa rovnako prídu policajti.
Ako sa zmenia premlčacie lehoty?
Pri prijímaní úplatku sa premlčacia lehota skracuje na polovicu, namiesto 20 rokov bude len desaťročná. Pri úplatku od 133tisíc eur do 700tisíc eur sa skracuje na štvrtinu, teda z 20 rokov na päť. Premlčacia lehota sa mení aj pri podplácaní, pri škode do 700tisíc eur sa mení na tri roky, doteraz bola päť až 20ročná.
Opozícia pri tomto bode novely kritizuje, že podplácanie, ak sa stane na začiatku volebného obdobia, sa už po jeho skončení nebude môcť vyšetrovať. Napríklad pri vyšetrovaní znásilnenia sa premlčacia lehota skracuje z 20 rokov na desať.
Pri prijímaní úplatku sa premlčacia lehota skracuje na polovicu.