Medikov má byť viac. Či to bude efektívne, ukážu okolnosti
Bratislava – Všade ich je málo. Lekárov pre dospelých, pediatrov, ale aj špecialistov. Čo s tým? Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Zuzany Dolinkovej chce situáciu riešiť tak, že od budúceho akademického roka prijmú lekárske fakulty o 150 študentov a študentiek viac. Pôjde o zvýšenie zhruba o pätinu, keďže dnes je na našich školách zhruba 700 medikov.
No na to, aby sme mali dostatok lekárov, len samotná iniciatíva stačiť nemusí.
Juraj Payer, dekan Lekárskej fakulty univerzity Komenského v Bratislave pripomína, že rovnaké úsilie vyvinula vláda už v minulosti, no pre fakultu sa to skončilo sklamaním. „Pred zopár rokmi sme zvýšili sto slovenských študentov s tým, že nám boli sľúbené peniaze, ktoré sme obdržali len jeden rok. Potom prišlo k výmene vlády a viac sme financie za sto študentov nedostali. Financie sú veľmi dôležité, to nepochybne, ale na výučbu potrebujeme mať aj dostatok pedagógov, hlavne dobre zaplatených a rovnako tak potrebujeme mať nemocnice v takom stave, aby zodpovedali nárokom,“spresnil.
Podľa ministerstva školstva sa dnes s peniazmi ráta. K dispozícii je 1,3 milióna eur a sumu doplnia aj ďalšie prostriedky, najmä eurofondy.
„Na Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave bude možné prijať o 45 medikov viac, na Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine 30 uchádzačov navyše. Na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pribudne o 45 nových medikov navyše a na Slovenskej zdravotníckej univerzite 30 ďalších študentov,“informuje rezort školstva.
Peniaze pôjdu nielen na samotné zvýšenie počtu študentov, ale aj na zlepšenie podmienok teoretickej aj klinickej výučby, technologické inovácie a rozvoj pedagógov, odkázali z Univerzity Komenského.
Len vyhodené peniaze?
Lekárske odborové združenie na čele s Petrom Visolajským rozhodnutie víta, no obáva sa toho, že ak najvyšší predstavitelia zostanú len pri tom a nič viac neurobia, budú to v konečnom dôsledku len vyhodené peniaze. Dôvodom je to, že časť medikov po vyštudovaní na Slovensku odchádza pracovať do zahraničia, napríklad do Česka. Niektoré roky zaznamenali na Slovensku odlev medzi 15 až 30 percentami absolventov.
„Lekárske fakulty na Slovensku poskytujú vysokú úroveň vzdelávania a naši absolventi sa tak dokážu uplatniť hocikde vo svete. Takže ak im nevytvoríme také podmienky, aby chceli ostávať pracovať v slovenských nemocniciach a ambulanciách, bude to znamenať jedine to, že budeme vzdelávať viac medikov pre zahraničie,“odkázali aj z Univerzity Komenského.
Čo im tu najviac prekáža a bráni, aby zostali? Lekárske odborové združenie sa odvoláva na prieskum, ktorý sledoval záujmy českých a slovenských mladých lekárov. Z neho vzišlo, že Slováci sú nespokojní, lebo tu v porovnaní so zahraničím trvá špecializácia príliš dlho.
Dlhé vzdelávanie
„Po ukončení vysokoškolského štúdia sa mladý lekár musí ešte niekoľko rokov vzdelávať v danom odbore a pracovať pod dohľadom skúseného lekára, aby sa z neho stal internista, kardiológ, lekár ORL, gynekológ či pediater. Toto niekoľkoročné štúdium má predpísané výkony, aké musí vykonať a na akom pracovisku a ako dlho musí na ňom pracovať,“vysvetľuje odborové združenie s tým, že potom nasleduje štátna skúška, po ktorej lekár získava atestáciu.
Zdôrazňujú, že už v minulosti žiadali jednoduchší priebeh atestačného štúdia, vláda sa k tomu aj zaviazala, no dodnes sa tak nestalo.
Nechuť do dlhotrvajúceho štúdia si môžeme všimnúť aj na tom, aké špecializácie chýbajú najviac. Payer vie posúdiť, o čo záujem je a o čo, naopak, nie. Podľa neho sú v popredí odbory ako plastická chirurgia, očné, pediatria, patológia, vnútorné lekárstvo, rádiológia či ARO. Keď rozoberá tie, ktoré v obľube nie sú, priamo nadväzuje na odborárov, lebo hovorí, že ťažké atestačné štúdium odrádza.