Zabudnite na jednotkárov či štvorkárov. Česi menia školy
Zatiaľ čo u nás učiteľky vedú žiakov k sebahodnoteniu, u našich západných susedov si deti dokonca samy píšu vysvedčenie.
Bratislava – Počas minulotýždňovej reportáže HN na jednej z bratislavských základných škôl prišiel zaujímavý moment. Učiteľka ešte pred rozdaním vysvedčenia požiadala deti, aby sa samy slovne ohodnotili. Žiaci si sadli do kruhu a každé dvomi vetami zhodnotilo, čo sa im za prvý polrok podarilo, ako aj to, v čom sa chcú zlepšiť.
Až potom prišla na rad učiteľka: „Som veľmi rada, že ste sa všetci veľmi zlepšili. Na vysvedčení máte na jednej strane básničku a na druhej napísané, čo ste zvládli a na čom ešte treba popracovať.“Žiaci tak nevideli známky na vysvedčení.
Ide o súčasť nového systému vzdelávania hravou metódou, ktorou sa prváci učia na 39 slovenských základných školách.
Prváčikom pomohla v tomto smere pandémia. Rezort školstva vtedy nariadil, aby boli hodnotení slovne. Po covidovom období sa mohli totiž školy samy rozhodnúť, aký typ vysvedčenia budú deťom dávať. V ďalších ročníkoch je na väčšine škôl zaužívané vysvedčenie so známkami a niekde v kombinácii so slovným hodnotením. Česi sú však ešte o krok ďalej.
Dieťa sa ohodnotí samo
Odborníci z brnianskej Masarykovej univerzity vymysleli úplne iné vysvedčenie, aké sme na školách dosiaľ poznali. Ich novinka síce zahŕňa známky, no tiež aj slovné hodnotenie učiteľov, rodičov a dokonca aj samotných žiakov.
Novinku s názvom JINAK odskúšalo 115 učiteľov v 51 triedach, v ktorých sa učí 821 žiakov. „Zapojení boli žiaci rôznych ročníkov prvého a druhého stupňa vrátane deviatakov,“povedal pre HN riaditeľ odboru predškolského a základného vzdelávania Ministerstva školstva Českej republiky Michal Černý. Autorom myšlienky sa už teraz prihlásilo ďalších 50 škôl, ktoré sa chcú do inovatívneho projektu zapojiť.
Zaujímavosťou je, že každé písmeno v názve vysvedčenia JINAK má svoj význam. J – Jednotlivo: je nutné poznať žiaka, I – Informatívne: užitočné informácie pre dieťa, N – Novo: novinkou je sebahodnotenie žiaka, A – Aktívne: vyzývanie dieťaťa na zlepšenie, K – Komplexne: nie iba hodnotenie známkou v predmete, ale celkový pohľad na dieťa. JINAK pozostáva zo šiestich strán a je na ňom priestor aj na klasickú známku. Prvá strana je administratívna a druhá sa venuje správaniu žiaka. Túto stranu píše triedny učiteľ pomocou podkladov od ostatných vyučujúcich. „Oslovenie žiaka by malo byť formulované pozitívne. Text by mal zodpovedať spôsobu komunikácie v škole a obsahovať maximálne 80 slov,“píšu autori.
Na ďalších stranách sa hodnotia predmety slovne alebo pomocou grafov. Cieľom hodnotenia pritom nie je len posúdiť úroveň zvládnutia učiva. Tiež chcú upozorniť na silné stránky žiaka a možnosti ďalšieho vývoja. Ak škola uzná za vhodné,
Oslovenie žiaka by malo byť formulované pozitívne.
Autori JINAK
tak okrem slovného hodnotenia môže použiť aj známku.
V prípade rozhodnutia školy je na vysvedčení priestor pre rodičov, aby svoje dieťa zhodnotili. Poslednou stranou vysvedčenia je tá, na ktorej žiak zhodnotí sám seba. V prípade nižších ročníkov sa na to použije kresba, ktorú dieťa vytvorilo. K nej potom len doplní pár sebahodnotiacich krátkych viet.
Černý hovorí, že vysvedčenie JINAK umožňuje oproti tomu klasickému oveľa plastickejší opis, kam sa dieťa posunulo. Podľa riaditeľa je dôležité aj hodnotenie samotného žiaka: „Dieťa vie lepšie, kam a ako sa posunúť.“
Medzi ďalšími výhodami novej formy vysvedčenia označil Černý zníženie tlaku na výkon, ako aj škatuľkovanie detí na jednotkárov či štvorkárov.
Dôležitý je však aj vplyv na celé vyučovanie, pretože nie je možné v priebehu roka iba známkovať a potom dať na vysvedčenie slovné hodnotenie: „Potreba zbierať podklady vedie k odlišnému spôsobu pozorovania a priebežného hodnotenia žiaka.“Negatívum vraj je, že vyhotovenie vysvedčenia JINAK zaberie viac času a môže mať ako novinka odpor rodičov a učiteľov.
České ministerstvo školstva chce pritom zájsť onedlho ešte ďalej. V rámci Stratégie 2030+ a dlhodobého zámeru vzdelávania určilo dva hlavné ciele. Prvým je podpora formatívneho hodnotenia na školách a druhým je práve zmena hodnotenia založeného na známkach. „V súvislosti s tým chceme od roku 2027 zrušiť známkovanie v prvom až treťom ročníku základných škôl,“dodal Černý.
Mali by sme sa inšpirovať
Programová manažérka Komenského inštitútu vzdelávania a členka poroty Učiteľskej osobnosti Slovenska 2023 Zuzana Labašová je rada, že do našich končín niečo také prichádza: „Bola by som veľmi rada, keby s tým začali aj slovenské školy.“Mnohé už podľa nej aj odštartovali slovné hodnotenie
Odborníčka hovorí, že aj takto sa u detí podporuje vnútorná motivácia a vedia lepšie vyhodnocovať, analyzovať, argumentovať a pozrieť sa na ciele, kam by chceli smerovať. „Je to krásna ukážka kritického myslenia v praxi, v niečom, čo sa detí týka. Lebo ich procesom učenia sú priamo dotknuté,“mieni.
Hlavná školská inšpektorka a ďalšia členka spomínanej poroty Alžbeta Štofková Dianovská podotkla, že inovácie hodnotenia žiakov sú už u nás súčasťou rozvoja pedagogických a psychologických vied: „Slovné hodnotenie prináša dieťaťu a rodičovi charakterizovanie celkovej práce žiaka a nielen jej výsledok, čím ponúka informáciu o jeho snahe, príprave, aktivite, osobnom pokroku a ďalšie, ktoré známka necháva v anonymite.“