Elektromobilom sa nedarí. Sledujeme ich súmrak?
Iracionálnosť niektorých politík EÚ naráža na realitu.
Medziročná strata trhovej kapitalizácie Tesly dosiahla 116 miliárd eur. Volvo Cars prestáva financovať dcérsky podnik Polestar Automotive, ktorý je zameraný na elektrické autá. Renault ruší zámer uviesť svoju divíziu Ampere (elektrické autá) na akciovú burzu.
Čínski výrobcovia Nio, Xpeng a Leapmotor už druhý rok za sebou nesplnili ročné predajné ciele. Americký výrobca luxusných elektromobilov Lucid, ktorý chcel byť konkurentom Tesly, predal minulý rok 8 400 (!) áut, pričom na každom vyrobenom a predanom kuse prerobil. Výrobcovia batérií pre elektrické autá hlásia znížený dopyt a očakávajú stagnáciu. Toľko „veľké čísla“, v ktorých by sa dalo úspešne pokračovať. Oko obyčajného zákazníka má však aj iné možnosti. Stačí sa pozrieť na portál autobazar.eu a uvidíte nekonečnú ponuku jazdených elektromobilov. Ich nízka cena vás ohromí a musíte sa pýtať: Prečo?
Odpoveď môže byť ukrytá aj v slovách Manuela Kallweita z Nemeckej automobilovej asociácie (VDA): „Dotácie sa minuli a zároveň sme v kalnej vode rozliatej ekonomiky, kde ochota spotrebiteľov na nákup nie je nijako zvlášť výrazná.“Asociácia predpokladá, že tento rok klesnú v Nemecku predaje elektromobilov o deväť percent. Minulý rok klesli o 16 percent.
Elektrická horúčka, ktorá postihla najmä starý kontinent, začína narážať na limity. Riešime tu koniec spaľovacích motorov (rok 2035) a ignorujeme, že výroba elektromobilu (najmä batérií) škodí životnému prostrediu viac ako výroba bežného auta. Nechali sme investorov vraziť stovky miliónov eur napríklad do vývoja biopalív, aby sme im onedlho povedali, že sú príčinou rastu ceny potravín (technické plodiny na úkor potravinárskych), čo je ľahko preukázateľná hlúposť.
Miestami zjavná iracionálnosť niektorých politík Európskej únie začína narážať na realitu. Vymýšľajú a do praxe ich uvádzajú ľudia, ktorí možno majú dobré úmysly, ale cez sklo bruselského akvária nedovidia na bežné životy obyvateľov Európy. Čo inak nie je, vzhľadom na nízke volebné účasti pri eurovoľbách, také prekvapivé.
Elektromobilita je určite jedným zo smerov, ktorými sa doprava má a bude vyvíjať. Elektrické autá sú čoraz lepšie. Čoraz lepšími sa však v minulosti rok čo rok stávali aj autá so spaľovacími motormi. Dnes už produkujú zlomky emisií spred povedzme 20 a viac rokov. Vyvíjajú sa aj biopalivá – už dnes ich vieme vyrábať napríklad z použitého kuchynského oleja. Na scénu sa tlačia syntetické palivá a, samozrejme, vodík.
Skrátka – stále sa niečo deje. Ľudia vymýšľajú nové veci odjakživa. No vždy to robili iba ľudia. Nie úrady a politici. Ich chvíle prichádzajú až v momente, keď sa inovácia uchytí a treba ju legislatívne zarámcovať. Alebo zdaniť.
Pri spomínanej elektrickej horúčke to bolo inak. O nástupe elektrických áut nerozhodol trh ani postupné míľniky vývoja, ale politici pod tlakom aktivistov. To isté sa týka zákazu spaľovacích motorov. Stop im nevystavil trh, ale smernica.
A tak to aj dnes vyzerá. Tlakom limitov a nariadení, ktoré sa nakoniec pretavili do tvrdej legislatívy, vznikla pokrivená realita. Vyrovnávať ju dokážu iba mohutné dotácie a stimuly, ktoré (celkom prirodzene) nalákali do systému zástupy investorov.
Problémom je, že keď začnú vysychať alebo sa nedajbože zastavia, pokrivená realita nás rýchlo dobehne. A zdá sa, že už sa to začína.
O nástupe elektrických áut nerozhodol trh ani postupné míľniky vývoja, ale politici.