Keď sú USA pred voľbami, bude to drahé

Bude to drahé... – zaznelo v rozhovore bývalého premiéra Petra Pellegriniho a bývalej ministerky vnútra Denisy Sakovej v roku 2020, ktorý zachytili redakčné mikrofóny. Tieto slová padli v kontexte pandemických opatrení pred voľbami, ktoré mala vtedajšia vláda už vopred prehraté. Bol v nich akýsi morálny hazard. Čo sa stane, ak sa podobný morálny hazard prevádzkuje v najväčšej ekonomike sveta?

Všetci vieme, že centrálne plánovanie akosi nefunguje. V 20. storočí sme si ho mohli vyskúšať na rôzne spôsoby. Primiešali sme ho k extrémnemu nacionalizmu, k všeobjímajúcemu komunizmu alebo k vojnovej ekonomike.

Úspešné krajiny sa čiastočne poučili. Píšem čiastočne, pretože centrálne plánovanie v niektorých inštitúciách pretrvalo. A to plošne, v podstate na celom svete. Hovorím o centrálnych bankách. Cena peňazí, vyjadrená úrokom, sa stále určuje centrálnym plánovaním. Múdra komisia postarších ľudí takto priamo ovplyvňuje množstvo peňazí v ekonomike.

Inflácia je peňažný jav. Keď sa mena znehodnocuje, ceny v nej vyjadrené rastú. Za posledné roky sa nám inflácia vymkla spod zdanlivej kontroly. Komisia postarších ľudí na to reagovala zvýšením ceny peňazí, zvýšením úrokových sadzieb. Proti tomuto mocnému nástroju sa postavilo bezprecedentné vydávanie dlhopisov jednotlivých štátov. Cez covid si štáty napožičiavali toľko, že to môžeme porovnať len s vojnovým obdobím.

Novovytvorené peniaze idú proti snahe centrálnej banky brzdiť infláciu. Nastal rok 2023 a pandémia sa vytratila z titulných strán. Americké rotačky na tlačenie peňazí však hrkocú ďalej. Tempo zadlžovania americkej ekonomiky nepoľavilo. V roku 2023 mali USA podobnú mieru zadlženia ako cez pandémiu. Rok 2023 bol totiž predvolebným rokom. V novembri 2024 budú v Amerike prezidentské voľby. Predvolebné darčeky k tomu patria, a to aj v kapitalistickej Amerike.

Po raste inflácie a zvyšovaní úrokových sadzieb pravidelne prichádza kríza. Ukazujú nám to údaje za posledných 100 rokov svetovej ekonomiky. Prečo sa ešte neprejavila? Bude to tentoraz iné?

Mám zlú správu. Nebude. Stimulovanie ekonomiky štátnymi výdavkami odďaľuje prichádzajúci prepad ekonomiky. Dovolím si tvrdiť, že nielen oddaľuje, ale aj prehlbuje. Cez pandémiu praskla bublina štátnych dlhopisov, nikto si to takmer nevšimol. Na obzore vidíme prasknutie bubliny komerčných nehnuteľností, tiež si to nikto nevšimol.

Obrovské štátne výdavky nám zahmlili okuliare. Čím dlhšie to bude trvať, tým silnejšie narazíme do nejakej prekážky. Bude to drahé...

Vieme, že centrálne plánovanie nefunguje. V 20. storočí sme si ho mohli vyskúšať na rôzne spôsoby.