Kroťme očakávania

Marián Bušša ©hn

Ústavný súd nie je automat. Keď naň príde podnet, je ťažké predpovedať, ako to dopadne. Či sa ním súd bude vôbec zaoberať, a ak áno, ako rýchlo. Keď na súde prezidentka Zuzana Čaputová napadla vynovený kompetenčný zákon, žiadala aj o pozastavenie jeho účinnosti. Kým však sudcovia podnet vôbec prijali, vláda stihla vymeniť šéfov úradov, ktorí jej nevyhovovali, na základe pár dní platnej novely. Právomoc vymenovať ich bolo jedno z ustanovení, ktoré dala hlava štátu preskúmať. Ak by jej súd vyhovel až teraz, šéfovia dotknutých úradov už zostanú vymenení. Nedá sa pritom ani povedať, že by sudcovia reagovali pomaly. Navyše, ak by aj reagovali bleskovo, žiadosti o pozastavenie účinnosti nemusia vyhovieť. Účinnosť by potom zastavilo až prípadné rozhodnutie o rozpore s Ústavou. To sa zvyčajne tvorí mesiace. A potenciálne škody napadnutej legislatívy už môžu byť nezvratné. Situácia okolo Kompetenčného zákona ukazuje limity toho, čo od súdu možno očakávať v prípade Trestného poriadku schváleného na vláde v skrátenom konaní. Nie preto, že by sudcovia nemali dosť času na zoznámenie sa s prípadom, ale preto, že ide o kolektívny orgán, ktorý robí dôležité a riadne zdôvodnené rozhodnutia. Dôsledná analýza podania a hľadanie zhody môže trvať dlhší čas. A v neúplnom zložení 12 sudcov sa mu sedemčlenná väčšina bude hľadať ešte ťažšie.

Očakávania opozície, že Ústavný súd bude brzdiť kroky koaličnej väčšiny, preto treba krotiť. Stráženie ústavnosti je skôr opatrné vylaďovanie než rázne údery. No niekedy treba aj tie.