Slovákov láka aj spoločná história
Chceme pritiahnuť návštevníkov nielen na zimnú lyžovačku, ale na celoročný turizmus, tvrdí pre HN Elisabeth Schweeger, umelecká vedúca rakúskeho projektu Európske hlavné mesto kultúry Bad Ischl Salzkammergut 2024.
Slováci milujú príbeh cisárovnej Sissi, ktorý je spojený s mestečkom Bad Ischl. Veríte, že projekt Európskeho hlavného mesta kultúry sem dokáže prilákať viac turistov práve na kultúrne a historické prepojenia?
Máte úplnú pravdu v tom, že tento projekt do veľkej miery súvisí práve s cestovným ruchom. To je však len jeden aspekt. My sa Salzkammergut snažíme prezentovať najmä ako región, kam chcú ľudia chodiť po celý rok. Jednoducho aby sem nechodievali iba v lete alebo v zime, ale aby nás vnímali ako zaujímavú destináciu aj mimo hlavných turistických období, teda na jar a na jeseň. Nie sme totiž až tak privilegovaní ako veľké rakúske mestá.
V čom nie ste privilegovaní?
Nemáme také výhody ako povedzme Viedeň, Salzburg či iné mestá. Pravda je taká, že politici či príslušné inštitúcie vždy viac podporujú urbanistický development. Teda masívnu výstavbu a rozvoj mestských častí. Bohužiaľ, krajinný ráz nášho hornatého regiónu takéto niečo neumožňuje. Preto sme tak trochu zabudnutí. Je to problém, ktorý vidíme nielen tu v Salzkammergute, ale aj v iných regiónoch. Je to vidieť prakticky všade, keďže Rakúsko je do veľkej miery hornatá krajina. Podľa mňa je to pomerne nebezpečné pre budúci život v týchto regiónoch.
Prečo je to nebezpečné? Veď mnohí chodievajú do Rakúska práve za lyžovačkou...
To je síce pravda, ale platí to len o zimnom období. A vy ak sa nesnažíte svoj región ďalej rozvíjať tak, aby ho ľudia dokázali jasne identifikovať, mohli sa tu nielen lyžovať, ale aj stretávať sa, chodievať na turistiku do prírody, za kultúrou, históriou alebo gastronómiou, tak vám ujdú mnohé príležitosti. Skrátka ak nebudete región dostatočne budovať, tak začnete zaostávať za ostatnými.
Čo s tým chcete robiť?
Našou víziou je vyvážiť i vďaka bohatému programu projektu chýbajúce možnosti urbanistického rozvoja tak, aby sem ľudia začali častejšie chodiť na návštevu, prezerali si historické pamätihodnosti, trávili tu čas pri rôznych kultúrnych podujatiach či oddychovali. A v neposlednom rade si vychutnávali tunajšie jedlo a víno, keďže gastronómia tu je skutočne skvelá.
Práve na takúto pestrosť ponuky sa budete zameriavať?
Určite áno. Napokon je tu veľmi veľa možností a príležitostí. A presne tie chceme v priebehu celého roka ukazovať a promovať. Rozvíjame stratégie umenia, pomocou ktorých chceme prilákať pozornosť sveta na náš región a priniesť sem celkový rozvoj vrátane priemyslu. Je to nevyhnutné pre budúcnosť celej našej spoločnosti.
Čiže chcete Slovákov prilákať aj na niečo iné než je lyžovačka v strediskách Dachstein či Feuerkogel? Aby povedzme namiesto Jadranu chodili v lete do Álp?
Samozrejme, boli by sme veľmi radi, keby ste sem chodili aj mimo hlavnej lyžiarskej sezóny. A to nielen na jeden deň, ale i na dlhšie. Možno sám dobre viete, že predovšetkým južná časť regiónu Salzkammergut je špecifická jednou vecou. Veľa ľudí sem príde iba na jedeň deň, býva však niekde inde. No a my sa ich teraz snažíme presvedčiť, aby tu zostali dlhšie. Aby zvážili, či sa tu oplatí zostať nie iba kvôli športovaniu, ale i cestovaniu. Až potom zistia, čo sa tu v skutočnosti deje, akí ľudia tu žijú a aká je u nás kultúra. Cudzinci ako ste i vy to potom môžu porovnávať s vašou vlastnou kultúrou a pohľadmi na svet. Práve to je veľmi dôležité, pretože výmena myšlienok či nápadov vždy vedie ku vzájomnému pochopeniu. Ja vždy tvrdím, že takto vyzerá ozajstný mierový koncept, keď sa snažíte mať vôľu a ochotu akceptovať druhé názory a kultúry. Pretože potom si poviete – aha, veď my sa môžeme niečo od nich naučiť.
Okrem Bad Ischl Salzkammergut je Európskym hlavným mestom kultúry 2024 aj nórske Bodø a estónske Tartu. Obe ležia na severe Európy a sú spájané so zimnými športami a turizmom, podobne ako Bad Ischl. V čom sa od nich chcete odlíšiť?
V prvom rade si nie som istá, či Bodø a Tartu sú naozaj turistickými destináciami. Bad Ischl pre turistov rozhodne určený je. A práve v tom sa od spomínaných dvoch miest odlišujeme. Je to naša hlavná devíza. Zároveň je to však dôvod, prečo musíme pracovať na rozvoji turizmu tak, aby to nebolo škodlivé pre región. Je tu pritom ešte jeden rozdiel oproti ostatným dvom. Bad Ischl je najmenší spomedzi nich – má okolo 14tisíc obyvateľov, kým Bodø vyše 50tisíc a Tartu takmer 100tisíc. Avšak kým náš projekt promuje celý región Salzkammergut, Nóri a Estónci sa koncentrujú len na ich mestá. Bodø totiž leží vo veľkom regióne v Nórsku a nebolo by pre nich jednoduché sústrediť sa na rozvoj celej oblasti.
To je pravda, na druhej strane celý Salzkammergut – nielen Bad Ischl – je veľmi zaujímavý. Máte tam množstvo alpských jazier ako Attersee či Traunsee, ale i lokalitu Hallstatt, ktorá je veľmi obľúbená medzi zahraničnými turistami...
Áno, preto je mimoriadne dôležité zdôrazniť, že tento titul patrí celému regiónu, nielen Bad Ischlu. Aj z tohto dôvodu nesie projekt názov Salzkammergut 2024.
Naopak, čo vás s ostatnými dvoma mestami spája?
Rovnaké problémy malých miest, ktoré ležia v prírode. Práve toto prezentujeme všade, kam s našimi projektmi prídeme – v Európskom parlamente v Bruseli aj pred zahraničnými novinármi. Všetci trpíme odlevom mladých mozgov do väčších miest. Žijú tu najmä starší ľudia a my riešime, čo sa s tým dá urobiť. Ako to zvrátiť, pritiahnuť mladých a talentovaných ľudí späť. Chceme k nám dostať mladých ľudí, presvedčiť ich, aby sem prišli žiť a pracovať.
Prečo odchádzajú preč?
Ceny bytov sú extrémne vysoké, je tu málo pracovných príležitostí a trápia nás i ďalšie problémy. Našou úlohou je preto vytvoriť takú atmosféru a prostredie, v ktorom staršia aj mladšia generácia dokážu žiť spolu v alpskom regióne. Stojíme teda pred dosť náročnou, ale zároveň zaujímavou úlohou. S ostatnými mestami na tom pomerne intenzívne spolupracuje. Viacmenej sme pozitívnym príkladom toho, ako Európa dokáže dať hlavy dohromady a riešiť spoločnými silami podobné problémy.
Môžete konkretizovať celkové náklady a zdroje financovania projektu Bad Ischl Salzkammergut 2024?
Financovaní sme z viacerých zdrojov. Dotácie prichádzajú od spolkových krajín Horné Rakúsko a Štajersko, na území ktorých sa rozprestiera drvivá väčšina regiónu Salzkammergut. Financie máme takisto od centrálnej vlády vo Viedni, ako aj od súkromných sponzorov. Celkový rozpočet dosahuje 30 miliónov eur, čo nie je príliš veľa. V každom prípade si myslím, že sme dokázali jednu vec – nie je absolútne nevyhnutné mať veľa peňazí na to, aby ste mohli zostať kreatívni a mali veľa dobrých nápadov. Ukázali sme, že región je schopný prežiť a predstaviť sa vo výbornom svetle aj bez ohromného rozpočtu.
S tým súhlasím, napokon mohli sa o tom v januári presvedčiť aj návštevníci slávnostného otváracieho ceremoniálu. Budete v ďalších mesiacoch prezentovať špecifiká regiónu, ako je opereta? Vieme, že v Bad Ischli dlhé roky žil a zomrel slávny rodák z Komárna a operetný skladateľ Franz Lehár...
Áno, Salzkammergut je skutočne hudobný región s veľmi dlhou tradíciou tohto druhu umenia. A my sa na to snažíme nadviazať aj v moderných časoch. Organizujeme mnoho koncertov v spolupráci so spoločnosťou Salinen Austria, ktorá je najväčším rakúskym producentom soli. Projekty máme i s ďalšími sponzormi. Populárne sú koncerty hudby skladateľa Gustava Mahlera, ktorý niekoľko rokov býval vo vile v Steinbachu na brehu jazera Attersee. Dnes je tam jeho múzeum. Zároveň ponúkame aj elektronickú hudbu pre mladých. Máme tiež veľa výstav. Je tu toho jednoducho veľa, o všetkom sme informovali na tlačovej konferencii počas otváracieho víkendu.
V okolí jazera Attersee pôsobí množstvo maliarov, napríklad bratislavský rodák Christian Ludwig Attersee. Jeho otec Christian Ludwig bol architektom vôbec prvého bratislavského výškového domu známeho ako Manderlák. Pretrváva tradícia výtvarného umenia vo vašom regióne dodnes?
Prirodzene. Máme množstvo programov artistinresidence. Ide o koncept, keď rôzne organizácie, inštitúcie či komunity poskytujú nezávislým umelcom priestory a neraz aj iné formy podpory. Týka sa to rôznych druhov umenia – nielen výtvarného, ale napríklad aj hudobného. Uvedomili sme si totiž, že nemáme veľké koncertné haly alebo operné domy. U nás sú skôr menšie divadlá alebo operetné sály. Povedali sme si teda – O.K., poďme hľadať prázdne priestory a popremýšľajme nad tým, čo tam môžeme spraviť.
Aký je výsledok?
Našli sme napríklad veľmi pekné nevyužívané priestory v blízkosti železničných staníc. Národný železničný dopravca ich nepotrebuje, tak sme tam po dohode s ním pritiahli mladých umelcov. Môžu ich využiť ako svoje ateliéry, ktoré navštívite veľmi ľahko vlakom. Je to lepšie než ísť autom, pretože sa vyhnete riziku, že uviaznete v zápche. Má to teda dvojaký úspech a celá cesta i návšteva je pre vás veľmi jednoduchá.
Na ktoré skupiny turistov sa chcete zameriavať? Na ľudí z celej Európy či dokonca sveta? Neďaleký Hallstatt majú v obľube hlavne Číňania...
My chceme pritiahnuť naozaj každého. Avšak musí to byť vyvážený cestovný ruch. Áno, Číňania naozaj majú veľký záujem o celý náš región, predovšetkým o malú obec Hallstatt, ktorá je najstaršou obývanou aglomeráciou v Európe. Je nepochybne zaujímavé, že si doma v Číne postavili také isté mestečko, vernú kópiu Hallstattu. Pre čínskych turistov, ale i pre mnoho iných návštevníkov, ktorí sem prichádzajú, je to skutočne veľká atrakcia. Takýto typ turizmu má však aj svoje negatívne stránky.
Hlavne v lete vidno zábery preplnených uličiek...
Presne tak. Táto malá dedinka trpí ohromným náporom turistov predovšetkým v letnom období. Do Hallstattu, kde bežne žije len niečo vyše stálych 700 obyvateľov, prichádza vtedy 1,7 milióna ľudí. Nie je tam žiadna rovnováha. Treba to lepšie nastaviť, aby turizmus správne fungoval. Musíme sa snažiť predovšetkým o to, aby sme rozvíjali celoročný cestovný ruch. Teda aby sem všetci nechodili v rovnakom čase, ale aby ten nápor bol rovnomerne rozložený naprieč celým rokom.
Čo s tým chcete robiť?
Usilujeme sa navrhovať a presadzovať rozličné stratégie, aby ľudia mali záujem chodiť sem aj mimo hlavnej turistickej sezóny. Plus, samozrejme, pozeráme sa i na to, aby sme prilákali širšiu klientelu turistov. Potrebujeme návštevníkov aj z destinácií ako je Holandsko, Francúzsko, Taliansko či Belgicko, ale aj Česká republika, Slovensko a Slovinsko. Možno viete, že budúci rok je Európskym hlavným mesto kultúry Nová Gorica v Slovinsku. Sú tu rôzne synergie a my sa snažíme spolupracovať s krajinami okolo Rakúska, s ktorými máme dlhú spoločnú históriu.
Tu sa opäť vraciame k Sissi a k jej manželovi Františkovi Jozefovi I., ktorí sa do seba zaľúbili a zasnúbili práve v Bad Ischl. Slováci si pripomínajú aj ďalších cisárov Rakúsko-uhorska. Niektorí boli korunovaní práve v Bratislave, napríklad Mária Terézia...
Habsburgovci stáli celé stáročia na čele útvaru, ktorý my nazývame Vielvölkerstaat, teda mnohonárodnostný štát. Rakúšania si uvedomujú, že niektorí ľudia zo susedných krajín môžu mať pocit, že Rakúsko v časoch Habsburskej monarchie zneužívalo svoje dominantné postavenie. A jej súčasťou bolo aj Slovensko. Celá monarchia patrila pod trón rakúskeho cisára a ľudia vtedy neboli úplne slobodní, aspoň nie z dnešného pohľadu. Preto je úplne legitímne, ak sa niekto spýta aj takéto otázky. No a my sme pripravení hovoriť aj o tomto aspekte spoločnej histórie.
Môžem vás ubezpečiť, že Slováci nepociťujú voči Rakúšanom žiadne historické krivdy. To skôr niektorí politici a nacionalisti občas vytiahnu maďarskú kartu...
Na druhej strane dobre vieme, že ľudí zaujíma, čo sa vtedy dialo. A z histórie sa môžeme poučiť, aby sme dokázali ešte lepšie spolunažívať jeden vedľa druhého. Dejiny nám zas a znova ukazujú, že úplné prevzatie cudzej kultúry, takzvaná kultúrna adaptácia, nie je nikdy správnym riešením. Musíme sa učiť akceptovať iné kultúry. Pretože iba to vytvára dialóg, ktorý je vždy užitočný pre obidve strany. A to platí aj v našom regióne.
Číňanov je v Hallstatte v lete naozaj priveľa. Chceme k nám turistov pritiahnuť aj mimo hlavnej sezóny.
Prípravy na projekt trvajú niekoľko rokov. Slovenský Trenčín sa napríklad už teraz pripravuje na to, že bude Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2026. Zapájajú sa v Salzkammergute do vašich aktivít aj podnikatelia, najmä hotely či reštaurácie? Cítiť na rezerváciách rastúci záujem klientov o ich služby počas celého roka?
Áno, záujem naozaj stúpa. Aj teraz sa stavajú nové hotely v okresnom meste Gmunden či inde. Takže aj preto tvrdím, že pre celý turistický segment to bude veľmi dobrý rok. Spolupráca tu funguje, máme viacero platforiem, na ktorých môžeme diskutovať, čo sa dá urobiť lepšie a ako bude vyzerať cestovný ruch zajtrajška. A hlavne čo treba zmeniť, aby bol skutočne trvalo udržateľný a my sme tu mohli vítať turistov po celý rok. Ja verím, že tomu veľkou mierou pomôže práve tento projekt.
Slováci stále chodia skôr do susedných spolkových krajín ako je Dolné Rakúsko či Burgenland, kam to nemajú ďaleko a môžu tam stráviť jeden deň. Ako by ste ich pozvali do Salzkammergutu, kde zrejme zostanú dlhšie?
Ja som presvedčená o tom, že musíte navštíviť všetky spolkové krajiny, aby ste spoznali a pochopili celé Rakúsko, jeho príbeh a identitu. Napríklad to, ako sa vyvíjalo v priebehu stáročí a stalo samostatným štátom. Ak máte teda pochodený Burgenland a Dolného Rakúsko, skúste ísť trochu ďalej. Práve tento rok to bude určite najzaujímavejšie. A čo je azda najdôležitejšie – prídete na to, že Európa je tvorená práve z takejto diverzity. Nie je to len o Rakúšanoch či iných národoch – je to aj o vás samotných.
Budúci mesiac oslávite okrúhle životné jubileum – 70 rokov. Bude úspech projektu Bad Ischl Salzkammergut tým správnym darčekom pre vás?
Moje narodeniny nie sú v tomto vôbec podstatné, verím, že úspech budeme mať aj bez toho (smiech). Práca na tomto projekte prináša do života mňa i mojich kolegov veľa novej energie. Veľmi nás to baví, máme skvelé výmeny názorov, je to ohromná zábava. Veľa som sa tu naučila a teším sa na ďalšie veci. Celý rok máme predsa pred sebou.