Magnetické búrky a sonda. Toto je veľký rok Slnka
Vďaka našej hviezde bude viditeľné úplné zatmenie a polárne žiary. Kozmická loď sa k nej dostane tak blízko ako doteraz žiadna iná.
Slnko sa predvádzalo celý minulý rok s dramatickými erupciami, so slnečnými škvrnami, s obrovskými „dierami“a dokonca aj s plazmovým tornádom. Rok 2024 však môže byť zatiaľ najväčším rokom našej hviezdy. Uviedli to vedci z americkej vesmírnej agentúry NASA na stretnutí Americkej geofyzikálnej únie. Doslova ho nazvali „veľký rok heliofyziky“, uvádza portál Business Insider.
Jednou z hlavných udalostí tohto roka bude úplné zatmenie Slnka v apríli. Odhaduje sa, že až 7,4 milióna ľudí sa vydá na cestu, aby boli jeho svedkami. Ďalšia vzrušujúca udalosť zahŕňa sondu NASA, ktorá má v decembri preletieť po povrchu Slnka a bližšie ako ktorákoľvek predošlá kozmická loď.
Polárna žiara bude mať určite tiež pôsobivý rok. Keďže sa búrlivá aktivita na Slnku, ktorá ju pomáha vyžarovať na celom svete, bude zvyšovať, mohli by sme ju aj naďalej vidieť v nezvyčajne nízkych zemepisných šírkach.
Veľké americké zatmenie
„Tohtoročné úplné zatmenie Slnka nastane 8. apríla 2023, viditeľné bude v Mexiku, Severnej Amerike a Kanade, a ešte aj v Tichom a Atlantickom oceáne. Maximálna dĺžka zatmenia bude štyri minúty a 27 sekúnd. Patrí k dlhším zatmeniam, pretože priemerné trvania zatmení v posledných 100 rokoch boli tri minúty a 13 sekúnd. Poznáme však zatmenia trvajúce aj viac ako sedem minút,“povedal pre HN Aleš Kučera z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Uviedol, že vzhľadom na pás totality sa mu hovorí aj veľké americké zatmenie. „Práve v tom je zaujímavé, že bude viditeľné zo značnej časti husto obývaného povrchu Zeme.“
Astronómovia budú mať plné ruky práce. Tohtoročné solárne podujatia sú obrovskou vedeckou príležitosťou. Napríklad NASA vypúšťa tri rakety počas úplného zatmenia, nabité nástrojmi na štúdium toho, ako náhla tma mení našu hornú atmosféru.
Úplné zatmenie Slnka ponúka vedcom jedinečnú príležitosť pozorovať korónu, čo je vonkajšia vrstva slnečnej atmosféry. Koróna je viac ako 100-krát teplejšia ako povrch Slnka, no vedci nevedia vysvetliť prečo. Je to jedna z najväčších záhad našej slnečnej sústavy. Pretože prirodzený satelit našej planéty, Mesiac, počas zatmenia blokuje hlavný disk Slnka, je viditeľná iba koróna.
Sonda Parker Solar Probe od NASA a Solar Orbiter Európskej vesmírnej agentúry budú tiež sledovať zatmenie z dvoch rôznych pozorovacích bodov vo vesmíre, keďže obiehajú blízko Slnka. Tieto dodatočné údaje môžu vedcom pomôcť získať 3D pozorovania koróny, ako aj potvrdiť merania z observatórií na Zemi.
To je len jeden prchavý okamih veľkého roka Slnka. Počas celého roku, ako bude slnečná aktivita narastať, ju bude pozorne sledovať nespočetné množstvo observatórií a fyzikov.
Čoraz aktívnejšie
„Podľa reálneho priebehu a predpovede vývoja tohto slnečného cyklu bude jeho maximum na prelome rokov 2024 a 2025. V maxime aktivity, ale aj na hornej vzostupnej a zostupnej fáze, to znamená okolo maxima, býva zvýšená činnosť erupcií, výronov koronálnej hmoty, pozoruje sa väčší počet škvŕn aj slnečných protuberancií,“vysvetlil astronóm Kučera.
V súvislosti s erupciami a výronmi kantonálnej hmoty – ak smerujú k Zemi – je aj zväčšený výskyt porušenia magnetického poľa Zeme. To znamená magnetické búrky a polárna žiara. „Dá sa teda očakávať väčší výskyt aj intenzita polárnej žiary,“dodal.
Slnečná plazma a nabité častice môžu tiež vyraziť satelity z obežnej dráhy či zasahovať do GPS. Ľudia na Zemi sú pred výbuchmi slnečnej aktivity v bezpečí, s výnimkou zriedkavých prípadov, keď by mohli spôsobiť výpadky elektriny alebo rádiových signálov.
Keďže vesmírne agentúry posielajú ľudí na Mesiac a na Mars, vesmírne počasie sa pre nich stane bezpečnostným problémom. Štúdium slnečných erupcií ho môže vedcom v budúcnosti pomôcť lepšie predpovedať. To by mohlo byť rozhodujúce pre lety do vesmíru na veľké vzdialenosti.
Maximum tohto slnečného cyklu bude na prelome rokov 2024 a 2025.
Aleš Kučera, astronóm
Najbližšie k Slnku
Korunovačný klenot slnečného roka príde 24. decembra. Vtedy Parker Solar Probe poletí bližšie k Slnku, ako sa kedy dostala akákoľvek sonda. „Bude úplne najbližším vedeckým laboratóriom pri Slnku, takže ho môže pozorovať s veľkým priestorovým rozlíšením a merať priamo na mieste hustotu častíc a tok žiarenia. Mala by významne prispieť k znalostiam o povahe, rýchlosti a zložení takzvaného slnečného vetra – úniku častíc zo Slnka,“uviedol Kučera.
Presne povedať, čo všetko by mohla sonda zistiť, je podľa neho problém, podobne ako sa pýtali riaditeľa observatória v USA pri otváraní najväčšieho ďalekohľadu, a on odpovedal, že očakáva, že objavia niečo neočakávané. „Veda má vždy neočakávané prekvapenia.“