Cvičenie môže znížiť riziko rakoviny prostaty o 35 percent
Londýn – Na výskume sa zúčastnilo vyše 57-tisíc mužov, autorský tím mal dáta o ich fyzickej aktivite a telesných parametroch, ako je index telesnej hmotnosti. Analyzoval aj informácie o ich životnom štýle a zdravotnej kondícii.
Súčasťou údajov boli aj výsledky najmenej dvoch testov kardiorespiračného systému, ktoré zisťovali množstvo kyslíka, ktoré telo využívalo pri najintenzívnejšej aktivite. Kardiorespiračná kondícia meria, ako efektívne dokážu srdce a pľúca doručovať kyslík k svalom.
Podľa toho rozdelila štúdia, ktorá vyšla v magazíne British Journal
of Sports Medicine, pánov do troch skupín. Prvá zhromaždila tých, ktorých kardiorespiračná kondícia vykázala podľa testov za rok trojpercentné zlepšenie, druhá skupina sa viac-menej udržala na rovnakých hodnotách a v tretej boli tí, ktorých kondícia sa o tri percentá zhoršila.
Zadýchať sa
Záver štúdie znie, že trojpercentné zlepšenie kardiovaskulárnej kondície súviselo so znížením rizika rakoviny prostaty o 35 percent v porovnaní s tými, ktorých kondícia o tri percentá klesla. Tím zároveň približuje, aká fyzická aktivita s poklesom rizika choroby súvisí.
Prevencia nie je náročná – cení sa beh, plávanie, jazda na bicykli aj turistika. Skrátka činnosti, ktoré zrýchlia srdcový tep. „Usilovať by sme sa mali o aktivity prudšej intenzity, teda pohyb, pri ktorom budeme mať problémy udržiavať konverzáciu,“hovorí spoluautorka štúdie Kate Bolamová zo Švédskej školy športových a zdravotných vied.
„Čím intenzívnejšia činnosť, tým sú menšie nároky na jej dĺžku a frekvenciu.“Väčšie kardiovaskulárne prínosy bude mať zapojenie väčšieho množstva svalov, teda horných aj dolných končatín. „Trik je v tom, dávať kardiovaskulárnemu systému výzvu na pravidelnom základe, aby sa musel pre jej naplnenie zlepšovať,“zhŕňa.
Majú prínosy hranice?
Tím odporúča staviť na činnosť, ktorá na kardiovaskulárnu kondíciu pôsobí a ktorú máte radi – do ktorej sa nebudete musieť nútiť. Môže to byť pokojne tanec. Štúdia je pritom významná. Zatiaľ čo má totiž veda pádne dôkazy o tom, že telesná činnosť, cvičenie a pohyb znižujú riziko niekoľkých typov rakoviny, pri rakovine prostaty je to oveľa menej preskúmané.
Práca sa však nevyhla niekoľkým otáznikom. Poznamenala, že istým spôsobom záležalo na štartovom kardiovaskulárnom stave mužov. Významné zníženie rizika choroby totiž prinieslo zlepšenie kardiovaskulárnej kondície iba u tých pánov, ktorí ju mali na začiatku výskumu na strednej úrovni.
Muži, ktorých úroveň kardiovaskulárnej kondície bola buď veľmi vysoká, alebo, naopak, veľmi nízka, si jej zlepšovaním pri redukcii choroby príliš nepomáhali. Bolamová má vysvetlenie. Muži, ktorí už pred výskumom veľa športovali, z ďalšieho zlepšovania kardiovaskulárnej kondície už nemajú taký prospech jednoducho preto, že narazili na limit.
A, naopak, tí, ktorí sa hýbali extrémne málo, sa mohli dostať do takého problematického zdravotného stavu, že zlepšenie ich kondície na zníženie rizika jednoducho nestačilo.
Ďalším limitom štúdie je všeobecný problém obdobných prác. Identifikovala súvislosť, nie príčinný vzťah. Zlepšovanie kardiovaskulárnej kondície so znížením rizika rakoviny prostaty určite súvisí, nemožno však stopercentne povedať, že by ho spôsobovalo.