Päťdesiatka
Čože je To päťdesiatka, Tak sa začína neslávne slávna odrhovačka. v rodine sa nám príležitosť osláviť životný míľnik nedávno ponúkla. moji rodičia si spolu pripomenuli päťdesiat rokov od svadby. Čože?
Tú „našu“sme sa vybrali osláviť na sever Česka, do Krkonôš. V Jánskych Lázňach prežili dnes už seniori významnú časť spoločného života. S bratom sme dostali za úlohu dostaviť sa podľa možností so všetkými vnúčatami. Je ich už osem.
Možno sme mohli, no radšej sme sa v rámci predĺženého víkendu nepýtali, ako si to mladomanželia predstavovali v ten zimný februárový deň uprostred sedemdesiatych rokov minulého storočia. Ich obrad bol nielen primerane slávnostný, ale aj relatívne výnimočný. Prvá podniková svadba v košických železiarňach, niečo také. Písal o nej časopis Život, vznikla päťminútová televízna reportáž. Všetky relikvie sú poctivo uložené v rodičovskom dome. Aj film sa zachoval. Na kotúči, na ktorý by sa dnešní tínedžeri asi len neveriacky pozerali, netušiac, na čo tá vec slúži. Prístroje na prehratie podobne historického materiálu už nie sú bežne dostupné. Nechali sme preto záznam zdigitalizovať a umiestnili na Youtube. Premietalo sa po slávnostnej večeri a zážitok mali všetci. Najväčší, samozrejme, hlavní hrdinovia. Presunuli sa po rokoch na pár minút do dňa, ktorý ich spojil na zvyšok života. Videli po veľmi dlhom čase nielen svojich najbližších, ale aj vtedajších kolegov či špalier pionierov. Neveste – svojej pionierskej vedúcej – odovzdávali každý po jednom karafiáte. Dobový komentár si asi viete predstaviť.
Obrad sa odohral v Dargove, kde sa ženích s nevestou aj spoznali. Na tom istom kopci si potom, už ako manželia, zadovážili víkendovú chatu. Na dôchodku na nej trávia nielen víkendy. Žijú tam v letnej polovici roka, doslova sa stala ich trvalo prechodným bydliskom. Kopec s tankmi a monumentálnym pamätníkom padlým hrdinom medzi Košicami a Michalovcami je určite najdôležitejším v ich životoch. Podobný vzťah majú už len k jednému kúsku sveta. V Krkonošiach prežili spolu prvé roky na dôchodku. Zabývali sa tam, udomácnili a svojim synom poskytli dokonalé miesto na pravidelné návštevy nápadne pripomínajúce all inclusive dovolenky. Aj preto sa oslavovalo práve na Zlatej Vyhlídke. Nebol som tam možno osem rokov. Pribudli nové zjazdovky, turistické atrakcie a možno päťdesiat kilometrov diaľnice smerom od Brna. A, samozrejme, silné zážitky, z ktorých sa stanú spomienky. Cestou domov ma sprevádzali silné emócie. Všetci máme šťastie, že sa dožili veku, v ktorom pri dobrom zdraví oslavujú spoločné polstoročie. Ešte raz za všetko ďakujeme. ■