Prezidentke radia, aby zákon nevetovala
Ak by novela platila čo i len jeden deň, pre mnohých by to znamenalo amnestiu. Ústavný súd už v minulosti rozhodol aj za 13 dní.
Bratislava – Po týždňoch opozičných obštrukcií, protivládnych protestov, kritike Európskej komisie, európskych prokurátorov aj tých domácich vládna väčšina schválila novelu Trestného zákona, ktorá znižuje tresty za korupciu aj premlčacie lehoty pri viacerých trestných činoch.
Hrá sa však o čas, ak bude novela platiť čo i jeden deň, množstvo trestných činov bude premlčaných a ďalší obídu s nižšími trestmi za spáchané skutky. Dôležitú úlohu bude mať aktuálne Ústavný súd, na ktorý sa môže hlava štátu obrátiť. Urobiť tak chcú aj opozičné strany, podnetov tak môže byť niekoľko.
„My nevieme, čo spraví pani prezidentka. Či ten zákon vráti do parlamentu ako celok alebo ho podpíše a predloží na Ústavný súd, alebo bude naťahovať lehoty, alebo to spraví dnes, zajtra. Počkáme si na to, aké kroky spraví pani prezidentka, a podľa toho jasne nastavíme aj naše ďalšie kroky,“hovorí minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru. Odhaduje, že ak prezidentka vetuje zákon ako celok, tak sa opätovne schváli, a keď bude mať konkrétne pripomienky, „parlament sa bude zaoberať tými pripomienkami“.
Schválené znenie novely Trestného zákona začína vo väčšine bodov platiť od 15. marca, k zaniknutiu Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý dozoruje prípady korupcie na najvyšších miestach v spoločnosti, má dôjsť 20. marca. Ak by novela začala platiť čo i len jeden deň, pre mnohých by to prakticky znamenalo udelenie amnestie.
Parlament by mal veto prelamovať okamžite po doručení.
Vincent Bujňák, ústavný právnik
Ak do platnosti vstúpia miernejšie tresty podľa Trestného zákona, o posudzovanie podľa miernejších pravidiel môžu požiadať obvinení, ktorým doteraz hrozili vážnejšie tresty. Rovnako je to s novými kratšími premlčacími lehotami.
O miernejších trestoch hovorí aj Ústava Slovenskej republiky v článku 50, kde sa píše, že „trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie“.
Zuzana Čaputová zatiaľ oznámila, že urobí všetko pre to, aby novela nezačala platiť. Poslancom vyčítala skrátené legislatívne konanie, ktorým obišli pripomienkovanie od odbornej verejnosti, rovnako chaotický spôsob schvaľovania novely.
Prezidentka má 15 dní na vetovanie zákona a už v decembri avizovala, že si nevie predstaviť, že túto možnosť nevyužije. Ak prezidentka zákon nepodpíše, vráti sa do parlamentu, kde budú poslanci rozhodovať o prelomení veta. Vládna koalícia, ktorá má 79 poslancov, tento týždeň prostredníctvom Jána Richtera odkázala, že má dosť poslancov na opätovné schválenie tohto zákona. Ústavný právnik Vincent Bujňák vysvetľuje, čo bude nasledovať, keď sa prezidentka pre veto rozhodne. „Parlament by sa rozhodol, kedy bude veto prelamovať. Mal by tak urobiť okamžite po doručení vetovaného zákona, ale mohlo by sa stať, že by bolo veto prelamované krátko pred termínom nadobudnutia účinnosti. Ak by parlament veto prelomil krátko pred termínom nadobudnutia účinnosti, potom by po podaní návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov zo strany prezidentky Ústavný súd nemusel stihnúť rozhodnúť o návrhu na pozastavenie účinnosti.“
Prezidentka sa následne môže obrátiť na Ústavný súd, ktorý však nebude mať veľa času, aby rozhodol, skôr než zákon začne platiť. Prípadne, menej tradične, sa môže obrátiť na Ústavný súd naraz s tým, ako zákon podpíše, vynechal by sa tak čas potrebný na vetovanie zákona a súd by mal viac času na rozhodnutie. Ústavný súd už v minulosti rozhodol za menej než dva týždne o vetovanom zákone v prípade dlhšieho moratória, ktoré navrhovali strany Smer a SNS a v roku 2019 prešlo s hlasmi extrémistických poslancov z ĽSNS. Vtedy rozhodnutie súdu prišlo o 13 dní.
„Pri tejto alternatíve by preto hlava štátu podpísala zákon čo najskôr. Je však potrebné pripomenúť, že Ústavný súd pristupuje k pozastaveniu účinnosti tak, že ponechanie účinnosti je pravidlom, a pozastavenie účinnosti výnimkou, napríklad ak hrozí nenapraviteľný následok,“dodáva Vincent Bujňák. Bujňák vysvetľuje, že podľa zákona o tvorbe právnych predpisov sa pri tvorbe, schvaľovaní a vyhlasovaní právnych predpisov má dbať na to, aby medzi vyhlásením právneho predpisu v Zbierke zákonov a dňom nadobudnutia jeho účinnosti uplynulo najmenej 15 dní.