„Reedukačné centrá zničili životy“
Otrasné zaobchádzanie personálu reedukačných centier s deťmi zdesilo aj odborníkov. Hovoria o následkoch.
Bratislava – Správa Generálnej prokuratúry z kontroly reedukačných centier vyvolala búrlivú reakciu verejnosti. Fyzické a psychické násilie na deťoch, strašidelné hygienické podmienky, neprimerané tresty, nedostatočná výučba a mnoho ďalšieho zažili deti v zariadeniach, ktoré im mali pomôcť. No všetko bolo naopak.
Otrasné zaobchádzanie bolo sprevádzané aj fyzickým násilím zo strany vychovávateľa.
Príkladom je zbitie maloletého chlapca, ktoré riešila aj polícia. Za úmyselný útok na dieťa pritom hrozí jeden až tri roky väzenia. Páchateľka však napokon vyviazla len s pokutou. Jej čin bol totiž vyhodnotený ako priestupok.
Iba priestupok
Ide o prípad, ktorý sa odohral v reedukačnom centre Vráble. Chlapca zakrytého v rohu miestnosti našla prokurátorka a pri prehliadke tela mu bol nájdený na hlave hematóm a škrabanec na ľavej časti tváre. Prokurátorka zavolala okamžite políciu. Tí napokon podľa medializovaných správ uzavreli prípad s tým, že páchateľka, ktorou mala byť vychovávateľka, sa dopustila priestupku.
„Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, schválnosťami alebo iným hrubým správaním na osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy,“píše sa v zákone. Priestupky prejednávajú okresné úrady. Vinník zaplatí za trovy konania 16 eur.
Ten, kto priestupok spácha, dostane aj trest. Tým môže byť pokarhanie, zákaz činnosti, prepadnutie veci alebo pokuta. Podľa zákona by v prípade násilia, ktoré sa udialo v reedukačnom centre Vráble, mala byť pokuta do 200 eur.
Šikanovanie
Reedukačné centrá majú výchovno-vzdelávacím programom deťom a maloletým pomôcť k opätovnému začleneniu do slušného života. Ide o deti, ktoré majú poruchy správania a psychické poruchy. Zariadenia majú mládeži pomôcť aj v tom, aby sa venovali základnej škole. Má to byť vlastne snaha pripraviť dieťa na strednú školu, prípadne na povolanie.
Okrem učiteľov a vychovávateľky sa majú o prevýchovu detí starať aj psychológovia, sociálne pracovníčky, liečebný pedagóg a špeciálni pedagogickí pracovníci. O to zarážajúcejší je fakt, že v jednom z centier nevyučovali matematiku, ďalšiemu žiakovi po skončení základnej školy nedokázali zabezpečiť stredoškolské vzdelanie, no napriek tomu si ho tam nechali.
„Považujeme za neprijateľné, že deťom umiestneným v reedukačných centrách je telefonický kontakt umožňovaný v menšom rozsahu než odsúdeným v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody,“píše sa v správe Generálnej prokuratúry.
Deťom kontrolujú aj listy z dôvodu, že by mohli písať rodičom aj o zamestnancoch zariadenia, majú otrasné hygienické podmienky, málo priestoru, nedostatok jedla, je im brané vreckové, sú dávané na nezákonné brigády alebo bezdôvodne strihajú vlasy aj dievčatám.
V správe sa píše aj o nezákonne dlhom zatváraní detí na samotky a je im tiež znemožnená vychádzka do exteriéru.
Desivé psychické ničenie
Sociálna poradkyňa Natália Blahová sa k zisteniam prokuratúry vyjadrila veľmi znepokojivo: „Máme tu 400 detí, ktoré niečo vyparatili, chodili za školu alebo majú poruchy správania či psychiatrický problém. Potrebujú našu ochranu a pomoc. No dostali týranie a ploštice.“Podľa nej je paradoxom, že týmto zariadeniam sa hovorí polepšovne, no z takýchto podmienok vraj môžu vyjsť deti iba pohoršené. V centrách má ísť podľa Blahovej najmä o sociálnu rehabilitáciu detí, terapie, individuálny prístup a resocializáciu: „My sme sa však rozhodli, že najlepšie urobíme, ak tieto deti zamkneme, psychicky zničíme a po 18. roku vypustíme do voľnej prírody bez kontaktu s akoukoľvek ďalšou pomocou.“Podľa odborníčky máme na svedomí stovky zničených životov, ktorých čriepky už možno nikto nikdy nepozbiera: „Je to desivé a odsúdeniahodné.“
Blahová zároveň pripomína, že už viac ako 10 rokov sa hovorí o tom, prečo je potrebné, aby reedukačné centrá patrili pod ministerstvo sociálnych vecí, a nie pod rezort školstva. Je to totiž vraj ústavná a zároveň náhradná starostlivosť o maloletých, ktorí sa ocitajú mimo svojej rodiny: „Z logického pohľadu má pre ne platiť zákon o sociálno-právnej ochrane detí.“
Aktuálne však patria centrá pod rezort školstva. Sám Tomáš Drucker po správe Generálnej prokuratúry hovoril, že v dohľadnom čase bude v tomto ohľade iniciovať zmenu.
Rany na duši
Peter Lengyel, ktorý sa venuje prevencii šikanovania, kyberšikanovania a syndrómu CAN, čo je neadekvátne zaobchádzanie s dieťaťom, ktoré môže viesť k trvalému poškodeniu vývoja, hovorí, že každé násilie páchané na mladistvom je pre jeho zdravý psychosociálny vývin toxické. „A to bez ohľadu na to, prečo je dieťa umiestnené v zariadení.“
Počas pobytu dieťaťa mimo rodiny sa podľa odborníka stávajú jeho najbližšími vzťahovými osobami ľudia, ktorí s ním prichádzajú denne do styku, a vychovávateľ: „Tieto osoby a ich vzťah s dieťaťom je v procese reedukácie kľúčový a určite by nemal byť pre dieťa traumatizujúci.“
V zariadeniach sú podľa Lengyela rôzne deti s rozdielnymi príbehmi a tiež úrovňou toho, na čom sa dá u nich stavať. Je to jeden z faktorov, od ktorého závisí úspešnosť práce s dieťaťom. Odborník tiež hovorí, že posúdenie celkového vplyvu na dieťa je náročné, zväčša sa ukáže po určitom čase.
Otázne preto zostáva, ako sa deti z reedukačného centra, ktoré im malo pomáhať, dostanú do psychickej pohody. Podľa odborníka potrebuje každé dieťa vnímať bezpečie a mať pocit, že nemusí „bojovať o život“a kontrolu nad situáciou.