Našincom zachutili úvery na čokoľvek
Spotrebáky sú u nás opäť obľúbené. Len počas decembra minulého roka si ľudia u nás takto požičali viac ako 218 miliónov eur.
Bratislava – Napriek tomu, že Nemecko, náš najväčší obchodný partner, ekonomicky krváca, slovenská ekonomika by tento rok mohla svoje pozície vylepšiť. Podľa odhadov Národnej banky Slovenska by naše hospodárstvo mohlo zmohutnieť až o 2,8 percenta, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zas o 2,1 percenta.
Zahraničie je voči nám trochu skeptickejšie, OECD nám predikuje rast len na úrovni 1,8 percenta, Európska komisia dokonca hovorí o posilnení len o 1,7 percenta.
Všetky verejné dokumenty sa však zhodujú na tom, že pod tieto čísla sa podpíše najmä silná domáca spotreba. Tá vďaka ústupu inflácie a rastu reálnych miezd, ale aj očakávanému poklesu základných sadzieb v podaní Európskej centrálnej banky dostane rovno viacero nových impulzov.
Nárast pôžičiek o desiatky miliónov
To, že našinci začali viac veriť našej ekonomike a svojim príjmom, sa čiastočne ukázalo už počas decembra minulého roka. Finančné domy totiž „rozdali“najväčší objem spotrebákov v tomto mesiaci od roku 2019. Celková suma sa prehupla nad 218 miliónov eur, čo bolo medziročne o šesť percent viac. V číselnom vyjadrení ide o 12-miliónový nárast. V porovnaní s pandemickým decembrom roku 2021 ide o 46-miliónový nárast, oproti decembru 2020, keď rovnako v krajine vyčíňala korona, je to dokonca o 88 miliónov eur viac. „Ľudia si začínajú uvedomovať, že preplatenosť úveru môže byť výhodnejšia ako infláciou zvýšená cena kupovaného tovaru,“hovorí expert na financie z Ekonomickej univerzity v Bratislave Pavel Škriniar.
Spomínaný druh pôžičiek môže tento rok obstáť ešte lepšie. Dôvodom je ústup inflácie a očakávané zlacňovanie úverových zdrojov. „Zlepšené trhové podmienky postupne podporia úverovanie, respektíve zvýšia jeho dostupnosť. Očakávaný začiatok znižovania základných sadzieb sa preto postupne prejaví aj vo výške úrokových sadzieb na nových úveroch či na vkladoch,“vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Samotný podiel spotrebákov na domácej spotrebe, a tak na celom HDP krajiny, je však relatívne nízky. Gro svojej spotreby domácnosti pokrývajú najmä z vlastných zdrojov. „Objem nových spotrebiteľských úverov počítame v jednotkách miliárd eur, zatiaľ čo celková spotreba domácností bola v roku 2023 na úrovni približne 70 miliárd eur,“dodáva analytik.
Nepomer vo výške úrokov na úvery
Za vlaňajšok si Slováci vzali takéto pôžičky za asi 2,8 miliardy eur, z celkovej spotreby domácností tak tvorili asi štyri percentá. Ani to však nebude úplne presné číslo, keďže časť z týchto peňazí skrátka do ekonomiky nejde. Klienti dôvody, prečo si berú úvery na čokoľvek, neuvádzajú. Podľa prieskumov finančných poradcov však tieto prostriedky smerujú najmä do nákupu elektroniky, osobných vozidiel alebo nimi financujú rekonštrukciu svojho bývania. Mesiace pred tým bývajú častým impulzom aj nákupy vianočných darčekov.
Zaujímavý je aj pohľad na úrokové sadzby. Kým v novembri bola ich priemerná výška 9,67 percenta, v decembri to bolo už 9,87 percenta. Je to teda opačný vývoj, ako môžeme vidieť pri hypotékach, kde je výška úrokov stabilná, dokonca mierne klesá.
Na porovnanie, pri úveroch na bývanie je sadzba tesne nad štyrmi percentami. Na druhej strane pri nich rapídne klesá objem, počas decembra ich finančné domy „rozdali“len za asi 844 miliónov eur.
Experti to vysvetľujú tým, že kým pri hypotékach je miera zlyhania len do jedného percenta, pri spotrebákoch je to až sedem percent. „Existuje skrátka väčšie riziko toho, že klient úver nebude splácať, a tak to banky premietajú do svojej úrokovej sadzby,“poznamenal analytik Unicredit Bank Ľubomír Koršňák.
Prekvapenie pri hypotéke
Pokles môžeme očakávať, podobne ako pri hypotékach, až po znížení úrokových mier centrálnou bankou. Niektorí klienti však môžu aj po týchto krokoch ostať prekvapení.
„Do klientskych sadzieb sa totiž zlacnenie nemusí premietnuť v plnej miere, a to v dôsledku vyššej rizikovej prirážky Slovenska, ktorú nahor ťahajú problémové verejné financie,“ozrejmil Koršňák s tým, že po Taliansku je u nás tento ukazovateľ už druhý najvyšší v celej eurozóne.
Preplatenosť úveru môže byť výhodnejšia ako infláciou zvýšená cena tovaru.
Pavel Škriniar, expert na financie