Mŕtve peniaze

Zmeniť menové podmienky sa dá rôzne. Najtradičnejšou cestou je zmena úrokových sadzieb v ekonomike. Od referenčných úrokov centrálnych bánk sa odvádzajú krátkodobé úrokové sadzby komerčného sektora, teda cena toho, čo dostaneme za svoje vklady v bankách, aj to, aké úroky bude splácať za krátkodobé pôžičky. Aj dlhodobé sadzby to spoločne s časovou prémiou odzrkadľujú.

No spomaliť či zrýchliť prietok peňazí v ekonomike sa dá aj inak ako nastavením úrokových sadzieb, za ktoré dávajú svoje peniaze komerčné banky centrálnej banke. Každá z nich totiž musí držať istú časť vkladov od klientov na účte v centrálnej banke ako rezervu. Švajčiarska národná banka zvýšila povinné minimálne rezervy pre domáce banky, čím ušetrí až šesťsto miliónov švajčiarskych frankov na úrokoch ročne. Stačilo, že podiel povinne uložených rezerv bankám zvýšila o 150 bázických bodov na štyri percentá. Povinné minimálne rezervy komerčných bánk sú totiž „mŕtve peniaze“, ktoré sa nijako neúročia. Zároveň tým, že ich bude viac, sa menej použije na kolobeh peňazí v ekonomike.

Aj bez toho, aby bol zrejmý vplyv na ziskovosť bánk, ich akcie klesli. Niežeby práve vo Švajčiarsku trpeli nedostatkom peňazí, žeby musela centrálna banka šetriť, ale po minuloročnom nútenom prevzatí banky Credit Suisse retailovou UBS potrebuje bankový sektor alpskej krajiny prejsť konsolidáciou. No nejde len o to, že sa zmení pomer úročených a neúročených aktív, ale aj o to, aké aktíva sa do rezerv započítajú. Od júla sa do rezerv budú započítavať dôchodkové záväzky, nielen ich pätina. Aj z budúcich dôchodkov bude kapitálovo funkčná menšia časť. A to je zásadná zmena.